Vplyv počasia na ekonomiku

Horúce počasie znižuje produktivitu práce. Čo s tým?

Vyššia agresivita, nižšia produktivita, strata koncentrácie, nevoľnosť. Extrémne teplé počasie nepredstavuje hrozbu len pre fyzické zdravie, ale okrem dehydratácie, či úpalu môže viesť k zraneniam na pracovisku. Horúčavy môžu spôsobiť aj stratu produktivity v zamestnaní, či zhoršený výkon v škole, vysvetľuje portál ScienceNews. Otázka zdravia, ale aj ekonomiky To, že tropické teploty zaťažujú organizmus, spôsobujú… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. augusta 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Emisie, Extrémne horúčavy, Pracovná produktivita, Veda a technika, Veda a výskum, Zmeny počasia

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Vyššia agresivita, nižšia produktivita, strata koncentrácie, nevoľnosť. Extrémne teplé počasie nepredstavuje hrozbu len pre fyzické zdravie, ale okrem dehydratácie, či úpalu môže viesť k zraneniam na pracovisku. Horúčavy môžu spôsobiť aj stratu produktivity v zamestnaní, či zhoršený výkon v škole, vysvetľuje portál ScienceNews.

Otázka zdravia, ale aj ekonomiky

To, že tropické teploty zaťažujú organizmus, spôsobujú únavu, malátnosť, závrate, bolesti, dokonca môžu spôsobiť úplný kolaps organizmu, je všeobecne známe, hoci často podceňované riziko letných dní. Ako ale vysoké teploty ovplyvňujú svetovú ekonomiku? Niekoľkoročné pozorovanie Meenu Tewariho, profesora z univerzity v Severnej Karolíne, prišlo k prekvapivým záverom.

Tewari  skúmal ako sa menilo správanie zamestnancov tovární počas vysokých horúčav. Na základe pozorovania a dát z krajčírskych dielní v Indii zistil, že pri teplote nad 35 ° C, priemerná denná produkcia v tkaní klesla asi o 2 percentá a šitie odevov až o 8 percent v porovnaní s dňami, kedy teplota nedosiahla ani 30 ° C. Tieto predbežné výpočty publikoval v časopise The June Journal of Political Economy.

Vďaka týmto výpočtom výskum nadobudol národný charakter. Skupina vedcov na čele s Tewarim  naďalej analyzovala údaje z prieskumov zameraných na priemyselné odvetvia v celej Indii. Podľa analýz produktivita pracovníkov začala klesať už pri teplotách vyšších ako 20 stupňov Celzia.

Ak sa priemerné denné teploty zvýšia o 1 stupeň Celzia, ročný hrubý domáci produkt alebo hodnota tovarov a služieb vyrobených za jeden rok by v Indii mohla klesnúť o 3 percentá, odhadujú vedci. Výskum sa zameral predovšetkým na chudobné krajiny a dokazuje, že horúce roky sú spojené práve s nižšou produktivitou.

Tichá hrozba?

Viac než 166 000 ľudí po celom svete zomrelo medzi rokmi 1998 až 2017 práve v dôsledku horúčav, udáva WHO. Aj štúdia zverejnená v časopise The Lancet Planetary Health ukazuje, že 9,4% celosvetových úmrtí možno pripísať extrémnym horúčavám alebo naopak chladným teplotám.

Extrémne vysokým teplotám, ktoré ročne zabíjajú tisícky ľudí, sa podľa WHO nevenuje dostatočná pozornosť, pretože ich počet obetí nie je zrejmý okamžite. Napriek tomu portál The Guardian uvádza, že takmer 28 % Američanov pociťuje symptómy súvisiace s extrémnymi horúčavami a každý ôsmy respondent sa cíti menej produktívny v práci v dôsledku horúceho počasia.

Riešenie problému

Skupinu farmárov, stavbárov a iných vonkajších pracovníkov už teraz ovplyvňuje horúce počasie. V budúcnosti majú byť vlny horúčav intenzívnejšie a častejšie. Zdroj obrázka: pexels.com

Pre farmárov a stavbárov, teda skupinu ľudí pracujúcich vonku, vysoké teploty v budúcnosti predstavujú čoraz väčšie riziko. Ak vlády neprijmú žiadne opatrenia na redukciu emisií, môže nastať scenár, že až 60 percent z nich do roku 2050 nebude môcť plnohodnotne pracovať, pretože minimálne jeden deň týždenne bude pre nich práca vonku príliš nebezpečná.

„Ak neznížime emisie, milióny vonkajších pracovníkov budú odteraz do polovice storočia stále viac vystavení nebezpečným úrovniam tepla,“ povedala Kristina Dahl, spoluautorka novej štúdie publikovanej neziskovou organizáciou The Union of Concerned Scientists.

Extrémne vlny horúčav, ktoré už tento rok zasiahli viaceré kúty sveta, budú podľa vedcov častejšie, dlhšie a závažnejšie. Problémom sú práve rastúce emisie v atmosfére, ktoré zachytávajú teplo. Podľa portálu The Guardian bude až tretina americkej populácie do polovice tohto storočia vystavená minimálne 30 dní v roku smrteľne vysokým teplotám.

Ako sa pred horúčavami chrániť?

Pravidelný pitný režim chráni telo pred kolapsom počas horúcich dní. Zdroj obrázka: pexels.com

Hoci niektoré povolania musia pracovať aj v horúčavách, väčšina z nás našťastie pracuje v klimatizovaných priestoroch. Ani s klimatizáciou to netreba preháňať. Dôležité je nepresiahnuť teplotný rozdiel päť až sedem stupňov Celzia, čím sa predíde takzvanému teplotnému šoku.

Najdôležitejší je podľa odborníkov pitný režim. Pomôcť môžu aj ľahké svieže vône, osviežujúce spreje s minerálnou vodou a vlažná, no nie ľadová sprcha, udáva portál TERAZ.sk.

„Piť treba často a menšie množstvá. Dospelý by mal počas dňa vypiť 3 litre tekutín. Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu a alkoholu. Ideálna je obyčajná či prírodná minerálna voda, ovocné džúsy, iontový nápoj pre prípad potreby. Najvhodnejšie sú vlažné nápoje. Jesť by sme mali ľahké jedlá a nosiť vzdušné oblečenie svetlých farieb. Vhodná je aj prikrývka hlavy,“ odporúčajú odborníci.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. augusta 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Emisie, Extrémne horúčavy, Pracovná produktivita, Veda a technika, Veda a výskum, Zmeny počasia

Pomôžte nám zdieľať tento obsah