Lukratívny ekobiznis?

Londýn a jeho vplyv na energetickú revolúciu v Latinskej Amerike

Latinská Amerika stojí pred revolúciou vo využívaní obnoviteľných zdrojov a stáva sa tak predmetom záujmu mnohých investorov.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 9. septembra 2019
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Eko, Ekológia, Energetika, enviro, Európa, Európska únia, Extra, Financie, Investície, Latinská Amerika, Obnoviteľné zdroje, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Technológie, Životné prostredie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Latinská Amerika je v súčasnosti v popredí boja za obnoviteľnú energiu. Dnes zavedené spaľovanie fosílnych palív môže byť čoskoro už len minulosťou. Napríklad Kostarika je jedinou krajinou sveta s elektrickou sieťou z výlučne obnoviteľných zdrojov (100% elektriny), zatiaľ čo nedávne aukcie energií v Čile a Mexiku vyzerajú, že budú vyrábať jedny z najlacnejších slnečných a veterných elektrín na svete.

Jedným z faktorov tohto vývoja sú rozsiahle obnoviteľné zdroje energie v regióne. Latinská Amerika má niektoré z najúčinnejších veterných, solárnych a geotermálnych elektrární na svete. Druhým faktorom podnecujúcim energetickú revolúciu je, paradoxne, pomalý vývoj vládnej podpory a dotácií, čo znamenalo, že obnoviteľná energia prišla do regiónu až vtedy, keď mohla konkurovať cenou tej konvenčne získavanej.

A keďže sa táto čistá energia šíri po celom regióne, bude potrebné zvýšiť objem medzinárodných investícií.

To by malo vytvoriť zaujímavé príležitosti pre najvýznamnejší finančný sektor Spojeného kráľovstva. Canning House nedávno v spolupráci s firmou Eversheds Sutherland usporiadala konferenciu, ktorej cieľom bolo odhaliť a poukázať možnosti, ako sa môžu britské firmy zúčastniť energetického rozmachu v Latinskej Amerike. Téme sa venoval magazín Market Views v článku London’s Role in Latin America’s Renewable Revolution

Solárne farmy sa zdajú byť ideálnym spôsobom získavania čistej energie, sú však priestorovo náročné a energetický výnos nemusí byť dostatočne veľký |Foto: Andreas Gucklhorn

Čistý svet podľa Gifforda

Sir Roger Gifford, bývalý primátor Londýna a súčasný predseda britskej iniciatívy Green Finance Initiative, predstavil štúdiu sponzorovanú Business, Energy and Industrial Strategy a ministerstvom financií, ktorá načrtáva, ako sa môže Spojené kráľovstvo stať svetovým lídrom v oblasti takzvaných „zelených financií“. Aká bude úloha Londýna v energetickej revolúcii v Latinskej Amerike? Možno veľmi významná či priam strategická.

Štúdia, do ktorej sa zapojilo viac ako 150 odborníkov z 80 finančných spoločností, by mohla pomôcť Veľkej Británii v úsilí o pozitívne ovplyvnenie klímy a Gifford v nej predostrel niekoľko kľúčových návrhov.

Poisťovníctvo verí, že väčšina spoločností a vlád nie je na zmenu klímy pripravená. Tento nedostatok prípravy je však príležitosťou. Napríklad Spojené kráľovstvo môže vychádzať zo svojich odborných znalostí v oblasti klimatických a environmentálnych vied, aby pomohlo riadiť riziko pre investorov spôsobené globálnym otepľovaním. Zásadné sú takzvané Big Data a analytické techniky. Druhou príležitosťou je vývoj a propagácia nových poistných produktov „odolných voči zmene klímy“.

Veterné turbíny sú údajne príliš drahé na to, aby boli predmetm záujmu súkromných investorov, ich budovanie vyžaduje investície od štátov | Foto: Luca Bravo

Verejno-súkromný fond zeleného rizikového kapitálu

Hlavnou príležitosťou pre Londýn je financovanie zavádzania nových technológií v Latinskej Amerike. Celosvetovo sa každoročne investuje do obnoviteľnej energie a zdá sa, že je to perspektívny a lukratívny biznis. Toto presvedčenie však nemusí byť založené na pravde, pretože napríklad vo Veľkej Británii investície do výstavby „čistých technológií“ klesajú. Podľa Gifforda je odpoveďou smerovanie investícií do samotného vývoja inovatívnych čistých technológií. Vláda by mala zriadiť akýsi „ekologický urýchľovač investícií“ na financovanie technologických startupov v ich počiatočnej fáze.

Podľa Gifforda by sa mal tiež zriadiť verejno-súkromný fond zeleného rizikového kapitálu. Ten môže zlepšiť príležitosti a uplatnenie pre ekologické podniky prostredníctvom priaznivej zmeny politiky verejného obstarávania.

Toto všetko sa pritom musí odraziť v regulačnom prostredí, tvrdí Gifford. Regulačné orgány musia zabezpečiť, aby kompetentné autority uznali dôležitosť otázok týkajúcich sa životného prostredia, sociálnych, etických a environmentálnych výziev.

