Jeden pás, jedna cesta

Číne, ktorá sa stala najväčšou svetovou ekonomikou, sa darí presadzovať vlastnú etapu globalizácie. Odmietnutie medzinárodných dohôd o transpacifickom spoločenstve s Áziou (TPP) a transatlantickom pakte s EÚ (TTIP) zo strany USA jej vytvorilo nový manévrovací priestor.   V roku 2014 ČĽR prezentovala novú rozvojovú stratégiu Jeden pás, jedna cesta (One Belt, One Road, OBOR). Očakáva prepojenie ekonomického potenciálu krajín… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. apríla 2017
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Peter Baláž, Silk Road, United Life 09

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Číne, ktorá sa stala najväčšou svetovou ekonomikou, sa darí presadzovať vlastnú etapu globalizácie. Odmietnutie medzinárodných dohôd o transpacifickom spoločenstve s Áziou (TPP) a transatlantickom pakte s EÚ (TTIP) zo strany USA jej vytvorilo nový manévrovací priestor.

V roku 2014 ČĽR prezentovala novú rozvojovú stratégiu Jeden pás, jedna cesta (One Belt, One Road, OBOR). Očakáva prepojenie ekonomického potenciálu krajín nachádzajúcich sa na trase bývalej Hodvábnej cesty a využitie synergických efektov. Prostredníctvom zmien medzinárodných logistických sietí a ciest sa majú vytvoriť prepravné kanály, zvýšiť ich kapacita a generovať obrovské úspory nákladov. Pozitívny efekt sa očakáva od prieniku čínskych firiem do ďalších ázijských krajín i na európske trhy. Pokiaľ je doteraz väčšina exportu ČĽR závislá od logistických liniek vedúcich cez USA, Panamský a Suezský kanál, čo automaticky znamená pomalšiu a drahšiu prepravu, potom nové železničné koridory cez Irán, Turecko a Grécko celý proces zjednodušujú.

Pred rokom sa dobudovala železnica z Pekingu do Teheránu a súbežne rýchlodráha z Belehradu do Budapešti. Medzitým Čína odkúpila dôležité prekladisko tovaru prichádzajúceho cez Suez v gréckom prístave Pireus. Jeho prepojenie po železnici do Belehradu sa pripravuje. Perspektíva aktivizácie tzv. severnej námornej Hodvábnej cesty z prístavov v Šanghaji, Ningbo a Nankingu cez Beringov prieliv a okolo Ruska do severnej Európy by eliminovala význam USA, pokiaľ ide o čínske reexporty. USA by stratili významné zdroje plynúce z dopravy, ale aj faktickú kontrolu na celým ázijským obchodom.

Pri skúmaní uvedených súvislostí nemožno stratiť zo zreteľa, že sú súčasťou rozvojovej doktríny Číny týkajúcej sa jej budúceho postavenia vo svete. Odborníci poukazujú na to, že rozhodujúcim prvkom v úspešnom dlhodobom napredovaní Číny je práve efektívna rozvojová stratégia, vytvárajúca funkčnú symbiózu pri prepájaní komparatívnych výhod krajiny s vývojom v medzinárodnom prostredí. Čína investovala do Hodvábnej cesty už 40 mld. USD, čo pomohlo zvýšiť vývoz do Kazachstanu, Iránu a Turecka o pätinu.

Očakávaná trasa iniciatívy OBOR. Zdroj: Xinhua. 2016. In: http://en.xfafinance.com/html/OBAOR/

Jej budovanie sprevádza znateľný rast investícií do okolitých krajín. Sústreďujú sa na oblasť strategických surovín, ktoré sa do podoby koncentrátov formujú v domácich prevádzkach, aby ich import bol dopravne efektívny. Významné sú tiež iniciatívy Ázijskej investičnej banky (AIIB) združujúcej kapitál aj z viacerých európskych krajín. Vyše 100 mld. US dolárov dáva priestor na financovanie infraštruktúrnych projektov, akým je aj OBOR. Okrem toho, participácia väčšiny ázijských krajín na lukratívnom podnikaní Číny zabezpečuje politickú podporu a otupuje pocit dominancie čínskych ekonomických záujmov pri ich realizácii. V týchto súvislostiach je zaujímavá pozícia spoločnej iniciatívy ČĽR so 16 krajinami strednej a východnej Európy SVE 16+1. V jej rámci sa pripravuje spoločný fond na podporu investičných projektov, ktoré by umožnili aktívnejšiu participáciu týchto krajín na zahraničnoobchodných zámeroch Číny. Tá do projektu vloží cca 10 mld. US dolárov. Predpokladá, že vytvorí produkčné kapacity pomáhajúce pokryť rastúci dopyt čínskych spotrebiteľov po výrobkoch európskej proveniencie. Zároveň by sa protidodávkami optimalizovali prepravné náklady na Hodvábnej ceste.

V inom svetle možno v týchto súvislostiach vidieť snahu čínskej štátnej spoločnosti Heesteel o odkúpenie US Steel Košice. S ňou totiž získava konečnú stanicu širokorozchodnej trate, ktorá v rámci Transsibírskej magistrály prepája ČĽR so SR (EÚ). V prípade úspešného zavŕšenia tejto transakcie by mohli čínski oceliari ochranné bariéry EÚ pred lacným dovozom tohto materiálu z Ázie legálne obísť a dostať sa tak k zákazkám európskych automobiliek. Je zrejmé, že oceľ by mohli nasledovať cement, hliník a iné vstupy, u ktorých môže Čína uplatňovať svoje komparatívne výhody, hlavne cenu práce a energií. Úspech iniciatívy OBOR bude závisieť od viacerých faktorov globálneho a regionálneho charakteru. Je však zrejmé, že v ich rámci bude EÚ alebo krajiny SVE „ťahať za kratší koniec“. Otázne je len, do akej miery a ako dlho.

„Osud národov (štátov) a podnikov je vzájomne prepojený, čo je trend, ktorý posilnila komunikácia a globalizácia… Ako štáty, tak aj podniky žijú vo svete konkurencie, ktorý mení svoje pravidlá hry. Hranice medzi krajinami strácajú význam, idey, hodnoty i skúsenosti sa voľne pohybujú od jednej krajiny k druhej. Pojem konkurencieschopnosť je teda výsledkom novovznikajúceho prostredia: nazerá na štáty a podniky z globálnejšieho a ucelenejšieho – holistického pohľadu. Ten je definovaný ako sklon prírody vytvárať organizované celky predstavujúce viac než sumu prvkov, z ktorých sa skladajú.“

–  S. Garelli

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. apríla 2017
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Ekonomika, Peter Baláž, Silk Road, United Life 09

Pomôžte nám zdieľať tento obsah