Platové rozdiely

Prečo ženy zarábajú menej?

Napriek tomu, že doba výrazne pokročila a priniesla so sebou množstvo pozitívnych trendov v otázkach rovnosti mužov a žien, množstvo z nich zostáva naďalej nezodpovedaných. Jednou z nich je nepochybne otázka platov – teda finančného ohodnotenia za vykonanú prácu, kedy ženy dostávajú nižšiu mzdu ako muži. Aj keď by sa mohlo zdať, že tieto mzdové… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. júna 2021
Zverejnil filipokal
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ekonomika, Ekonomika a biznis, Európska únia, Eurostat, Extra, Financie, Island, Kariéra, Muži, Mzdy, Nový Zéland, Peniaze, Platy, Práca, Profesie, Rovnoprávnosť, Rovnosť, Rozdiely, Rumunsko, Rwanda, Slovensko, stereotypy, Volebné právo, Ženy

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Napriek tomu, že doba výrazne pokročila a priniesla so sebou množstvo pozitívnych trendov v otázkach rovnosti mužov a žien, množstvo z nich zostáva naďalej nezodpovedaných. Jednou z nich je nepochybne otázka platov – teda finančného ohodnotenia za vykonanú prácu, kedy ženy dostávajú nižšiu mzdu ako muži.

Aj keď by sa mohlo zdať, že tieto mzdové rozdiely sa postupne vyrovnávajú, v skutočnosti to tak úplne nie je. Sú niektoré regióny, v ktorých sa podarilo dosiahnuť takmer dokonalé zrovnoprávnenie pohlaví. Na druhej strane existuje aj v dnešnom svete množstvo takých miest, ktoré ženám neposkytujú adekvátne podmienky pre sebarozvoj a spokojný život. 

Pre konkrétne príklady nemusíme zájsť ďaleko. Podľa údajov z výskumu, ktorý v roku 2018 realizoval Eurostat, sa percentuálny rozdiel v hrubej mzde mužov v porovnaní so ženami, na Slovensku v priemere pohyboval na úrovni 19,4%! Teda inak povedané, pri prepočte priemernej hrubej mzdy všetkých pracujúcich v krajine, zarábajú ženy o takmer 20% menej, ako muži. 

Horšie tento fakt vyznieva s konštatovaním, že Slovensko na tom stále nie je najhoršie. Ešte vyššie rozdiely boli zaznamenané v krajinách ako Česká republika, Nemecko, Rakúsko a Estónsko, v ktorom bol rozdiel najpriepastnejší – až 22,7%! Pri celoeurópskom priemere na úrovni 14,8%, teda máme čo dobiehať.

Najprekvapivejšia je však opačná strana rebríčka. Totiž najnižšie rozdiely v platoch mužov a žien v rámci európskej dvadsaťsedmičky (EÚ27) dosiahlo Rumunsko. Práve v tejto krajine, často vnímanej najmä v negatívnom svetle, sú platy mužov oproti ženám vyššie len o približne 3%. 

Napriek problematickému historickému vývoju, nastal výrazný progres v zrovnoprávnení žien, ktoré dnes zastávajú významné vrcholové pozície. | Foto: pexels.com

Za rovnakú prácu, rovnaká mzda

V spojitosti s platovou rovnosťou sa často vynára notoricky známa fráza o „rovnakej pláci za rovnakú prácu“. Výskumy však ukazujú, že príčinou nižšej mzdy žien, zďaleka nie je len diskriminácia nežnejšieho pohlavia.

Čiastočnou príčinou tejto nerovnosti, je kultúrno-historické pozadie ľudskej práce a každodenného života. Zaužívané stereotypy z minulosti, ženy takpovediac diskvalifikovali od vzdelávania, a sústredili ich pracovnú činnosť najmä do domáceho prostredia. Preto boli ženy v minulom storočí často odkázané na nekvalifikovanú prácu vo výrobných závodoch a továrňach. 

Navyše, diskriminácia bola ešte v nie veľmi dávnej minulosti úplne legálna. Zamestnávateľom nič nebránilo, ponúkať pracovné pozície výlučne pre mužov, čo ženy dostávalo do dlhodobej nevýhody. Takisto bolo bežné a zákonné, platiť ženám menej, aj ak vykonávali rovnakú pracovnú činnosť. Okolo 50. rokov minulého storočia, sa percentuálne rozdiely v hrubých mzdách mužov a žien, bežne pohybovali vo výške až 40%. Samozrejme v prospech mužov.

Práve zaužívané rodové stereotypy a s nimi súvisiace tradičné zamestnania určené pre ženy, neprístupnosť k vzdelaniu a legálna diskriminácia, sú pozostatkom historického vývoja, ktorý znevýhodňuje ženské pohlavie v otázke mzdovej rovnosti až do súčasnosti.

