Čína rastie nad očakávania: Nastupuje superglobalizácia alebo deglobalizácia svetového hospodárstva?

Vývoj vo svetovom hospodárstve nadobúda od konca tisícročia nové dimenzie. Rýchlo sa mení nielen samotná podstata medzinárodného podnikania, ale markantný je nástup nových “hráčov” na svetové kolbište.   V Ázii bolo dlhé obdobie dominantné Japonsko, potom takzvané štyri ázijské tigre (Hongkong, Singapur, J. Kórea a Taiwan) a neskôr do hospodárskej súťaže zasiahli štyri tigríčatá (Thajsko,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 21. novembra 2018
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Čína, Ekonomika, Extra, Financie, Hospodárstvo, Peter Baláž, Svet

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Vývoj vo svetovom hospodárstve nadobúda od konca tisícročia nové dimenzie. Rýchlo sa mení nielen samotná podstata medzinárodného podnikania, ale markantný je nástup nových “hráčov” na svetové kolbište.

V Ázii bolo dlhé obdobie dominantné Japonsko, potom takzvané štyri ázijské tigre (Hongkong, Singapur, J. Kórea a Taiwan) a neskôr do hospodárskej súťaže zasiahli štyri tigríčatá (Thajsko, Indonézia, Malajzia a Filipíny). S nástupom 21. storočia prišlo k mohutnej expanzii čínskej ekonomiky, a aj keď už viacerí odborníci poukazujú na perspektívy Indie, stále dôraznejšie sa potvrdzuje, že dominancia Číny nielen v Ázii, ale na celom svete sa bude ešte zosilňovať a bude mať ďalekosiahle dôsledky na všetky ostatné súčasti svetového hospodárstva.

Názory na čínsku ekonomiku sú interpretované značne rozdielne, no fakty nepustia. Po prevzatí štafety najväčšieho svetového obchodníka a ako súčasť konglomerátu Veľká Čína (Hongkong, Singapur, Taiwan) aj najväčšieho zahraničného investora preberá ďalšie vodcovské pozície a stáva sa rozhodujúcim hospodárskym elementom zemegule. Pokiaľ išlo len o produkciu spotrebného tovaru a nižších technológií, zdalo sa, že nadnárodné korporácie dočasne využívajú jej komparatívne výhody a ich uplatňovaním sa len posilňujú na medzinárodných trhoch. V relatívne krátkom období Čína zúročila svoju dlhodobú rozvojovú stratégiu nadpriemerne koncentrovanú na investície do vedy a vzdelávania (cca 2,5% HDP, čo je asi 4- až 5-krát viac ako SR). V súčasnosti už nie je dňa ani hodiny, aby svetové agentúry neinformovali o nových a nových technológiách a unikátnych výrobkoch „Made in China“. Ukazuje sa, že celoplošné nastavenie Číny na moderné technológie a koncepčné budovanie intelektuálneho i technického zázemia je vnútorne také precízne, že ak nepríde k zásadným celoplošným hospodárskym reformám, postupne mu podľahne aj doteraz nedobytná pevnosť USA.

Ilustračné foto k článku Čína rastie nad očakávania: Nastupuje superglobalizácia alebo deglobalizácia svetového hospodárstva?

Samotný fakt, že v roku 2017 v rebríčku 20 najsilnejších technologických spoločností boli iba 3 z USA a 9 čínskych, pričom žiadna z EÚ, je veľavravný. Americká korporátna elita GAFA (Google, Amazon, Facebook a Apple) je doháňaná čínskym trojzáprahom BAT (Baidu, Alibaba a Tencent). Medzinárodná hospodárska súťaž sa teda čoraz väčšmi presúva do boja o technologickú nadvládu, o ktorú bojujú jej predstavitelia – špičkoví experti a tímy, ktoré ju formujú. Prenáša sa taktiež na inštitúcie, ktoré ich vychovávajú a odborne pripravujú. Čína na tento vývoj reagovala v predstihu, a preto rast prestíže na báze výsledkov domácich univerzít je obdivuhodný. Žiadny z renomovaných univerzitných „proťajškov“ v USA, vrátane združenia Ivy League, nemôže byť na trhu vzdelávania dostatočne atraktívny bez toho, aby nemal tesné vedecko-výskumné a iné väzby na partnerov v Číne.

Dostupné štatistiky potvrdzujú, že Čína starne. Toto konštatovanie je podobné ako v EÚ i NAFTA. Kým jej „súperi“ túto demografickú zmenu riešia hlavne imigráciou, je pozoruhodné, ako sa s tým vysporadúva ázijská veľmoc. Predikcie odborníkov poukazujú na to, že moderné stroje, progresívne výrobné programy a špičkové technológie v krátkom období nahradia až 50% svetovej pracovnej sily a jej dostatok prestane byť dôležitou podmienkou hospodárskeho rastu. Na takúto kartu vsadili aj Číňania. Začali s prípravou 4D a 5D priemyslu, nanotechnológií a unikátnych technologických postupov. Tie sú v EÚ často neznáme a doteraz v nich dominovali USA. Externým efektom týchto zmien je, že svet obnovuje svoju bipolaritu. Na jednom konci rastie Čína a jej pridružené „satelity“ a na druhom upadajú USA.

Táto situácia do značnej miery objasňuje aj aktuálne rozhodnutia americkej administratívy a rastúce napätie na medzinárodných trhoch. Dnes rozdávané karty budú určovať ekonomický rast najbližšie dve až tri dekády a nikto nechce zostať pozadu.

Tento článok vyšiel v magazíne UnitedLife 12 (č. 2/2018). Kliknutím na fotografiu vyššie môžete zadarmo stiahnuť jeho elektronickú verziu v PDF.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 21. novembra 2018
Zverejnil peterbalaz
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Čína, Ekonomika, Extra, Financie, Hospodárstvo, Peter Baláž, Svet

Pomôžte nám zdieľať tento obsah