História

Zabudnuté technológie minulosti

Grécky oheň Grécky oheň, ktorý bol v podstate primitívnou formou Napalma, pochádza z Grécka, ale s veľkým úspechom sa táto technológia používala v námorných bitkách čias Byzantskej ríše. Úspešný bol kvôli tomu, lebo dokázal nielen plávať na vrchu vody, ale bolo skoro nemožné ho uhasiť použitím vody. Tajomstvá výroby a nasadenia tejto technológie boli tak… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 26. apríla 2021
Zverejnil adamnemcik
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Adam Nemčík, História, Kultúra, Minulosť, Technológie, Veda a technika

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Grécky oheň v minulosti zdroj: Joe.art

Grécky oheň

Grécky oheň, ktorý bol v podstate primitívnou formou Napalma, pochádza z Grécka, ale s veľkým úspechom sa táto technológia používala v námorných bitkách čias Byzantskej ríše. Úspešný bol kvôli tomu, lebo dokázal nielen plávať na vrchu vody, ale bolo skoro nemožné ho uhasiť použitím vody. Tajomstvá výroby a nasadenia tejto technológie boli tak prísne strážené, že si ani dnes nie sme istí, ako oheň fungoval. Aj keď stále nevieme, ako vznikol, predpokladá sa, že skladovací systém zohrával pri jeho zapaľovaní a funkčnosti obrovskú úlohu.

Vyobrazenie rímskej mince

Silphium

Tento stratený rod rastliny feniklu sa v rímskych dobách používal ako liek na kontrolu pri pôrode, ale aj na liečenie bežných chorôb. Táto rastlina rástla iba pozdĺž dnešného pobrežia Líbye. Veľmi rýchlo sa stala jedným z najcennejších materiálov v starovekom svete. Bola nielen široko používaná, ale bola dokonca vyobrazená aj na minciach ktoré používali Rimania.

Špekuluje sa, že s tým, že táto rastlina rastie iba v malej časti sveta. So zvyšujúcim sa dopytom bola pravdepodobne nadmerne používaná a dnes už ju nie je možné nikde nájsť. Možno niekto z vás čitateľov raz znovu objaví tento klenot, ktorý sa stratil pred tisíckami rokov.

Flexibilné sklo

O pružnom skle, ktoré sa údajne vyrábalo za vlády Tiberia Caesara v Rímskej ríši, sa dá overiť len veľmi málo. Existujú však veľmi zaujímavé historické anekdoty, ktoré tejto povesti môžu dodať dôveryhodnosť. Podobné technológie fungujú aj dnes, ale je zaujímavé že flexibilné sklo údajne existovalo aj ďaleko v minulosti.

Tieto príbehy zobrazujú sklára, ktorý predložil sklenenú nádobu (v čom sa táto nádoba od iných technológií líši) cisárovi, ktorý si ju prezrel. Vrátil ju sklárovi, ktorý ju pohotovo odhodil na zem. Ten ju vzal zo zeme a ukázal cisárovi nerozbitý pohár ktorý bol v celku. Teraz by ste si mysleli, že takéto technológie budú dôležité. V obave, že tento nový materiál znehodnotí zlato, striebro a ďalšie drahé kovy, cisár zabezpečil, aby nikto nezistil ako sa takéto flexibilné sklo vyrába.

Aj keď je to zdanlivo nemožné, zdá sa, že tento príbeh môže mať určitú vierohodnosť. Podľa špekulácií, ak by rímsky sklársky priemysel nejako získal kyselinu boritú alebo borax (obidva z nich sú prírodnými materiálmi), konečný produkt by bol relatívne „nerozbitný“.

Koloseum v Ríme Zdroj: Britannica.com

Rímsky betón

Všimli ste si, že cesta, ktorá bola opravená minulý rok, sa už rozpadla? Alebo snáď tá stará drobivá betónová budova čakajúca na zbúranie? Čím to je, že sa náš moderný betón rozpadne v priebehu storočia, ale rímsky betón stojí už tisícročie? Najväčší rozdiel je v chemickom zložení.

Rímsky betón obsahoval vysoké množstvo vulkanickej horniny a vápna a po zavedení morskej vody by spôsobil reakciu medzi prísadami a vytvoril neuveriteľne silnú reakciu. Náš moderný cement túto zmes neobsahuje a má životnosť asi 50 rokov, často menej, ak je vystavený morskej vode.

Aby toho nebolo málo, zdá sa, že „rímska metóda“ výroby betónu je omnoho ekologickejšia a ročne by do ovzdušia vypustila menej oxidu uhličitého. Čo viac sa nenaučíš.

Technologický génius minulosti

Technológie Nikola Tesly

Počas svojho života vytvoril niekoľko fantastických vynálezov a jeho technológie používam dodnes. Od striedavého motora až po skutočné živé ukážky bezdrôtového prenosu energie v jeho laboratórnom prostredí. Samozrejme, existujú aj technológie ktoré poznáme mnohý dodnes, ale Tesla toho vynašiel omnoho viac. Jeden z jeho menej známych patentov však odkazuje na niečo, čo sa môže javiť ako veľmi známe a v posledných rokoch si získalo popularitu.

Tesla ju vyslovene nenazýval ako „dron“, ale v novembri 1898 vymyslel bezpilotné vozidlá a patentoval si myšlienku „prístroja na riadenie mechanizmu pohybu vozidiel“. Tesla si predstavoval napájanie tohto zariadenia elektrickými vlnami, a hoci neuviedol ich menom, mal v skutočnosti pravdu v používaní rádiových vĺn na bezdrôtové ovládanie.

Tesla je presvedčený o ničivom potenciáli bezpilotných vozidiel a vo svojom patente uviedol: „… z dôvodu svojej istej a neobmedzenej ničivosti bude mať tendenciu vytvárať a udržiavať trvalý mier medzi národmi.“
Prvý „vojnový dron“, Kettering Bug, bol vytvorený počas 1. svetovej vojny, bol však prinajlepšom nespoľahlivý a bol dokončený príliš neskoro na to, aby sa mohol do vojny zapojiť.

Deštruktívny potenciál, na ktorý sa spoločnosť Tesla odvolávala, nebol realizovaný takmer ďalšie storočie a v súčasnosti sa v tejto kapacite využíva iba na vedenie vojen a udržiavanie mieru. Ukázalo sa, že stačila oveľa hrôzostrašnejšia a deštruktívnejšia zbraň, aby sa veľmoci nehádali medzi sebou, a nebol to dizajn spoločnosti Tesla. Dieťa z projektu na Manhattane, atómová bomba.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 26. apríla 2021
Zverejnil adamnemcik
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Adam Nemčík, História, Kultúra, Minulosť, Technológie, Veda a technika

Pomôžte nám zdieľať tento obsah