Vedeli sme sa narodiť

Vedeli sme sa narodiť? Je Slovensko dobré miesto na život? Je štastím narodiť sa na Slovensku? Odpoveď je viacmenej vec ekonomickej štatistiky; oblasti, ktorá mi je sympatická a baví ma. Som presvedčený, že danú otázku je možné exaktne zodpovedať. To však minimálne korešponduje s vox populi. Keď túto diskusiu vediem s dnešnými študentmi vysokej školy,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 21. októbra 2015
Zverejnil peterbobik
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Peter Bobik, United Life 06

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Vedeli sme sa narodiť? Je Slovensko dobré miesto na život? Je štastím narodiť sa na Slovensku? Odpoveď je viacmenej vec ekonomickej štatistiky; oblasti, ktorá mi je sympatická a baví ma. Som presvedčený, že danú otázku je možné exaktne zodpovedať. To však minimálne korešponduje s vox populi. Keď túto diskusiu vediem s dnešnými študentmi vysokej školy, ich názor je zúfalo depresívny. Hlas ľudu je na strane názoru, ktorý pomaly považuje narodenie sa na Slovensku za veľkú smolu… Vari sme zišli zo správnej cesty, poblúznení chamtivosťou a dobou informačnou? Preberme si to. Prispejem do tejto diskusie. Povedal by som to takto:

V Brazílskom Sao Paule Pedro, študent polytechniky smutne sedí na internátnej izbe. Je šokovný smrťou svojho spolužiaka, zastrelili ho. V Brazílii je počet vrážd na obvvateľa cca 24x vyšší ako na Slovensku. Brazília, latinskoamerický ekonomický hegemón s takmer 200 miliónmi obyvateľov, má svoje zlaté časy, ekonomicky sa poslednú dekádu prudko rozvíja a naberá sebavedomie. Brazílčania sa za chudobných nepovažujú, majstrovstvá sveta vo futbale a olympiáda sú iba vrchol prezentácie ekonomickej sily krajiny. HDP Brazílie na obyvateľa je polovičné oproti rovnakému ukazovateľu u nás. Študent univerzity v Pekingu, Li, si užíva voľný deň, do školy dnes nemusí. V škole bol šesť dní za sebou. Je jeden z najlepších. Ak sa bude veľmi snažiť, možno pôjde študovať do zahraničia. Dúfa, že sa to podarí. Z jeho rodiny bude prvý, kto pocestuje za hranice domoviny. Sníva o Európe. Čína sa ekonomicky búrlivo rozvíja, je to nová superveľmoc. Na obyvateľa dosahuje príjem niečo viac ako tretinu toho slovenského. Pracovný týždeň v krajine draka trvá šesť dní. Do zahraničia cestuje študovať zlomok percenta populácie. Pritom každý siedmy študent vysokej školy z naších luhov a hájov študuje v zahraničí – 15% je tretie najvyššie číslo v EU, viac študentov v zahraničí má iba Island a Luxembursko.

V Mumbaji, ekonomickom centre Indie (najvyššie HDP v rámci Indie) si Rajes užíva šálku čaju vo svojom novom byte. Odsťahoval sa zo slumu, jeho deti budú chodiť do školy… presťahovať sa sem z vidieka bolo dobré rozhodnutie. Hladný nebol už veľmi dávno, už si to skoro ani nepamätá. Mumbaj je dobré miesto na život. Indiu v posledných dekádach zasiahol blahodarný ekonomický monzún. Stále však dosahuje menej ako pätinu HDP na hlavu oproti Slovensku. U nás pod Tatrami pomer výdavkov na potraviny z celkových výdavkov tvorí zhruba 20%, podobne ako v západnej Európe. Zároveň, ak sa dnes priemerná rodina rozhodne kúpiť si nový priemerný byt s priemernou hypotékou stojí ju to menej ako štvrtinu príjmu. Zložité? Áno, ale dobré. Teda základné výdavky ako bývanie a potraviny tvoria menej ako polovicu výdavkov priemernej rodiny, čo väčšina sveta považuje za blahobyt.

V 170 miliónovej Nigérii, v Lagose, sa prístavný robotník vybral do kina. Potom si zájde na pivo, zabaviť sa. Má výbornú náladu a je spokojný. On to vidí takto: má výborný život. V Lagose to dnes žije, 15 miliónov obyvateľov, ekonomický boom, nová Afrika. Toto sú zlaté časy. Nikdy nebolo tak dobre. Nigéria za posledných 15 rokov bezprecedentne zbohatla, miera medziročného rastu od roku 2008 presahuje 8%. Hladomor je už len ako spomienka z minulých storočí (čo technicky vlastne aj je minulé storočie). Priemerný príjem na obyvateľa je v Nigérii menej ako pätina oproti slovenskému.

V najväčšom meste Texasu, Houstone, sa študent strednej školy Joe práve prestal zabávať hrou Halo. Hral na internete s niekým zo strednej Európy. Bol dosť dobrý. Zastrčí svoj nový iPhone do zadného vrecka a ide na burger za kamošmi, ide sa vysťažovať. Mal ísť študovať na pol roka do Londýna, ale asi to nepôjde, nejak to nie je vo finančných možnostiach jeho rodiny. Čo už… USA sú s HDP na hlavu v parite kúpnej sily presahujúcej 50 tisíc dolárov veľmi bohatou ekonomikou, Texas je druhý najbohatší štát Spojených štátov.

V Bratislave Miro práve dohral Halo po internete s niekým z Ameriky. Veľmi to tomu chlapíkovi na druhej strane Atlantiku teda nešlo. Svoj nový iPhone zastrčil do zadného vrecka a vybral sa na hamburger s kamošmi. Dajú mu pár tipov na jeho polročný študijný pobyt v Londýne, na ktorý v pondelok odchádza. Najvyšší čas, už aby vypadol. Tu je to o ničom… HDP Slovenska sa blíži k tridsaťtisícovej hranici. To je úroveň, ktorú Rakúsko dosiahlo v roku 1989. Miro by povedal „misia splnená“… ak by vedel, o čom hovorí.

Ako to teda je? Mali sme šťastie? Odpoveď je zo strany ekonomickej štatistiky jednoduchá. Ak hádžete pri stolnej hre kockou a hodíte šesť, je to šťastie. Tešíte sa. Pri tejto hre života však boli ku vám hviezdy ústretovejšie. Na našej planéte sa šesť ľudí narodí v horšom ekonomickom prostredí a iba jeden v lepšom ako čitateľ tohto zamyslenia. Byť obyvateľom Slovenska je ekonomicky výhodné. Na ceste do práce stojím v dopravnej zápche, predo mnou Bentley, za ním Porsche, a to nepočítam Audi, ktoré míňam. Veľmi chudobná krajina to musí byť. To bude tým, že tie Porsche a Audi sa tu vyrábajú.

 Peter Bobik

Informácie o tomto príspevku

Vydané 21. októbra 2015
Zverejnil peterbobik
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Peter Bobik, United Life 06

Pomôžte nám zdieľať tento obsah