HISTÓRIA

Je možné analyzovať osobnosť človeka pomocou tvaru lebky? Frenológia mala svoje odpovede

V priebehu 19. storočia sa spopularizovala technika, ktorej cieľom bolo opísať osobnosť na základe tvaru hlavy. Lekári a myslitelia verili, že tvar lebky by mohol byť kľúčom k psychológií. Na tvar lebky mal mať vplyv práve mozog. Tento počin má aj oficiálny názov, nazývame ho frenológia, niekedy bola nazývaná aj kranioskopia. Jej otcom bol nemecký… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. mája 2021
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: 19. storočie, eugenika, Franz Joseph Gall, frenológia, kranioskopia, pseudoveda, rasizmus, T. Foster, Veda a technika

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

V priebehu 19. storočia sa spopularizovala technika, ktorej cieľom bolo opísať osobnosť na základe tvaru hlavy. Lekári a myslitelia verili, že tvar lebky by mohol byť kľúčom k psychológií. Na tvar lebky mal mať vplyv práve mozog. Tento počin má aj oficiálny názov, nazývame ho frenológia, niekedy bola nazývaná aj kranioskopia.

Jej otcom bol nemecký lekár Franz  Joseph Gall. Zrodila sa v roku 1796. Oficiálne pomenovanie frenológia dostala až v roku 1815 od T. Fostera. Táto paveda bola v 19. storočí veľmi populárna.

Frenológia bola vo svojich časoch zneužívaná ako prestrojenie pre rasizmus a sexistické stereotypy.  Dokonca sa spája aj s nacistickou eugenikou, kedy bola zneužitá pri likvidácií Židov.

Gall si už vo svojich detských časoch všimol, že jeho spolužiaci s excelentnou pamäťou mali tendenciu mať veľké a vypuklé oči. Keď sa snažil toto tvrdenie podoprieť teóriou, naznačil, že časť mozgu za očami musí byť prepojená s verbálnou pamäťou. Toto neobvyklé pozorovanie a zároveň jeho neskoršia anatomická práca spojená so štruktúrou mozgu doviedla Galla k formulácií novej vedy mysle.

Na akom princípe frenológia fungovala?

Otec frenológie veril, že tvar lebky hovorí o predispozíciách jedinca a každá časť jeho mozgu má svoje prepojenie s nejakou vlastnosťou, mentálnou alebo emočnou funkciou. Toto zahŕňalo všetko od reprodukcie až po  múdrosť, ješitnosť či náboženské cítenie.

Gall sa prostredníctvom svojej štúdie presvedčil o tom, že tvar mozgu kopíruje lebka, ktorá ho obklopuje, takže jeho štúdium hrčiek a jamiek lebky môže odhaliť funkčnosť a charakter mozgu, ktorý sa pod nimi nachádza.

Čím bol hrbolček väčší, tým bola daná schopnosť sídliaca v tejto oblasti viac rozvinutá. Frenológovia boli neskôr presvedčení aj o tom, že mozog je orgán, ktorý môže byť trénovaný tak, ako dvíhanie závaží buduje svalstvo. Verilo sa, že čím viac budú ľudia jednotlivé časti mozgu používať, tým sa budú zväčšovať, a čím menej ich budú používať, tým sa budú zmenšovať.

Prečo frenológia zaujala ľudí v Európe a aj v Spojených štátoch? Zdalo sa, že vďaka tejto pseudovede je možné žiť svoj americký sen. Každá spoločenská trieda si našla svoje dôvody. Vyššia trieda ju obdivovala, pretože ju utvrdzovala v jej postavení, pričom ho vnímala ako prirodzené. Stredná a pracujúca trieda ju uznávala, pretože potvrdzovala je nádej v pokrok prostredníctvom osobnej snahy a zdokonaľovania sa.

Frenológia ľuďom dávala nádej zlepšovať „čo im Boh nadelil“, jednotlivci mali silu ovplyvniť svoju vlastnú budúcnosť a človek mohol byť jednoducho majstrom vlastnej mysle. Svoje miesto si našla v kriminalistike a aj u šarlatánov, ktorí na jej základe spájali nezadaných ľudí túžiacich po láske od vhodného partnera. Fenológovia ponúkali aj konzultácie pre potreby výberu vhodného zamestnanca.

Frenológia si svojich prívržencov našla vo všetkých spoločenských triedach, Zdroj: Pixabay.com/laurentarroues

Prečo je dnes kritizovaná a označená za pseudovedu?

Je tu hneď niekoľko dôvodov prečo sa analýza ľudskej osobnosti na základe tvaru lebky začala spochybňovať Jedným z nich bolo zistenie, že mozog sa prispôsobuje tvaru lebky, nie je to opačne. Ďalej sa pracovalo so skutočnosťou, že mozog nie je možné fyzicky zväčšiť alebo zmenšiť ako svalstvo.

Až výskumy 20. storočia ukázali, že ľudský mozog funguje ako celok. Síce v ňom skutočne existujú rozličné oblasti, ktoré sú zodpovedné za činnosť rozličných orgánov, avšak pri psychickej činnosti časti mozgu podľa potreby spolupracujú. Jednoducho nie je možné nájsť špeciálnu a konkrétnu lokáciu pre jednotlivé psychické vlastnosti a schopnosti človeka.  Aj napriek tomu ešte dnes nachádza svojich fanúšikov v niektorých častiach sveta, napríklad v USA.

Sisyfos (Český klub skeptikov) túto pseudovedu prirovnáva napr. k astrológií, avšak s tým rozdielom, že pri frenológií vedecký výskum dokázal jej dostatočne zrejmú mylnosť. Ďalšiu podpornú skutočnosť  jej zániku tvorili posudky frenológov, ktoré nekorešpondovali so skutočnými vlastnosťami skúmaných osôb. Nehovoriac o mylných predpovediach ich osudu.

Aký bol jej prínos?

Aj napriek tomu, že v skutočnej vede svoje miesto nenašla, istým spôsobom napomohla k poznaniu ľudského mozgu. Inšpiráciou bola napríklad pre neurológiu. Niektoré z Gallových nápadov a ideí napomohli jej rozvoju. Príkladom je Gallova originálna predstava ako rozdielne časti mozgu prepájajú rozličné funkcie. Toto tvrdenie bolo veľmi podporným pre porozumenie tomu, ako mozog skutočne funguje.

Niektorí výskumníci tiež poukazujú na neskoršie objavy ohľadom centra reči v našom mozgu, na ktorých vplyv mal tiež Gall.

Zdroje: BBC, The Conversation, The Atlantic, Medical News Today, 21. století, Sisyfos

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. mája 2021
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: 19. storočie, eugenika, Franz Joseph Gall, frenológia, kranioskopia, pseudoveda, rasizmus, T. Foster, Veda a technika

Pomôžte nám zdieľať tento obsah