Atény – mesto, kde sa zrodila história – počas korona krízy

Poznáte ten pocit, keď sa len tak prechádzate preplnenými uličkami vychytených európskych metropol? Míňate ľudí akoby ste boli figúrka v hre SuperMario? Či dokonca pocit, keď so širokým úsmevom na tvári odmietate pozvanie gréckeho čašníka na povestné souvlaki? Presne tieto momenty sa na istý moment zo života turistov-cestovateľov vytratili. Ako to vyzerá v Aténach počas korona krízy? Zasiahol COVID-19 aj mesto, kde sa zrodila veľká história? Aký pohľad na túto etapu života majú domáci?

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. júna 2020
Zverejnil radkamalincakova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Atény, Cestovanie, Grécko, Lifestyle, Radka Malinčáková, Svet

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Povedzme si úprimne – niet človeka, ktorého by nezasiahlo aktuálne dianie vo svete – či je to strata práce, zrušenie alebo zmena termínu dovolenky alebo celková zmena plánu. To isté si hovoria aj Aténčania, pre ktorých znamená turizmus veľmi veľa – na jednej strane je to ich hlavný prínos financií, no na druhej strane ich turizmus oberá o súkromie. Nielen minca má dve strany, ale aj tento (ne)turistický život.

Už len mesto samo o sebe je veľmi veľkou metropolou, no keď je hlavná sezóna, tak je to ešte o čosi intenzívnejšie. Domáci nápor turistov zvládajú – kapacitne, o tom niet pochyb, no zvládajú do aj duševne?

Gréci, ako aj ostatní južania, sú veľmi pohodový národ, ktorý berie všetko s veľkou rezervou. Často sa o nich hovorí, že by vyhrali maratón v sedení v kaviarni pri jednej šálke kávy. Nuž, neostáva mi nič iné, len súhlasiť. Sú to veľkí gurmáni, ktorí vedia ako na šťastný a vyrovnaný život.

Ich klasický deň začína šálkou kávy, no pozor, nie horúcej, na čo som bola viackrát upozornená. Takzvané espresso fredo alebo kapučíno fredo je zárukou na úspešný deň. Fredo znamená, že káva je ľadová. Niečo ako raňajková morálka tu snáď ani neexistuje. Veď káva je ich životabudič.

Pri klasickej prechádzke starým mestom sa nestíham ani čudovať, pretože ulice sú prázdne. Aj keď je pravda, že je sobota a je ešte len dvanásť hodín na obed, čo je pre domácich skoro, no turistom je to jedno. Avšak, momentálne tu nie sú takmer žiadni turisti. Sem-tam sa niekto nájde, no je ich málo. Samozrejme, ulice nie sú úplne vymreté, pretože domáci tu stále žijú, no ten turistický ruch úplne vymizol.

Dorazím na ikonické námestie Monastiraki, kde na mňa už z diaľky máva exotický predavač čerstvého ovocia a láka ma na sladké šťavnaté jahody, za ktoré pýta neuveriteľných 99 centov za kilo. Aj toto je dôkazom toho, že turisti tu nie sú – ináč by bola cena určite vyššia.

Monastiraki je námestie, na ktoré sa dostanete zelenou metro linkou alebo peši historickým centrom z námestia Syntagma. Prechádzka zo Syntagmy, kde sídli grécky parlament, je veľmi pekná hlavne pri západe slnka, kedy obloha chytá zlatistú farbu a do toho vyhráva pouličný klavirista – idylka.

Na Monastiraki vedie viacero uličiek a nájdete tam aj blší trh, kde sa dá kúpiť všetko možné aj nemožné. Mini uličky sú plné reštaurácii, ktoré sú, žiaľ, prázdne, no personál nestráca nádej a nedá vám nízky príjem tržieb pocítiť. Ich nálada je stále pozitívna a dokonca ju zlepšia aj vám. Minule som videla ako sa predavač suvenírov prežehnal, keď k nemu dorazili dve turistky.

Páči sa mi na nich to, že si stále idú svoje a otvoria svoje obchody, aj keď vedia, že nie je pre koho. Alebo napríklad pouliční muzikanti sú na svojich miestach každý večer a spríjemňujú atmosféru svojou alternatívnou hudbou, aj keď vedia, že veľa nezarobia. Presne o tom to je – nestrácajú pozitívnu energiu.

Pri spoznávaní Atén mi mladý Christos, ktorý sa tu narodil, prezrádza, že za jeho doterajší 27-ročný život, ešte nikdy nevidel Atény také prázdne. Pri prechádzka z námestia Monastiraki sa pomaly dostávam cez mestskú časť Plaka pod Acropolis, kde som počas 40-minútovej cesty stretla asi troch ľudí. Ticho, rozkvitnuté ružové stromy a vôňa sobotného obeda vychádzajúca z bytov domácich ma sprevádza počas tejto ikonickej prechádzky až sa pomaly dostávam pod Acropolis, kde som si vyhliadla Múzeum Acropolis.

Cena jedného vstupu je 5€ na osobu a bez rúška vás tam nevpustia. Aj keď nepatríte k milovníkom múzeí, toto stojí za návštevu. Zaberie to približne dve hodiny. Jeho architektúra je veľmi pekná a najvyššie poschodie ponúka krásne výhľady na celé mesto.

Na záver by som určite spomenula krásny výhľad na Atény z rôznych uhlov z čarovného miesta, ktoré je zvyčajne preplnené a dokonca sa tam stojí v rade. Vedie tam široký chodník smerom z Múzea Acropolis.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. júna 2020
Zverejnil radkamalincakova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Atény, Cestovanie, Grécko, Lifestyle, Radka Malinčáková, Svet

Pomôžte nám zdieľať tento obsah