Navyše, vláda musí zabezpečiť, aby mali dostatočné odborné znalosti o danej problematike aj investiční poradcovia. Je to vecou celej spoločnosti a hierarchie, aby sa zamerali na energetiku a sociálne dopady zmeny klímy.

Vodná priehrada ako zdroj získavania čistej-zelenej energie | Foto: Dan Meyers

Zelené hypotéky

Na to, aby Spojené kráľovstvo mohlo skutočne prispieť k rozmachu obnoviteľnej energie v Latinskej Amerike, musí priniesť nové modely financovania, ktoré v regióne ešte nie sú bežné. Jednou z najzaujímavejších sú „zelené hypotéky“- ich základnou myšlienkou je poskytnúť financovanie ekologickej výstavbe, čím sa vytvorí trhový nástroj na jej rozmach.

Na spustenie zeleného hypotekárneho trhu by vláda mala poskytnúť bankám a finančným subjektom krátkodobé stimuly. Medzitým by poskytovatelia pôžičiek vo Veľkej Británii mali začať brať do úvahy environmentálne faktory pre všetky svoje rozhodnutia o hypotekárnom úvere. Je tiež dôležité identifikovať budovy šetrné k životnému prostrediu a vláda by do roku 2020 mala zaviesť „pasy“ ekologických budov pre obytné a komerčné nehnuteľnosti. Medzitým je potrebný seriózny a presný výskum, aby sme pochopili účinnosť daňových opatrení na podporu energeticky efektívnych technológií do už existujúcich stavieb.

Úspešné príklady zelených hypoték už existujú v Spojených štátoch, poskytovateľom týchto pôžičiek je napríklad Fannie Mae. Vo Veľkej Británii je jedným z priekopníkov so svojou zelenou hypotékou známy Barclays. Ten rozlišuje energetickú účinnosť projektov do kategórií A alebo B.

Žiadatelia, ktorí sa rozhodnú pre budovy šetrnejšie k životnému prostrediu, dostanú zľavu vo výške hypotéky najmenej 0,1%. To nemusí znieť príliš pôsobivo, ale môžu si tiež požičať viac – namiesto financovania konvenčných 75 percent z hodnoty projektu môžu získať až 90 percent. A to je už silne motivujúce.

Trh so zelenými dlhopismi, na ktorom spoločnosti emitujú dlhopisy a využívajú prostriedky na ekologické projekty, údajne prekvitá. Podpora vlády by sa však nemala zaoberať iba stimulmi a finančnými záležitosťami. Mala by tiež budovať kvality svojej ekologickej diplomacie a nabádať ostatné vlády, aby brali klimatické zmeny vážne a pomohli im budovať kapacity.

To by malo prospieť nielen Spojenému kráľovstvu, aby nachádzalo nové finančné príležitosti vo svete, ale aj celej Európe, ktorá by sa mohla z iniciatívy Britov poučiť.

A čo Slovensko?

Slovenský trh s investíciami do zelených projektov je v nevídanej miere prepojený s eurofondmi. Miera dotácií od EÚ častokrát dosahuje úrovne od 50 a až do 100 percent, čím je naša krajina od týchto investícií strategicky závislá. Slovenské firmy si samy na veľké environmentálne prospešné projekty netrúfnu a uvažovať o ich potencionálnom vplyve na energetiku či celkovú ekonomiku iných krajín nemožno.

Slovensko sa však môže do rozvoja Latinskej Ameriky zapojiť formou investovania do správnych fondov a projektov s vysokým potenciálom zhodnotenia. Tieto investície však veľmi pravdepodobne nebudú výhradné, skôr budú súčasťou diferzifikovaného portfólia. To znamená, že na väčšie zisky z energetickej revolúcie v zámorí myslieť nemôžeme.

Slovensko však predsa len nejakú tú príležitosť má aj tu, hoci sa jedná skôr o jej perspektívu. Slovenské firmy už niekoľkokrát dokázali, že sú pripravené čeliť požiadavkám medzinárodného trhu a podpora tých, ktoré sa orientujú proekologicky, by mohla priniesť ovocie. Platí však, že vývoj produktov pre energetiku je finančne náročný a čas potrebný na uvedenie nových produktov na trh môže byť príliš dlhý na to, aby podobné spoločnosti niekto zafinancoval. Významným rizikovým faktorom pre vývoj technológií a ich uvedenie na trh je tiež regulácia, ako i rôznorodosť legislatív mimo EÚ. Zdrojom sa tak opäť stáva skôr Európska únia a jej fondy, pričom uplatnenie technológií by zostalo vyhradené pre starý kontinent.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 9. septembra 2019
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Biznis, Eko, Ekológia, Energetika, enviro, Európa, Európska únia, Extra, Financie, Investície, Latinská Amerika, Obnoviteľné zdroje, Slovensko, Spojené kráľovstvo, Technológie, Životné prostredie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah