Kvantitatívne uvoľňovanie – dobro či zlo?

V poslednom čase sme si mohli všimnúť mnohé diskusie a články na tému kvantitatívne uvoľňovanie (v angličtine quantitative easing, QE). Drvivá väčšina z nich je zameraná proti tomuto fiškálnemu stimulu. Aká je realita? Poďme sa spolu na to pozrieť.   Čo je kvantitatívne uvoľňovanie? Ide o mimoriadny program stimulácie ekonomiky, keďže všetky štandardné spôsoby (zníženie úrokových sadzieb,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 29. mája 2017
Zverejnil pavolchily
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Analýzy, Ekonomika, Pavol Chilý, United Life 09

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

V poslednom čase sme si mohli všimnúť mnohé diskusie a články na tému kvantitatívne uvoľňovanie (v angličtine quantitative easing, QE). Drvivá väčšina z nich je zameraná proti tomuto fiškálnemu stimulu. Aká je realita? Poďme sa spolu na to pozrieť.

Čo je kvantitatívne uvoľňovanie?

Ide o mimoriadny program stimulácie ekonomiky, keďže všetky štandardné spôsoby (zníženie úrokových sadzieb, záporné depozitné sadzby) zlyhali ako motor bez benzínu. Hlavnou podstatou QE je nákup finančných aktív zo strany centrálnej banky od komerčných bánk, prípadne iných štátnych a súkromných inštitúcií. Keď rastie nezamestnanosť, inflácia je v nedohľadne a nepomáha ani zníženie úrokových sadzieb či záporné depozitné sadzby, situácia sa pre ECB stáva žalostnou a banka spúšťa QE. Takýmto spôsobom sa centrálna banka snaží dostať peniaze do obehu, znížiť úrokové sadzby, a tým stimulovať ekonomiku. Znížením úrokových sadzieb ECB zlacní úvery. Čím sú úvery lacnejšie, tým dostupnejšie sú pre väčšie množstvo ľudí. Ľudia si tak môžu skôr splniť svoj sen (bývanie, auto, dovolenka…). Peniaze sa dostávajú do obehu napríklad výstavbou bytov – začína prekvitať stavebný priemysel. Nakoľko sme zatiaľ neobjavili perpetuum mobile, aj kvantitatívne uvoľňovanie má opačnú stranu mince, ktorou je oslabenie eura (na tom niektoré štáty zarábajú, napr. Nemecko, ktoré dokáže financovať výrobu za nevídano lacné peniaze a exportovať vo svoj prospech), zníženie výnosov na štátnych dlhopisoch, narastanie dlhu.

Ben Bernanke v. Mario Draghi

O oživenie ekonomiky kvantitatívnym uvoľňovaním sa v minulosti snažili USA. Aké mali problémy? Ako ich riešili? Podarilo sa im to? Hlavnou príčinou bola americká hypotekárna kríza, ktorá spustila lavínu negatívnych udalostí. Nezamestnanosť v USA roku 2009 dosiahla kritických 8,5% – najviac od roku 1983. Trhy krvácali, ľudia prichádzali o prácu, strácali domovy. Pri takomto stave najväčšej ekonomiky Ben Bernanke v roku 2007 počas finančnej krízy prvý raz v USA otvoril Pandorinu skrinku s názvom kvantitatívne uvoľňovanie. Aký je výsledok tohto „hazardného“ rozhodnutia? Súčasná nezamestnanosť dosahuje 4,8% – najmenej za posledných 8 rokov, FED už niekoľkokrát dvíhal úrokové sadzby, americké indexy lámu historické maximá a inflácia dosahuje 2,2%, čo môžeme považovať za úspech QE. Ako to vyzerá v EU? Posledné roky ekonomika v EU slabla (inflácia aj ceny klesali, nezamestnanosť rástla). Viedli k tomu viaceré udalosti, napr. prepad ceny ropy o 75%, nekonečná pomoc dlho krvácajúcemu Grécku, ktoré sa javí ako pacient na anabolických steroidoch s nevyliečiteľnou chorobou. ECB reagovala na jednotlivé ukazovatele v snahe zabrániť najhoršiemu (deflácii), znížila úrokové sadzby na 0,05%, depozitnú sadzbu na -0,2%, až dosiahla minimum. Zjavne tu bol nejaký problém, nakoľko tieto opatrenia nepostačovali a situácia sa nezlepšovala. Šéf ECB Mario Draghi čakal pridlho, až štandardné nástroje menovej politiky boli málo efektívne, a nakoniec siahol po jedenom z nekonvenčných nástrojov menovej politiky s názvom kvantitatívne uvoľňovanie.

Čo je cieľom ECB?

Cieľom ECB je podpora ekonomiky eurozóny, ako aj inflácie. Inflačný cieľ ECB je stanovený tesne pod úrovňou 2 %, pričom v súčasnosti miera inflácie dosahuje hodnotu 0,2% (podľa Štatistického úradu SR, február 2017). Dňa 8. 12. 2016 sa Európska centrálna banka rozhodla predĺžiť program QE do decembra 2017 v objeme 60 miliárd eur mesačne, úrokové sadzby máme na 0% a depozitnú sadzbu dokonca na hodnote -0,4%.

Záver

Voľba je teda jednoduchá, buď využijeme rovnaký nástroj, aký využil FED a ktorý pomohol USA, alebo budeme čakať so založenými rukami a možno dopadneme ešte horšie ako Japonsko. Odpovedzte si sami.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 29. mája 2017
Zverejnil pavolchily
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Analýzy, Ekonomika, Pavol Chilý, United Life 09

Pomôžte nám zdieľať tento obsah