Seriál o Číne

Predstihne Čína v umelej inteligencii USA?

Na základe sledovania informácií, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán by sa mohlo zdať, že Čína nás všetkých čoskoro prevalcuje svojou inovačnou aktivitou. To isté sa týka aj vnímania jej pokroku v umelej inteligencii.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. októbra 2019
Zverejnil michaelakralovicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: AI, Biznis, Čína, Inovácie, Michaela Královičová, Technológie, Umelá inteligencia, USA, Veda a technika

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

[insert page=’koronavirus-spravodajstvo‘ display=’content‘]

Média nám servírujú informácie o čínskych rýchlovlakoch, ktoré dosahujú priemernú rýchlosť cez 300 kilometrov za hodinu, extrémne vysokých mrakodrapoch, ktoré s výškou viac ako 500 metrov zdvíhajú latku aj tým najvyšším svetovým budovám, či rozširujúcej sa 5G sieti, ktorá už funguje v Číne v rámci viac ako 20 tisíc staníc.

Umelú inteligenciu si nemožno mýliť s infraštruktúrnym pokrom

Pokrok Číny v infraštruktúre rovnako ako aj v umelej inteligencii je nespochybniteľný. Ohľadom umelej inteligencie však Čína aj napriek dlhodobej snahe a značným inkrementálnym pokrokom stále zaostáva za USA.

Číne stále chýbajú laboratória na výskum. Investície Číny do výskumu a vývoja, ktoré sú významným indikátorom inovačnej snahy krajín, sú jednými z najväčších na svete. Minulý rok predstavovali až 2,19 percent jej hrubého domáceho produktu, čiže približne 278 miliárd USD. Bojuje však s problémom nedostatočných skúseností svojich výskumníkov. Výskum spoločnosti Deloitte z roku 2018 poukázal na to, že až 40 percent čínskych výskumníkov zaoberajúcich sa umelou inteligenciou a analýzou dát má menej ako 5 rokov odborných skúseností v odbore. 

Patenty a citácie nie sú všetko

Ďalším významným indikátorom inovatívnosti sú patenty a vedecké citácie. Čína bola aj v roku 2018 najväčším svetovým prihlasovateľom patentov. Prihlásila cez milión patentov, čo predstavovalo viac ako tretinu všetkých svetovo prihlasovaných patentov. Znie to skvele ale je si potrebné uvedomiť, že väčšina čínskych patentov sa týka miernych zlepšení už existujúcich technológií. Značné množstvo sa registruje iba aby bolo zaregistrované, pričom nikdy nedôjde k využitiu patentov. Podobný stav je aj pri vedeckých a akademických citáciách, v ktorých je Čína tiež svetovou jednotkou. Systém citácií funguje rovnako ako pri patentoch v prospech kvantity na úkor kvality a čínski autori si zvyšujú renomé tým, že sa navzájom citujú. 

USA versus Čína: nie všetko je jednoznačné

Na základe predošlej analýzy by sa mohlo zdať, že Čína výrazne zaostáva za západom. Svetové prvenstvo v umelej inteligencii by tak jednoznačne patrilo USA. Čína síce zaostáva vo vývoji softvéru na báze open source, čipoch pre umelú inteligenciu a chýbajú jej tiež zásadné prelomy ohľadom učenia strojov, tzv. machine learning. V technológiách rozpoznávania hlasu a tvárí a vyhľadávaní prostredníctvom hlasu však výrazne predstihla všetky krajiny sveta. 

Aj napriek výnimkám využíva väčšina čínskych spoločností umelú inteligenciu na interakciu so spotrebiteľmi a zlepšovanie ich používateľského zážitku. Systémy na báze umelej inteligencie sú extenzívne využívané na predvídanie nákupných preferencií spotrebiteľov a vytváranie ponuky „šitej na mieru“, tak aby zákazník nemal kam „ujsť“ . Spoliehajú sa pritom na lokalizačné algoritmy, ktoré vytvárajú ponuku, tak aby bola čo najbližšie k zákazníkovi. 

