História čokolády

Čokoláda – vďačíme za ňu latinskoamerickým kultúram

Pôvod čokolády Čokoláda je vyrábaná zo semien tropických kakaovníkov a pochádza z dažďových pralesov Strednej a Južnej Ameriky. Dlhší čas bola považovaná za „jedlo bohov“, neskôr ako dobrota vyhradená elite. Uctievali ju Mayovia a Aztékovia, zvlášť Aztékovia pochúťku stavali na piedestál. Dávali ju napríklad piť víťazným bojovníkom po bitke, používali ju pri náboženských rituáloch a… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 7. októbra 2021
Zverejnil juliananemcikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čokoláda, História, Kulinárstvo, Kultúra, Ľudia, Svet, Zaujímavosti

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Pôvod čokolády

Čokoláda je vyrábaná zo semien tropických kakaovníkov a pochádza z dažďových pralesov Strednej a Južnej Ameriky. Dlhší čas bola považovaná za „jedlo bohov“, neskôr ako dobrota vyhradená elite. Uctievali ju Mayovia a Aztékovia, zvlášť Aztékovia pochúťku stavali na piedestál. Dávali ju napríklad piť víťazným bojovníkom po bitke, používali ju pri náboženských rituáloch a kakao slúžilo ako platidlo. Spočiatku sa však konzumovala iba vo forme horúceho nápoja.

Mnohým ľuďom sa pri čokoláde vybaví automaticky Belgicko či Švajčiarsko, no okrem Južnej Ameriky siaha jej história aj do Mexika. Magazín Smithsonian uvádza, že samotné slovo pochádza z aztéckeho „xocolatl“, čo označovalo horúci nápoj vyrábaný z kakaovníkov. Zvykol sa miešať s čili, špeciálnymi bylinkami, medom a kvetmi. Tekutina bola vyšľahaná do peny a stala a súčasťou posvätných rituálov.

kakaové bôby zdroj:sk.pinterest.com

Dôležitá úloha čokolády 

Najstaršie stopy kakaa archeológovia objavili na keramike používanej starovekou kultúrou Mayo-Chinchipe, a to pred 5300 rokmi v amazonskom regióne Ekvádor. Čokoláda zohrávala dôležitú politickú, duchovnú a ekonomickú úlohu v starovekých mezoamerických civilizáciách. Pražené kakaové bôby sa mleli na pastu – tú následne kombinovali s vodou, vanilkou, čili papričkami a rôznymi koreniami, aby pripravili penivý čokoládový nápoj.

Starovekí Mezoameričania verili, že čokoláda je zdrojom energie a afrodiziakom s mystickými či liečivými vlastnosťami. Keramika nájdená v oblasti Hondurasu tiež naznačuje, že tamojšie kultúry vyrábali kvasený alkoholický nápoj zo sladkej dužiny kakaového ovocia. Mayovia ju využívali v spomínaných posvätných rituáloch a na pohreboch. Bohatí Mayovia pili napenené čokoládové nápoje, zatiaľ čo obyčajní ľudia si ju pridávali do studených kaší.

V čase, keď sa ľudia z aztéckej ríše rozpŕchli po Mezoamerike, aj oni prišli na chuť obľúbenému kakau. Keďže suché vysočiny stredného Mexika jeho pestovaniu neposkytovali ideálne podmienky, začali obchodovať s Mayskou ríšou. Využívali barterový obchod, pričom im za kakao ponúkali fazuľu, ktorá slúžila aj ako istý druh meny (napríklad morčaciu sliepku alebo zajaca mohli kúpiť za 100 fazuliek).

horúci čokoládový nápoj zdroj:sk.pinterest.com

Čokoláda v Európe 

Čokoláda sa v Európe objavila v polovici 15. storočia, kedy ju priniesli španielski dobyvatelia. Spomína sa predovšetkým dobyvateľ Hernando Cortés, ktorý cestoval do Mezoameriky s cieľom založiť španielske kolónie. Tam ho mali privítať litrami pikantného nápoja. Cortés si ho vzal so sebou do Španielska a nápoj sa stal okamžitým hitom. Spočiatku sa viac používal ako liek, no jeho horká chuť ľudí viedla k tomu, aby si ho osladili. Cukor, vanilka a med spôsobili to, že sa na španielskom dvore stal „módnou záležitosťou“. O storočie neskôr sa sladená čokoláda stala módnym a drahým tovarom v celej Európe.

Magazín Smithsonian hovorí o legende, v ktorej aztécky kráľ Montezuma privítal španielskeho prieskumníka Hernanda Cortésa veľkou hostinou. Hostina samozrejme zahŕňala pitie čokolády, avšak kráľ si dobyvateľa pomýlil „s reinkarnovaným božstvom namiesto víťazného útočníka“.

Napriek tomu, že Španieli sladili horúci nápoj trstinovým cukrom a škoricou, jedna vec ostala zachovaná – čokoláda sa stala delikátnym symbolom luxusu, bohatstva a moci. Bola určená iba pre kráľovské pery a elity. Popularita čokolády sa rozšírila po celej Európe, kde ju aristokrati konzumovali ako magický elixír plný zdravých ingrediencií. Európske mocnosti dokonca založili koloniálne plantáže v rovníkových oblastiach po celom svete. Pestovali kakao a cukor, časom si dokonca nechali doviesť afrických otrokov, ktorí na plantážach udržiavali plynulú výrobu čokolády.

Čokoládová revolúcia 

Revolúciu vo výrobe aristokratického nektáru priniesol vynález kakaového lisu v roku 1828. Tento vynález bol pripísaný holandskému chemikovi Coenraadovi Johannesovi van Houtenovi. Kakaový lis dokázal oddeliť tuk od pražených kakaových bôbov a nechal po sebe len jemný prášok. Bol oveľa chutnejší ako horúci nápoj a ľudia namiesto vody začali pridávať mlieko, čím sa začal podobať dnešnej horúcej čokoláde. Táto metóda pomohla aj sériovej výrobe čokolády. Čoskoro si čokoládu mohol dovoliť oveľa väčší počet ľudí, nastala „demokratizácia čokolády“.

V roku 1847 britská čokoládová spoločnosť J.S. Fry and Sons dostala nápad skombinovať tuk, likér a cukor. Zmes premiestnili do foriem a zrodila sa tak čokoládová tyčinka. Čokoláda vyrobená touto metódou pripomínala jemnú horkú čokoládu. Pridaním sušeného mlieka do čokolády, sa zasa švajčiarskemu podnikateľovi Danielovi Peterovi podarilo uviesť na trh prvú tabuľku mliečnej čokolády na svete.

ilustrácia lisu na čokoládu zdroj: bbc.co.uk

Zdroje: www.history.com ,  www.npr.org ,  www.bbc.co.uk

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 7. októbra 2021
Zverejnil juliananemcikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čokoláda, História, Kulinárstvo, Kultúra, Ľudia, Svet, Zaujímavosti

Pomôžte nám zdieľať tento obsah