Globalizácia a nové čínske výzvy svetovému hospodárstvu

Transformáciu svetového hospodárstva, ktorá je pod vplyvom rozsiahlych vývojových diskrepancií, ovplyvňujú podmienky podnikania na všetkých regionálnych trhoch, či už ide o ich výkonnosť, dostupnosť alebo dosahované cenové parametre.   Čoraz väčšmi sa fragmentujú hodnotové reťazce produktov a firmy sú odkázané na rozsiahlejšiu internacionalizáciu svojich aktivít, kooperáciu a špecializáciu výrobného procesu. Globalizácia ako hlavný fenomén týchto procesov… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. októbra 2016
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Globalizácia a obchod, Peter Baláž, Svet, United Life 08

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Transformáciu svetového hospodárstva, ktorá je pod vplyvom rozsiahlych vývojových diskrepancií, ovplyvňujú podmienky podnikania na všetkých regionálnych trhoch, či už ide o ich výkonnosť, dostupnosť alebo dosahované cenové parametre.

Čoraz väčšmi sa fragmentujú hodnotové reťazce produktov a firmy sú odkázané na rozsiahlejšiu internacionalizáciu svojich aktivít, kooperáciu a špecializáciu výrobného procesu. Globalizácia ako hlavný fenomén týchto procesov priniesla prostredníctvom novej teritoriálnej kolportácie PZI dodatočný potenciál rastu a pozitívnych vplyvov, najmä na produktivitu práce, jednotkové náklady, inovácie, modernizáciu produkčných i spotrebných štruktúr, dostupnosť kapitálu alebo efekty vyplývajúce z rastu intenzity obchodnej výmeny. Tieto faktory sú dôležité pri rozhodovacích procesoch, lebo sa kumulatívne premietajú do rastu konkurencieschopnosti firiem, ak sú schopné ich implantovať do vlastnej produkcie. Uvedené vývojové trendy mali v poslednej dekáde rozdielnu dynamiku, no po roku 2010 boli stabilné.

Sprevádzal ich ďalší rýchly rast Ázie, utlmujúc tak pokles hospodárskych aktivít v priemyselných metropolách. Stúpajúci význam nadobúdala produkcia a odbyt vysokých technológií. Ich expanzia bola presmerovaná do Ázie, a to na úkor hlavne USA, EÚ i Japonska.

Nemožno to vysvetľovať inak, ako že hlavne čínska ekonomika zúročila vlastné nadštandardne dlhodobo rastúce investície do vedy a vzdelávania a svoju cieľavedomú stratégiu v oblasti podpory vedy a výskumu, alebo nákup zahraničných patentov a licencií premietla do ich úspešného komerčného zhodnocovania. Údaje o exporte high-tech produktov potvrdzujú, že tieto tendencie nie sú krátkodobé a ani náhodné. ČĽR spolu so Singapurom už v roku 2012 dosiahli najväčší podiel na ich celkovom svetovom vývoze. Prognostici očakávajú, že do roku 2030 bude vyše 50% svetového exportu pochádzať z Číny.

Darí sa jej zosúladiť koexistenciu lacnej práce a rastúceho počtu odborne vyškoleného a vzdelaného personálu, čo ju stavia do odlišnej polohy v porovnaní s inými ekonomikami. V roku 2015 sa v rebríčku medzinárodnej konkurencieschopnosti umiestnili čínske „satelity“ Singapur na 2., Hongkong na 7. a Taiwan na 15. mieste. „Matka“ bola síce až na 28. mieste, no predbehla viacero vyspelých krajín. Fakt, že táto „rodina“ tvorí jeden ekonomický celok, z čoho plynú rôzne synergické efekty, sa v krátkom období premietne aj do výsledkov na medzinárodných trhoch. Je otázne, čo tento trend bude znamenať pre medzinárodné pozície EÚ, ak nebude schopná protiakcie.

Uvedené fakty dostávajú do úplne inej strategickej polohy rozhodovanie o udelení statusu rozvinutej trhovej ekonomiky ČĽR. Toto už nemôže byť o lokálnych obavách zo zvýšenia dovozu napr. ocele na európsky trh (EÚ má vo svete podiel na jej produkcii asi 10% voči 50% Číny), textilu alebo obuvi, ktoré tam aj tak vyrábajú renomované európske i americké firmy za nižšie ceny. Bude o budúcom rozložení reálnej ekonomickej sily jednotlivých kontinentov a blahobyte ich obyvateľov. Bude o tom, do akej miery sa bude únia schopná adaptovať na novú situáciu na svetových trhoch a ako podporí vlastnú konkurencieschopnosť.

Prinesie zásadné zmeny v podpore vzdelávania a vedy, efektívnosti tohto procesu, podpore rôznych synergických efektov plynúcich z doteraz neukončenej konvergencie národných ekonomických systémov. Vynúti si absolútnu liberalizáciu pohybu vedecko-technických poznatkov a vedcov, ktorých tímy prúdia po svete, skladajúc čiastkové poznatky do ucelených výskumných zadaní. Do neho by mali byť postupne začleňovaní špičkoví ázijskí odborníci. Takýto trend by mohol aktivizovať potenciálne vedecké kapacity, ktoré zatiaľ v národnom meradle nie sú markantné, a konečné efekty, ktoré by z takéhoto prepojenia plynuli.

Podiel exportu vysokých technológií z vybraných krajín na ich celkovom exporte:

Predpoveď na r. 2030 na základe dát z HSBC, 2014.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. októbra 2016
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Globalizácia a obchod, Peter Baláž, Svet, United Life 08

Pomôžte nám zdieľať tento obsah