Ilustračné foto | Zdroj: Unsplash.com

Čínski giganti Alibaba, Tencent, Baidu, známi aj pod skratkou „BAT“ sa zaraďujú do skupiny svetových inovačných lídrov. V úrovni inovatívnosti však zaostávajú za americkými technologickými spoločnosťami Google, Apple, či Microsoft. Napriek pôsobivým výsledkom vo viacerých oblastiach podnikania, sú tieto čínske spoločnosti najviac progresívne v segmentoch neprenosných do západného sveta. 

Alibaba a Tencent síce okrem retail shoppingu v prípade Alibaby a online gamingu v prípade Tencentu a filmových štúdií, do ktorých investujú obe, dosiahli najväčší pokrok v tzv. super aplikáciách využívajúcich technológiu rozpoznávania tváre, faktom však je, že ich technológie sú v etickom rozpore s pravidlami ochrany spotrebiteľov uplatňovanými v západnom svete. Nejde však iba o chýbajúce GDPR, či vymazávanie cookies, rozporuplným je predovšetkým využívanie získaných dát používateľov bez ich súhlasu (ktorý v Číne nie je potrebný) na vývoj ďalších technológií a ich posúvanie tretím stranám. 

Najväčšie pokroky Číny v umelej inteligencii sú takmer neprenosné cez jej hranice

Kým v umelej inteligencii zameranej na spotrebiteľov je predstih Číny pred USA nespochybniteľný, v skutočne prelomových inováciách spojených s využívaním umelej inteligencie Čína stále zaostáva za USA. Odhaduje sa, že táto inovačná medzera môže v súčasnosti predstavovať aj viac ako 5 rokov. Pokrokové čínske inovácie v umelej inteligencii sa v súčasnosti týkajú takmer výlučne segmentov, ktoré sú neaplikovateľné nielen v USA ale na starom kontinente. Tento stav vytvára akúsi paralelnosť inovačnej aktivity v rámci, ktorej v Číne na jednej strane existujú prelomové inovácie určené na čínsky trh s minimálnou relevanciou pre západ a na druhej strane existuje rozvíjajúci sa segment umelej inteligencie s globálnym potenciálom, ktorý ešte iba dobieha západ. 

Ľudia zvyknú pokrok Číny v umelej inteligencii značne preceňovať. Verím, že tento stav je dôsledkom informácií o rozsahu aplikovateľnosti technológie rozpoznávania tvári ako aj kontroverzného kreditného sociálneho systému. V oboch prípadoch si je však potrebné uvedomiť, že ide o systémy vyvinuté predovšetkým pre čínsky trh. Už ich samotná podstata ich robí prakticky neprenosnými na náš trh.

Obchodná vojna medzi USA a Čínou brzdí svetový technologický pokrok

Čínu však nemožno podceňovať. Technologický pokrok a s tým spojený pokrok v umelej inteligencii si krajina stanovila ako jednu z top priorít. Pokrok v týchto oblastiach však nevzniká izolovane. Najväčšie svetové vedecké objavy 20. storočia boli spravidla výsledkom spoločnej práce medzinárodných vedeckých tímov. Aj 21. storočí by mala veda pracujúca pre spoločnosť fungovať na báze spolupráce namiesto mentality kto z koho, ktorá momentálne rezonuje medzi USA a Čínou. Obchodná vojna svetový technologický pokrok určite neprinesie, skôr ho oddiali. 

Zdroje:
Deloitte Artificial Intelligence Innovation Report 2018
WIPO IP Facts and Figures 2018

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. októbra 2019
Zverejnil michaelakralovicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: AI, Biznis, Čína, Inovácie, Michaela Královičová, Technológie, Umelá inteligencia, USA, Veda a technika

Pomôžte nám zdieľať tento obsah