V krajine, kde sa nemožné vyrieši do troch dní

Stále sa nekončiace globálne konzekvencie vyplývajúce z medzinárodnej finančnej krízy ďalej postihujú všetky súčasti svetového hospodárstva. Mnohí analytici potvrdzujú, že ak by „spadla“ do negatívnej vývojovej trajektórie i ázijská ekonomika, tak budú tieto dopady, hlavne pre európsky automobilový a strojárenský priemysel, či pre americký vývoz technologických zariadení a know-how, doslova katastrofálne.       Mnohí… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 3. novembra 2014
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Finančné analýzy a trendy, Peter Baláž, United Life 04

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Stále sa nekončiace globálne konzekvencie vyplývajúce z medzinárodnej finančnej krízy ďalej postihujú všetky súčasti svetového hospodárstva. Mnohí analytici potvrdzujú, že ak by „spadla“ do negatívnej vývojovej trajektórie i ázijská ekonomika, tak budú tieto dopady, hlavne pre európsky automobilový a strojárenský priemysel, či pre americký vývoz technologických zariadení a know-how, doslova katastrofálne.

Mnohí mienkotvorní odborníci zabúdajú, že aj absorpčná kapacita tejto teritoriálnej enklávy má tiež svoje limity. Prím v ekonomickom raste Ázie dlhodobo dosahuje čínska ekonomika. Nie je to však len z dôvodu, že jej 1,3 miliardy obyvateľov tvrdo pracuje a tak napĺňa svoje dlhé roky potláčané spotrebné ambície, ale hlavne preto, že bol prirodzeným vyústením implantácie grandióznej reformy pripravovanej od roku 1994.

V priebehu jednej dekády bol reštrukturalizovaný celý produkčný segment v primárnom sektore, expandovalo budovanie podpornej infraštruktúry a zásadne sa reorganizoval systém vnútornej správy. Schopnosť dosahovať takmer dve dekády rast HDP, až 10 percent ročne, nemá vo svete obdobu. Vyústením celého procesu bolo dosiahnutie ekonomickej pozície eurozóny, pokiaľ ide o vytvorený HDP (v parite kúpnej sily).

V roku 2013 predstihla Spojené štáty aj pokiaľ ide o kumulovaný vývoz tovaru a služieb. Jej dominancia v príleve zahraničných investícií alebo ich vývoze je nespochybniteľná. EÚ a ani USA však nedocenili silu historických väzieb takzvanej Greater China (Hongkong, Singapur a Taiwan). Detailnejšie analýzy potvrdili, že Čína s ich pomocou úspešne reaguje na rôzne variantné scenáre ovplyvňujúce medzinárodný vývoj. Určité obdobie sa zdalo, že orientácia Číny na masovú produkciu, vývoz výrobkov s nižšou pridanou hodnotou a rast vlastnej spotreby postupne otupia jej vplyv na hospodársky vývoj vo svete a postupne sa tak dostane pod globálny vplyv svetových finančných centier. Detailnejšie analýzy však vyviedli z omylu „salónnych prognostikov“ a potvrdili, že rozvojová stratégia Číny flexibilne a s predstihom reaguje na rôzne variantné scenáre, ktoré ho ovplyvňujú.

Už od prelomu milénií si bola vedomá svojej interdependencie na vedecko-výskumnom potenciále metropol a preto umelo udržiavala vnútornú spotrebu prostredníctvom minimalizácie osobných príjmov na nízkej úrovni. V žiadne inej tranzitívnej ekonomike nebolo možné vyše polovicu HDP nasmerovať do fixných investícií a zvyšovať štátne výdavky na výskum a vedu o 15 až 20 percent ročne. V roku 2011 podielom štátnych výdavkov na vedu a výskum 133,2 miliárd USD predbehla EÚ-27.

V roku 2015 majú byť na investovanie do výskumného a vzdelávacieho systému ročne vložené približne tri perentá z HDP, čo v súčasnosti majú len škandinávske ekonomiky. Na čínskych vysokých školách je vyše šesť miliónov študentov, približne 1,6 milióna študentov v postgraduálnom štúdiu a desiatky tisíc sú štipendistami v zahraničí. Podiel študentov z Greater China tvorí 50 percent zahraničných vysokoškolákov v USA.

Výsledky celého procesu nenechávajú na seba čakať. V roku 2011 bolo v Číne prijatých 526-tisíc patentových žiadostí na nové vynálezy, z toho 77 percent od domácich žiadateľov. Bolo udelených milión patentov. Čína podala v roku 2013 približne 21 500 patentových prihlášok a z tretieho miesta (za USA a Japonskom) v ich počte vytlačila Nemecko. Medzi štyrmi TNK na svete, ktoré podali viac ako dvetisíc prihlášok, sú dve čínske (ZTE a Huawei), pričom Nemecko tam má len firmu Bosch. Globálny inovačný index (2011) ju zaradil na 29. miesto a v indexe inovačného výstupu je na 14. mieste. Už v roku 2014 by sa mala dostať do prvej dvadsiatky na svete. A práve v tejto oblasti sa vytvárajú najväčšie riziká pre ekonomické záujmy EÚ.

Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 3. novembra 2014
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Finančné analýzy a trendy, Peter Baláž, United Life 04

Pomôžte nám zdieľať tento obsah