VEDA A TECHNIKA

NASA vybrala dve misie, ktoré budú skúmať planétu Venuša

Venuša sa konečne dočká dostatočnej pozornosti od NASA (Americký národný úrad pre letectvo a vesmír). Ešte začiatkom minulého roka NASA pridelila spolu 12 miliónov dolárov 4 tímom (3 milióny každému z nich) na rozvoj potencionálnych misií za účelom vzniku plnohodnotných expedícií. Z potencionálnych misií si teraz NASA vybrala 2 projekty DAVINCI+ a VERITAS). Cieľom oboch… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. júna 2021
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: DAVINCI+, NASA, Sonda, Veda a technika, Venuša, VERITAS, Vesmír, vesmírna loď, Výskum

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Venuša sa konečne dočká dostatočnej pozornosti od NASA (Americký národný úrad pre letectvo a vesmír). Ešte začiatkom minulého roka NASA pridelila spolu 12 miliónov dolárov 4 tímom (3 milióny každému z nich) na rozvoj potencionálnych misií za účelom vzniku plnohodnotných expedícií. Z potencionálnych misií si teraz NASA vybrala 2 projekty DAVINCI+ a VERITAS). Cieľom oboch zvolených projektov je práve planéta Venuša.

NASA 2. júna 2021 oznámila výber 2 misií, ktorých cieľom je štúdium Venuše ako bývalej obývateľnej planéty. Cieľom misií je pochopiť ako sa z nášho najbližšieho planetárneho suseda stal svet podobný peklu. Povrchová teplota planéty je 500 stupňov Celzia, táto teplota je dostatočne vysoká na to, aby roztavila olovo. Venuša totižto kedysi mohla mať podobné podmienky ako náš domov- planéta Zem.

Misie by sa mali uskutočniť v rokoch 2028-2030. Ako prvá pravdepodobne poletí práve sonda VERITAS. Na každú z misií NASA poskytla dotáciu o výške približne 500 miliónov dolárov (v prepočte približne 410 miliónov eur).

Toto rozhodnutie potešilo množstvo planetárnych vedcov. Najmä tých, ktorý mali pocit, že NASA nášho najbližšieho planetárneho suseda prehliadala na úkor nášho ďalšieho suseda- Marsu. Zatiaľ čo pri výskume Marsu vedie USA, vo výskume Venuše viedol Sovietsky zväz. ZSSR sa podarilo prvé tvrdé pristátie na jej povrchu ešte v roku 1966 (Venera-3) a následne aj prvé úspešné pristátie (Venera-7) o 4 roky neskôr.

Venuša skrýva množstvo cenných informácií, ktoré by nám pomohli lepšie pochopiť našu planétu Zem, ale aj exoplanéty (planéty obiehajúce okolo inej hviezdy ako je Slnko). Vedeli ste o tom, že sa táto planéta nazýva aj dvojčaťom Zeme? Kamenný svet Venuše sa však vyvinul odlišne od toho nášho, ktorý je plný života, vody a prepychu. Čo má Venuša spoločné so Zemou? Okrem toho, že je takmer rovnako veľká, má aj železné jadro.

Jeden z najjasnejších objektov na nočnej oblohe vzbudzuje väčší záujem aj kvôli zaujímavému objavu. Tím vedcov tvrdí, že pomocou teleskopov zo Zeme objavili presvedčivý dôkaz podporujúci existenciu mikroorganizmov žijúcich v oblakoch Venuše. Teploty v týchto výškach totižto zostávajú prijateľne teplé, nie spaľujúce. Svoje tvrdenie opierajú o objav fosfánu, ktorý by sa sem mohol dostať ako odpadová látka pochádzajúca zo žijúcich organizmov.

„Misie poskytnú šancu preskúmať planétu, ktorú sme nenavštívili viac než 30 rokov“ povedal predstaviteľ Nasa Bill Nelson. Posledná sonda, ktorá sa vydala na cestu na Venušu bola Magellan v roku 1990. Odvtedy planétu obiehali aj ďalšie kozmické lode z Európy a Japonska.

Úlohou misie DAVINCI+ (Deep Atmosphete Venus Investigation of Noble gases, Chemistry, and Imaging) bude meranie atmosféry planéty za účelom pochopenia jej vzniku a rozvoju. Misia sa zameria aj na zistenie, či Venuša niekedy disponovala oceánom alebo nie.

Od DAVINCI+  sa tiež očakávajú aj prvé fotografie povrchu planéty vo vysokom rozlíšení. Vedci predpokladajú, že geologické vlastnosti Venuše sú porovnateľné s kontinentami Zeme. Naznačuje sa aj možnosť existencie doskovej tektoniky.

DAVINCI+ na Venušu vyšle sondu o priemere 1m, umelecká vizualizácia, Zdroj: NASA GSFC vizualizácia CI Labs Michael Lentz a ďalších

Druhou misiou je VERITAS (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy), ktorá má zmapovať povrch planéty kvôli pochopeniu jej geologickej histórie a tiež preskúmať, ako je možné, že sa vyvinula tak odlišne od našej Zeme.

VERITAS použije formu radaru, ktorý zmapuje povrchové elevácie. Radar má zistiť aj to, či sa na Venuši stále objavujú vulkána a zemetrasenia.

Tom Wagner z divízie planetárnych vied NASA hovorí o tom, ako málo vieme o Venuši. Avšak dodáva, že kombinácia výsledkov z týchto misií nám odhalí informácie z jej rôznych častí- od oblakov na oblohe cez vulkána na jej povrchu až po jej jadro.

Rusko chce vo výskume Venuše pokračovať tiež. V roku 2029 plánuje odštartovať sondu Venera-D. Jej úlohou má byť mapovanie povrchu planéty pomocou radaru. Sonda má vypustiť aj pristávací modul.

Zdroj:  NASA, BBC, Cnet, Science Friday, Wikipedia, Pravda, SME, Techbox

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. júna 2021
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: DAVINCI+, NASA, Sonda, Veda a technika, Venuša, VERITAS, Vesmír, vesmírna loď, Výskum

Pomôžte nám zdieľať tento obsah