Boj za vyrovnanie rozdielov

Ženy sa však so svojim nevýhodným postavením nezmierili. Ešte ku koncu 20. storočia začali vznikať ženské spolky, s cieľom bojovať proti tejto neprávosti. A tieto aktivity priniesli svoje výsledky. Ženy začali čoraz častejšie prenikať, do predtým výsostne mužských profesií, a tak svet spoznal prvé premiérky, astronautky, či dokonca prezidentky a významné akademičky. 

Už na konci 19. storočia, pochopili na Novom Zélande dôležitosť zrovnoprávnenia oboch pohlaví, a tak novozélandské ženy, dostali ako prvé na svete volebné právo. Ostatným krajinám trvalo takmer ďalších 100 rokov, kým sa odhodlali k podobnému kroku.

Avšak, aj napriek významnému pokroku, nedošlo k úplnému zmazaniu rozdielov. Ženy, ktoré sa rozhodli pre založenie rodiny, bojovali s vysokou mierou diskriminácie. Bolo totiž nepredstaviteľné, aby starostlivosť o dieťa prevzal na seba muž, a žena by tak mohla pracovať na plný úväzok. To priamo súvisí aj s vývojom kariérnych možností. Ak žena zostáva na materskej dovolenke niekoľko rokov, pričom muž v tomto istom období chodí pravidelne do práce, rozdiely sa prehlbujú. Starostlivosť o dieťa si vyžaduje množstvo času, a tak nemajú ženy príliš veľa možností na kariérny rozvoj, pričom muž v tomto období môže byť povýšený, navyše s celou škálou nových príležitostí.

Navyše, často boli ženy popri práci v zamestnaní, vystavené aj stereotypným povinnostiam, v starostlivosti o domácnosť. Výskumy ukázali, že v priemere žena venovala domácim prácam o 9 hodín týždenne viac, ako jej partner. V prepočte na rok, tak žena trávi približne tri mesiace vykonávaním domácich prác nad rámec zamestnania, čo sa javí ako jadro celého problému platovej nerovnosti. Aj v tomto smere je však už dnes vidieť veľký pokrok, no napriek tomu, nerovnosti ostávajú.

Rwanda – stredoafrická krajina zdevastovaná genocídou, dnes fungujúci príklad rovnosti medzi mužmi a ženami. | Foto: pixabay.com

Problémové rozhodnutia

Výskumy zamerané práve na mzdové rozdiely pred obdobím rodičovstva a počas neho u žien reflektovali, že príčinou platových výkyvov teda v konečnom dôsledku nie je ani tak to, že ide o ženu, ako o to, že je zároveň matkou. Pri ženách, ktoré neboli matkami, resp. v čase výskumu boli ešte vo fáze pred rodičovstvom, sa rozdiel v porovnaní s mužmi, pohyboval v globálnom meradle na úrovni približne 4%.

Aké je však riešenie? Musia si ženy vybrať medzi kariérou a materstvom? Je takéto nastavenie správne? Ženy, ktoré sa zúčastnili týchto výskumov zhodnotili, že nerovnosť v prípade ich slobodnej voľby stať sa matkou, nepovažujú za problémovú, keďže chcú tráviť čas so svojimi deťmi. Problém nastáva, ak nejde o vyslovene slobodnú voľbu. Štatistiky ukazujú, že len v USA je trikrát viac slobodných matiek, ako slobodných otcov. A v tomto prípade o slobodnej voľbe zrejme nemôžme hovoriť.

Príkladom na takmer dokonalú rovnoprávnosť sú dve krajiny sveta – Island a Rwanda. Práve v nich sa mzdové rozdiely pohybujú len v desatinách percent, a často ženy zarábajú viac, ako muži. V prípade Rwandy to však bolo spôsobené krvavým konfliktom, ktorý zredukoval mužskú populáciu len na jednu tretinu v porovnaní so ženami, a tak sa ženy museli zapojiť do všetkých pracovných procesov. Po tejto skúsenosti však implementovali zrovnoprávnenie pohlaví aj do svojej ústavy, a tak dnes ženy zastávajú v tejto africkej krajine významnejšie pozície ako muži. Dostali tak šancu, podieľať sa na chode krajiny rovnako ako muži. A to môže byť inšpiráciou aj pre ďalšie krajiny sveta. 

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. júna 2021
Zverejnil filipokal
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ekonomika, Ekonomika a biznis, Európska únia, Eurostat, Extra, Financie, Island, Kariéra, Muži, Mzdy, Nový Zéland, Peniaze, Platy, Práca, Profesie, Rovnoprávnosť, Rovnosť, Rozdiely, Rumunsko, Rwanda, Slovensko, stereotypy, Volebné právo, Ženy

Pomôžte nám zdieľať tento obsah