Enviro

Arktída zelenie, je to zlá správa pre všetkých

Vedci vďaka dronom a satelitom na obežnej dráhe sledujú Arktídu, ako sa stáva čoraz zelenšou. Je to nepriaznivá správa pre región, ale aj celú planétu.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. februára 2020
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ekológia, enviro, Extra, Globálne otepľovanie, Veda a technika, Životné prostredie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

[Sassy_Social_Share]

Titulná fotografia článku: JEFF KERBY/NATIONAL GEOGRAPHIC SOCIETY pre Wired

Arktída sa v súčasnosti otepľuje dvakrát tak rýchlo ako iné časti sveta, začína magazín Wired svoj článok The Arctic Is Getting Greener. Upozorňuje, že sa topí aj permafrost a objavil sa tam aj blesk – fenomén typický pre nižšie situované lokality planéty. Objavuje sa údajne iba sto míľ od severného pólu.

Novinkou sa tiež ukazuje rozvoj rastlinného života, ktorý je prirodzeným dôsledkom otepľovania. Prečo je to zlá správa, keď by mal byť rozvoj života priaznivým javom?

Práve rastliny a ich bujnenie sú zodpovedné za to, že satelitné snímky Arktídy viditeľne zelenejú. Zelené plochy sú oblasti s vegetáciou, údajne na miestach a množstvách, ktoré nie sú pre lokalitu prirodzené. Tento jav sa anglicky nazýva „Arctic greening“ a je indikátorom globálneho otepľovania.

Napriek svojej reputácii chladného miesta bez života Arktída v skutočnosti bez života nie je. Rastie tu prevažne vegetácia, ale aj žijú zvieratá, väčšie i menšie. Rastliny majú veľmi špecifickú vlastnosť: majú asi iba jeden mesiac v roku na to, aby prežili, dostatočne vyrástli a reprodukovali sa.

Ako sa svet postupne otepľuje, satelity pozorujú čoraz zelenšie plochy na Arktíde. Niektoré satelity majú rozlíšenie porovnateľné s futbalovým štadiónom, iné dokážu rozlíšiť plochu 10×10 metrov. Ich uplatnenie je nepopierateľné, ale vedcom pomáhajú aj drony, ktoré dokážu byť presnejšie, pokiaľ ide o snímanie relatívne malých plôch. Titulná fotografia článku je zhotovená práve nimi. Okrem toho sa na hodnotenie zmien mikroklímy v jednotlivých lokalitách používajú aj čajové vrecká – vedci sledujú ich prirodzený rozpad.

Výsledky výskumov hovoria, že permafrost sa topí a do prostredia uvoľňuje uhlík, ktorý sa v ňom nahromadil za tisíce rokov. Jeho uvoľňovanie (a jeho oxidov a metánu) do prostredia pod vplyvom topenia znamená otepľovanie lokality.

Topenie permafrostu okrem toho do pôdy uvoľňuje vodu, ktorá opäť podporuje rast rastlinného života.

A napokon jedným z dôsledkov bujnenia vegetácie je ďalšie otepľovanie, hoci iba veľmi mierne. Vegetácia je tmavšia ako sneh, preto absorbuje viac žiarenia, teda aj tepla.

Väčšina ekosystému Arktídy je pritom pod zemou: až 80 percent všetkej biomasy. To, že vidíme zelenať sa povrch, je doslova iba špičkou ľadovca – ak bude topenie napredovať naďalej, čo s najväčšou pravdepodobnosťou bude, budeme svedkami rapídneho zelenania sa Arktídy nielen zhora, ale aj z pohľadu človeka.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že nás zelenanie sa povrchu Arktídy nemusí zaujímať, v skutočnosti by malo. Oblasť je indikátorom celosvetového otepľovania a topenie ľadu na póloch vyvolá reťazové reakcie naprieč celou planétou, od stúpania hladiny oceánov cez vymieranie koralov až po prudké zmeny počasia, ktoré budú pustošiť mestá a zabíjať ľudí.

Nie vždy je zelená dobrá, uvádza Matt Simon na záver svojho príspevku pre The Wired.

Permafrost (z angl. permanently + frost – trvalo zamrznutý) je geologický termín označujúci dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti, kde doba zamrznutia je dva a viac rokov. Permafrost je oblasť s trvalo zamrznutou pôdnou vodou, bez, alebo s minimálnym rastlinným porastom. ^{ZDROJ: WIKI}