Medúza Turritopsis dohrnii

Nesmrteľná medúza má v génoch recept na dlhovekosť

Starneme pomalšie, ale nedokážeme to zastaviť Naši predkovia sa len výnimočne dožívali veku vyššieho ako 40 rokov. Dnes sa v správach objavujú reportáže o storočných ľuďoch, ktorí sú stále vitálni. Ak sa bude dĺžka ľudského života predlžovať, mohli by sme sa jedného dňa stať nesmrteľnými?  Dodnes je najstarším zaznamenaným človekom Jeanne Calment. Francúzka sa dožila… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 19. novembra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Nesmrteľná medúza, Nesmrteľnosť, Podmorský svet, Svet, Technologicke novinky, Veda, Veda a technika, Výskum, Zaujímavosti

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Starneme pomalšie, ale nedokážeme to zastaviť

Naši predkovia sa len výnimočne dožívali veku vyššieho ako 40 rokov. Dnes sa v správach objavujú reportáže o storočných ľuďoch, ktorí sú stále vitálni. Ak sa bude dĺžka ľudského života predlžovať, mohli by sme sa jedného dňa stať nesmrteľnými? 

Dodnes je najstarším zaznamenaným človekom Jeanne Calment. Francúzka sa dožila 122 rokov a zomrela v roku 1997. Tohtoročná štúdia uverejnená v časopise Nature Communications uvádza, že ľudia sa môžu dožiť veku 120 až 150 rokov. V tomto veku výskumníci predpokladajú nenávratnú stratu schopnosti tela zotaviť sa z chorôb alebo zranení. Otázkou teda ostáva ako zastaviť starnutie buniek a predchádzať chorobám.

Medúza, ktorá oklame smrť

Nesmrteľná medúza, prvýkrát objavená v roku 1883, je oficiálne známa ako jediný nesmrteľný organizmus. Vedci ju skôr poznajú pod menom Turritopsis dohrnii a jej špecifickú schopnosť doteraz nezaznamenali u iného živočícha. Unikátny tvor sa dokáže biologicky vrátiť späť k sexuálnej nezrelosti aj po dosiahnutí dospelosti. Keďže neexistuje žiadny limit na to, koľkokrát sa vráti späť do stavu podobnému dieťaťu, môže sa tento proces opakovať navždy. Zistilo sa, že večný život nie je žiadnou nadprirodzenou schopnosťou, ale spôsobom ako prežiť v podmorskom ekosystéme.

Približne 90 chápadiel a žiariaci tráviaci systém – medúza nefascinuje len svojimi schopnosťami, ale aj vzhľadom. zdroj: pinterest.com

Podľa bežného vzoru si medúza prejde piatimi vývojovými fázami. Oplodnené vajíčko sa mení na malú larvu – planulu. Vyzerá ako mikroskopický červ a môže voľne plávať. Keď si nájde pevný povrch, usadí sa na ňom a ako polyp si vyvinie tráviaci systém. Z polypu vznikne efýra, ktorá má fungujúci súbor svalov a nervov. Posledné štádium znamená plne vyvinutú medúzu, ktorá sa môže rozmnožovať a krátko na to zomrieť.

Dospelý jedinec Turritopsis dohrnii si to však zariadil trochu prepracovanejšie. Meria len 4,5 milimetra, čo je približne veľkosť nechtu vášho malíčka, ale vďaka presvitajúcemu jasnočervenému žalúdku sa dá ľahko rozpoznať. V momente, keď má medúza alarmujúco málo potravy, ocitla sa v príliš studených alebo horúcich vodách, rozhodne sa ujsť pred istou smrťou. Postupne klesne na dno oceánu, premení sa na malú kvapku tkaniva (známu ako cysta) a opäť sa stane polypom. Takto môže opakovane dorásť do dospelého štádia v podstate nekonečne. Reverzný vývoj ale môžu narušiť predátori (ryby, žraloky, korytnačky, iné medúzy), preto je nepravdepodobné, že by tieto drobné tvory zaplavili Zem.

Kde nájdeme nesmrteľné medúzy?

Odborníci nevedia s presnosťou určiť, odkiaľ nesmrteľná medúza pochádza. V súčasnosti sa väčšinou vyskytujú v tropických oblastiach (Japonsko, Taliansko, Panama, Brazília…) – a za to môžu ľudia. Pŕhlivce  boli rozptýlené po celom svete po zachytení balastovej vody (voda, ktorú niektoré lode pridávajú do stien trupu, aby ustálili plavidlo).

Turritopsis dohrnii sa vďaka lodiam rozšírila cez Pacifik až do Stredozemného mora. zdroj: pexels.com

Aj keď sú celkom ľahké na prípadné odchytenie a štúdium, sú aj veľmi náročné. Viac ako na presuny v oceáne si potrpia na teplotu vody a vhodnú stravu pozostávajúcu z planktónu. Možno práve preto im do vienka bola darovaná spätná metamorfóza, inak by si veľa času vo vode neužili.

Môžu nám nové zistenia predĺžiť život?

Samotný princíp starnutia a to, prečo tvory vrátane nás, ľudí, menia počas života svoju podobu je stále záhadou. Keď sa pozrieme na prostú medúzu s veľmi jednoduchým systémom, môžeme sledovať jej gény a vidieť ako sa správajú. Doktorka Maria Pia Miglietta je docentkou na Texaskej univerzite A&M v Galvestone. Okrem toho vedie výskumný projekt „The Real Immortal Jellyfish“. Podľa nej je ľudstvo ešte „veľmi ďaleko od akejkoľvek aplikácie v reálnom svete.“ Je to práve DNA, ktorá v cyste programuje bunku a svojím spôsobom zapína alebo vypína určité gény. Vedci sa snažia zistiť viac o vybraných génoch a prísť na to, odkiaľ naberajú svoje regeneračné zručnosti.

Vedci do svojich výskumov zahŕňajú nové poznatky. V tomto prípade je to štúdium nesmrteľnej medúzy, ktorej poznanie by mohlo zachraňovať ľudské životy. zdroj: pexels.com

Nesmrteľná medúza je však inšpiráciou aj pre iné vedecké odvetvie, konkrétne výskum kmeňových buniek. Transdiferenciácia je pre odborníkov obzvlášť veľkým prínosom. Počas tohto procesu nie je potrebná kmeňová bunka na vytvorenie novej štruktúry. Keďže nekmeňové bunky nachádzajúce sa v každej medúze sa týmto procesom môžu stať prakticky akýmkoľvek iným typom bunky, vedci a výskumníci hľadajú v tomto biologickom zázraku riešenie. To spočíva v možnosti regenerovať poškodené ľudské tkanivo a liečiť širokú škálu zdravotných ťažkostí.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.immortal-jellyfish.com, www.livescience.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 19. novembra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Nesmrteľná medúza, Nesmrteľnosť, Podmorský svet, Svet, Technologicke novinky, Veda, Veda a technika, Výskum, Zaujímavosti

Pomôžte nám zdieľať tento obsah