Eugene Cernan, americký astronaut s československými koreňmi, a Harrison Schmitt ako jediný vedec, pristáli 11. decembra 1972 na Mesiaci v rámci misie Apollo 17. Tretí člen posádky, Ronald Evans, zostal v takzvanom veliteľskom module obiehajúcom okolo Mesiaca vo výške približne 110 kilometrov, čím dvom kolegom dole zabezpečil možnosť vrátiť sa späť na Zem.

Posádka strávila na povrchu Mesiaca celkovo 75 hodín. Počas tejto doby uskutočnila 3 výstupy na povrch Mesiaca v celkovom trvaní 22 hodín a 4 minúty, pri ktorých preskúmala s použitím lunárneho vozidla Lunar Rover celkovo 33,8 km údolia Taurus-Littrow. Na Zem dopravila 110,5 kg vzoriek mesačnej horniny.(^zdroj)

Apollo 17 bola vôbec posledná misia veľkolepého programu Apollo, ktorý dostal Američanov na Mesiac. Prvý úspešný let uskutočnila posádka misie Apollo 11 (Armstrong, Collins a Aldrin, 1969) a sedemnástka je na ďalších minimálne päťdesiat rokov poslednou. Dnes sa o návrate človeka na Mesiac špekuluje, no k reálnym verejným záväzkom zatiaľ nedochádza.

V súčasnosti už nie je vesmírny súboj mocností tak politicky a vojensky dôležitý, keďže všetky už dokázali svoju schopnosť vyrobiť výkonné nosiče jadrových zbraní.

Pre Slovákov môže byť zaujímavé a povzbudivé, že Eugene Andrew „Gene“ Cernan, vôbec posledný človek na svete, ktorý stál svojou nohou na Mesiaci, má československé korene. Jeho otec bol Slovák a matka Češka, narodil sa však v americkom Chicagu a zomrel v roku 2017 v Houstone.

Počas života Cernan absolvoval tri lety do vesmíru, vrátane cesty na Mesiac. Vo vesmíre tak strávil celkovo 23 dní, 14 hodín a 15 minút, z toho 24 hodín a 11 minút v otvorenom vesmíre. Prvý let z Mysu Canaveral absolvoval v júni 1966 v kozmickej lodi Gemini 9, druhýkrát letel do vesmíru v rámci misie Apollo 10 v máji 1969, tretíkrát už na Mesiac v Apollo 17.

Zaujímavosťou je, že v 70. rokoch boli stále napäté vzťahy medzi USA a Ruskom a keďže sa vtedajšie Československo hlásilo k východnej mocnosti, Cernan navštívil domovinu svojich starých rodičov v utajení a neoficiálne.

Pri tejto príležitosti odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu ČSAV v Ondřejove doc. Lubošovi Perekovi česko-slovenskú vlajku, ktorá bola na palube veliteľského modulu America počas letu Apollo 17. Vtedy navštívil aj Vysokú nad Kysucou, obec svojich starých rodičov. Druhú návštevu Kysúc absolvoval v roku 1994, kde sa zúčastnil na otvorení pamätnej izby vo Vysokej nad Kysucou a stal sa Čestným občanom mesta Čadce. Stála expozícia Človek na Mesiaci je sprístupnená verejnosti od 15. marca 2011 v Kysuckom múzeu v Čadci. (^zdroj)

26. októbra 2001 navštívil Česko na pozvanie náčelníka generálneho štábu Armády Českej republiky Jiřího Šedivého. Dňa 29. októbra 2001 uskutočnil Cernan spolu s prvým česko-slovenským kozmonautom Vladimírom Remekom let vrtuľníkom Armády ČR typu Mi-8S, ktorý chceli ukončiť v Bernarticiach pri Milevsku v okrese Písek, pretože z neďalekej obce Borovany pochádzal jeho starý otec. Asi minútu a pol od plánovaného miesta pristátia sa vrtuľník pri obci Okrouhlá zrútil po tom, čo mu došlo palivo. Cernan našťastie nehodu prežil bez zranenia. Nebola to prvá nehoda vrtuľníka, ktorú zažil. 23. januára 1971 sa zrútil vrtuľník Bell 47 patriaci NASA so Cernanom na palube do Banana River neďaleko Kennedyho vesmírneho strediska na Myse Canaveral. (^zdroj)

Dňa 29. septembra 2004 Cernan navštívil Bratislavu. Okrem iného otvoril výstavu Človek na Mesiaci na Bratislavskom hrade. (^zdroj)

V júni 2008 navštívil Prahu aj so svojou vnučkou, aj výstavu v Národnom múzeu a poskytol novinárom zaujímavé úvahy k ďalším letom na Mesiac. Potom odišiel aj s vnučkou opäť do Borovian, kde ho deti obdarovali vodou a chlebom. (^zdroj)