VESMÍR

Môže nás NASA ochrániť pred pádmi asteroidov? Realita nie je sci-fi, ale pomôcť môže

Koncom mája tohto roka Centrum pre výskum objektov v blízkosti Zeme (CNEOS – Center for Near-Earth Object Studies) realizovalo medzinárodnú skúšku pre  vesmírne agentúry, ktorá mala odhaliť pripravenosť jej účastníkov na prípadnú hroziacu zrážku Zeme s asteroidom. O téme informovali portály SciTechDaily, BusinessInsider, následne slovenský Startiup, odvolávajúc sa na zdroje CNEOS a JPLNASA. Cvičenie trvalo štyri dni,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 10. mája 2021
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Asteroid, Extra, NASA, Technológie, Veda, Veda a technika, Vesmír, Vesmírny výskum

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Kráter po dopade meteoritu. Meteor Crater Road, Winslow, USA | Foto: Jimmy Conover @unsplash.com

Koncom mája tohto roka Centrum pre výskum objektov v blízkosti Zeme (CNEOS – Center for Near-Earth Object Studies) realizovalo medzinárodnú skúšku pre  vesmírne agentúry, ktorá mala odhaliť pripravenosť jej účastníkov na prípadnú hroziacu zrážku Zeme s asteroidom.

O téme informovali portály SciTechDaily, BusinessInsider, následne slovenský Startiup, odvolávajúc sa na zdroje CNEOS a JPLNASA.

Cvičenie trvalo štyri dni, počas ktorých sa simulovali celé týždne a agentúry sa dozvedali čoraz viac o presnosti dopadu a veľkosti asteroidu. Cieľom bolo vytvoriť v agentúrach také cvičenie, ktoré ich bude prakticky pripravovať na možnosť takejto situácie, aby si overili postupy a metódy.

V prípade tejto simulácie spadol meteorit blízko Slovenska, presnejšie hraničnú oblasť Nemecka, Česka a Rakúska. | Reprofoto NASA

Ako by mohla reálne NASA pomôcť?

NASA už dnes sleduje objekty, ktoré pre Zem predstavujú riziko. Má to na starosti jednak CNEOS a tiež JPL NASA so systémom Sentry. Dokonca si môžete pozrieť presné polohy a počty takýchto objektov na tejto stránke NASA.

Niektoré z asteoroidov, napríklad (2007 FT3), by eventuálne mohol letieť v blízkosti Zeme už v rokoch 2024 až 2140, iné majú tak veľkú obežnú dráhu, že budú križovať tú Zemskú až na konci tohto tisícročia.

NASA alebo aj iné organizácie môžu takéto nebezpečné telesá sledovať a pomocou náročných technológií určovať ich veľkosť, hmotnosť a polohu prípadného dopadu. Nikdy to však nebude presnosť na sto percent a mnohé objekty možno prehliadnuť, aj tie veľké.

Zdanlivo jediným spôsob, ako nám môže dnes vesmírny výskum pomôcť prežiť pád väčšieho asteroidu na povrch Zeme, je vedieť o ňom čo naviac a s dostatočne veľkým predstihom evakuovať oblasti možného dopadu. Tak by sa dali v podstatnej miere minimalizovať straty na životoch a poškodenia zdravia ľudí.

Lenže v prípade väčšieho asteroidu je situácia podstatne komplikovanejšia, v súčasnosti neexistujú v praxi overené technológie, ako meteoritu zabrániť dopadnúť. Divoké špekulácie hovoria o rozbití veľkých telies napríklad pomocou jadrových zbraní, ale realita je značne náročnejšia ako akékoľvek sci-fi. Takže táto možnosť ostáva naďalej iba veľmi divokou špekuláciou.

Je potrebné uvedomiť si, že zasielanie čohokoľvek mimo obežnú dráhu Zeme je dnes extrémne náročné, pretože takýto objekt musí prekonať takzvanú únikovú rýchlosť Zeme, ktorá je približne 11 kilometrov za sekundu. Okrem toho príprava takéhoto projektu je časovo mimoriadne náročná, trvá roky až mesiace. Ak by sme chceli blížiaci sa asteroid zničiť jadrovou zbraňou, museli by sme zabezpečiť, aby výbuch nastal dostatočne ďaleko od Zeme, aby neznehodnotil jej atmosféru a zároveň dosť blízko na to, aby sme vedeli relatívne malý vesmírny objekt trafiť.

Meteory môžete vidieť každú noc, väčšina z nich nikdy nedopadne na povrch | Foto: Vincentiu Solomon @unsplash.com

Meteory môžete vidieť každú noc

V skutočnosti na Zem denno-denne dopadajú asteroidy z vesmíru – stačí, keď v akúkoľvek noc dvihnete oči smerom k oblohe a budete ju sledovať niekoľko minút.

Ak nebudú oblaky, zaručene uvidíte niekoľko satelitov krúžiacich na obežnej dráhe, možno aj Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS a takmer určite aj aspoň jeden meteor. Z nich však iba menšia časť aj reálne dopadne na povrch Zeme a aj keď sa tak stane, obyčajne o týchto dopadoch nikto nevie. Tých väčších je podstatne menej: „Odhaduje sa, že na Zem za poslednú miliardu rokov dopadlo asi 130 000 meteoritov, ktoré boli dostatočne veľké na to, aby vytvorili kráter široký aspoň 1 kilometer,“ uvádza vo svojom článku Refresher.

Aký je rozdiel medzi meteorom, meteoritom a asteroidom?

Asteroid je teleso, ktoré „lieta“ vesmírom a jeho pohyb je riadený gravitačnými silami veľkých hmotných telies, ako hviezd a planét. Keď asteroid vstúpi do atmosféry Zeme (alebo planéty ako takej), stáva sa z neho meteor, ktorý sa prejavuje ako horiace teleso letiace oblohou. Ak nestihne zhorieť a dopadne na povrch, to, čo z neho zostalo, sa volá meteorit. Ak počas letu výrazne vzplanie, akoby výbuchom, volá sa bolid.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 10. mája 2021
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Asteroid, Extra, NASA, Technológie, Veda, Veda a technika, Vesmír, Vesmírny výskum

Pomôžte nám zdieľať tento obsah