Vojenska robotika vtedy a dnes

O použití silných a súčasne poslušných strojov namiesto ľudí vo vojenstve snívali generáli od nepamäti. Za jednu z prvých vojenských aplikácii bezpilotných prostriedkov sa považuje bombardovanie Benátok zo strany rakúsko-uhorskej armády pomocou teplovzdušných balónov koncom 19. storočia. Prielomom v tomto smere však bol až vynález rádiom ovládaného člna Nikolu Teslu v roku 1898. Neskôr vzniklo mnoho podobných konštrukcií, ktoré… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 21. októbra 2016
Zverejnil peterhubinsky
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Armáda, História, Peter Hubinský, Robotika, Technológie, United Life 08, Veda a technika

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

[Sassy_Social_Share]

O použití silných a súčasne poslušných strojov namiesto ľudí vo vojenstve snívali generáli od nepamäti. Za jednu z prvých vojenských aplikácii bezpilotných prostriedkov sa považuje bombardovanie Benátok zo strany rakúsko-uhorskej armády pomocou teplovzdušných balónov koncom 19. storočia.

Prielomom v tomto smere však bol až vynález rádiom ovládaného člna Nikolu Teslu v roku 1898. Neskôr vzniklo mnoho podobných konštrukcií, ktoré lietali, plávali alebo jazdili po zemi a typicky slúžili na dopravu výbušniny na miesto určenia a jej aktiváciu. V reálnom boji ako prvé použilo takéto prostriedky Nemecko počas 2. svetovej vojny – napr. diaľkovo ovládané samodeštrukčné minitanky Goliáš alebo lietajúce bomby V-1 vypúšťané najmä na Anglicko.

V dnešnej dobe sa rôzne druhy robotických zariadení používajú najmä na prieskum nepriateľského územia, ale čoraz častejšie sú vybavené aj zbraňovými systémami, pomocou ktorých je možné, napr. bezpilotným lietadlom, zaútočiť na pozemné ciele. Rozšírené sú už aj aplikácie pozemných robotov vybavených strelnými zbraňami a rovnaké úlohy môžu plniť aj robotické člny a ponorky. Roboty sa môžu použiť aj na retransláciu rádiového spojenia, odmínovanie, zásobovanie či odvoz zranených do bezpečia.

Výhodou oproti štandardným bojovým prostriedkom s ľudskou posádkou je nižšia hmotnosť, menšie rozmery a možnosť väčšieho mechanického zaťaženia. Pri deštrukcii zariadenia nedochádza k stratám ľudských životov, a ak sa bezpilotný prostriedok dostane do rúk nepriateľa, nehrozí prezradenie cieľov misie či vydieranie na držaním rukojemníkov.

Bezpilotné prostriedky sú vybavené čoraz kvalitnejšími senzormi a sú čoraz autonómnejšie, čo zvyšuje ich odolnosť proti strate spojenia s centrálou. Doposiaľ sa aplikovali najmä sólovo nasadené roboty, ale čím ďalej, tým väčšmi sa hovorí o koordinovanej skupine takýchto prostriedkov rôznych typov. V tomto zmysle sa dá hovoriť v budúcnosti o vybudovaní kompletnej robotizovanej armády. V tejto súvislosti však vzniká mnoho etických otázok s ohľadom na mieru zodpovednosti ich tvorcov či operátorov pri možných civilných stratách a podobne.