Najšťastnejšia krajina sveta

Kde žijú najšťastnejší ľudia? Škandinávske krajiny opäť nesklamali

„Smejete sa každý deň?“ to je jedna z prvých otázok v Gallupovom dotazníku na základe ktorého vzniká World happiness report, teda rebríček najšťastnejších krajín sveta. Výskumníci a analytici posudzujú rozličné faktory:  dĺžku života, HDP krajiny, celkovú spokojnosť s vládou, dôveru v inštitúcie, pričom v tomto roku sa venovali aj vplyvu pandémie Covid-19. Podľa profesora Johna Helliwella, jedného zo spoluautorov štúdie, u… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 10. mája 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Európa, Fínsko, Lifestyle, Ľudia, Najšťastnejší ľudia, Škandinávia, Šťastie, Svet

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

„Smejete sa každý deň?“ to je jedna z prvých otázok v Gallupovom dotazníku na základe ktorého vzniká World happiness report, teda rebríček najšťastnejších krajín sveta. Výskumníci a analytici posudzujú rozličné faktory:  dĺžku života, HDP krajiny, celkovú spokojnosť s vládou, dôveru v inštitúcie, pričom v tomto roku sa venovali aj vplyvu pandémie Covid-19.

Podľa profesora Johna Helliwella, jedného zo spoluautorov štúdie, u obyvateľov jednotlivých krajín vo všeobecnosti nedošlo k negatívnejšiemu hodnoteniu kvality vlastného života. „ Jedným z možných vysvetlení je, že ľudia vidia Covid-19 ako bežnú vonkajšiu hrozbu, ktorá ovplyvňuje život každého človeka. Práve preto sú k sebe viac empatickí a solidárni,“ vysvetľuje.

Čo robia Škandinávci inak? Na korupciu zabudnite

Je tam zima a nedostatok slnka, no napriek tomu patria obyvatelia škandinávskych krajín dlhodobo k najšťastnejším. Kľúčom k šťastiu je dôveryhodná vláda.

Práve dobre fungujúca demokracia, veľkorysé sociálne dávky, nízka miera kriminality a korupcie robí z obyvateľov severských krajín spokojných občanov. Napomáha tomu aj prosperujúci školský systém a univerzálna zdravotná starostlivosť. Fíni sa cítia slobodní, dôverujú si navzájom a dôverujú aj svojim politikom.

„Inštitucionálne budovanie dôveryhodnej a dobre fungujúcej vlády a kultúrne budovanie pocitu komunity a jednoty medzi občanmi sú teda najdôležitejšími krokmi k spoločnosti, kde sú ľudia šťastní,“ vysvetľuje skupina škandinávskych vedcov v správe World hapiness report.

Škandinávske krajiny sú už niekoľko rokov v top desiatke najšťastnejších krajín sveta. Zdroj: unsplash.com

V top desiatke dominujú európske krajiny

Island, Dánsko, Švajčiarsko alebo Rakúsko. Až deväť z desiatich prvých miest v rebríčku obsadili európske krajiny, ktoré sú známe vysokým životným štandardom, rozvinutou ekonomikou a stabilnou politickou situáciou. Z mimoeurópskych krajín na deviatom mieste skončil Nový Zéland.

Naši susedia Česi (18. miesto) predbehli v rebríčku USA aj Belgicko. Slovensko skončilo na 34. mieste zo 149 krajín sveta. Hoci naše umiestnenie na prvý pohľad nevyzerá zle, šťastnejší než Slováci sú aj obyvatelia Kosova, Slovinska či Guatemaly, teda krajiny s nižším hrubým domácim produktom.

Nemajú ani na chlieb

Najmenej šťastní ľudia žijú v krajinách zasiahnutých vojnou a ekonomickou krízou .Zdroj: pexels.com

Zatiaľ čo v top desiatke rebríčka dominujú európske krajiny, na chvoste sa umiestnili predovšetkým rozvojové štáty Afriky. Druhá najľudnatejšia krajina sveta, India, skončila na smutnom 139. mieste.  Nelichotivú nálepku najmenej šťastnej krajiny získal Afganistan.

Krajina zasiahnutá vojnou a konfliktami, kritizovaná pre násilie páchané ženách a deťoch, nezvládla ani pandemickú situáciu. Podľa neziskovej organizácie Human rights watch (v preklade Hliadky ľudských práv) je afganský zdravotnícky systém dlhodobo podfinancovaný a trpí nedostatkom zamestnancov. V mnohých vidieckych oblastiach chýbajú dokonca základne zdravotnícke služby.

Nielen zdravotníctvo, ale aj nefunkčný systém dištančného vzdelávania trápi obyvateľov krajiny. Podľa neziskovej organizácie, ktorá presadzuje ľudské práve, má iba štrnásť percent Afgancov prístup k internetu. Mnoho rodičov nevie pomôcť svojim deťom s úlohami, keďže sú negramotní.

Čiastočný lockdown, ktorý viedol k zvyšovaniu cien,  v niektorých oblastiach zapríčinil nedostatok potravín a prinútil vládu zriadiť centrá pre distribúciu chleba. V júni 2020, OSN odhadovalo, že takmer štyridsať percent populácie potrebovalo urgentnú humanitárnu pomoc.

Spoluprácu, solidaritu  a vzájomnú pomoc rozvinutých krajín tým menej rozvinutým vyzdvihuje aj Jeffrey D. Sachs, spoluautor rebríčka. „Pandémia nám pripomína naše globálne environmentálne hrozby, naliehavú potrebu spolupráce a ťažkosti pri jej dosahovaní v každej krajine a na celom svete,“ dodáva.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 10. mája 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Európa, Fínsko, Lifestyle, Ľudia, Najšťastnejší ľudia, Škandinávia, Šťastie, Svet

Pomôžte nám zdieľať tento obsah