Otrava ortuťou

V ľudských pozostatkoch starých 5000-rokov bola nájdená ortuť

Ortuť v našom životnom prostredí Ortuť je látka, ktorá sa v prirodzenom stave nachádza na Zemi, ale vyrába sa aj pre lekárske a priemyselné odvetvie. V našom prostredí je prítomná v troch formách. Elementárny kov sa nachádza v ortuťových teplomeroch a niektorých zubných výplniach. Ako anorganická zlúčenina ju nájdeme v uhlí a uvoľňuje sa pri jeho spaľovaní. Vo vode sa vplyvom baktérií mení… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. novembra 2021
Zverejnil juliananemcikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ortuť, Pravek, Svet, Technologicke novinky, Veda a technika, Veda a výskum

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Ortuť v našom životnom prostredí

Ortuť je látka, ktorá sa v prirodzenom stave nachádza na Zemi, ale vyrába sa aj pre lekárske a priemyselné odvetvie. V našom prostredí je prítomná v troch formách. Elementárny kov sa nachádza v ortuťových teplomeroch a niektorých zubných výplniach. Ako anorganická zlúčenina ju nájdeme v uhlí a uvoľňuje sa pri jeho spaľovaní. Vo vode sa vplyvom baktérií mení na organickú zlúčeninu (metylortuť) a tá sa dostáva do rýb.

Tekutá ortuť nepresiakne cez povrch, ale vytvorí na ňom plochý pliešok. zdroj:www. pinterest.com

Konzumácia rýb napriek tomu nie je problémom, ale existuje pár výnimiek. V štáte Viktória (Austrália) môžu mať niektoré sladkovodné druhy rýb vyššiu hladinu ortuti. Je to práve kvôli ťažbe zlata, ktoré je rozšírené takmer v celej krajine. Napríklad aj v meste Gouldbur sa zvýšila hladina ortuti v sedimente koryta riek natoľko, že veľké pstruhy potočné a červenoplutvé sa tiež zaraďujú medzi rizikovú skupinu rýb na spotrebu.

Výsledky analýzy kostí z obdobia praveku

Nadmerné prijímanie tejto látky môže vyvolať u človeka rozsiahle zdravotné komplikácie. Vysoké koncentrácie ortuťových pár môžu rýchlo spôsobiť vážne poškodenie pľúc. Pri konzumácii veľkého množstva rýb alebo mäkkýšov môžu niektoré anorganické zlúčeniny ortuti dráždiť tráviaci systém. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je ortuť jednou z desiatich hlavných látok, ktoré vyvolávajú „veľké zdravotné obavy“.

Nedávna štúdia našla najskorší dôkaz otravy ortuťou v 5000-ročných kostiach ľudí. Výsledok priniesla dlhodobá analýza pozostatkov z 23 rôznych archeologických miest, prevažne išlo o španielske a portugalské jaskyne. Dokopy skúmali 370 jedincov, ktorí žili v 5000-ročnom časovom rozpätí.

Analýza niektorých kostí, najmä ramennej kosti, ramennej kosti medzi ramenom a lakťom, odhalila nezvyčajne vysoké hladiny ortuti, hladiny, ktoré by neboli spôsobené stravou alebo rozkladom po smrti. Rozličným testom sa podrobili najmä ramenné kosti. Tie odhalili natoľko vysoké hladiny ortuti, že sa nedajú považovať za následok stravy alebo rozkladu.

Minerál so smrteľnými účinkami

Nezvyčajne vysoké hladiny ortuti boli podľa vedcov spôsobené sulfidom ortuťnatým, ktorý sa nachádza v cinabarite. Toto tvrdenie je podporené aj faktom, že jedna z najväčších baní na ťažbu minerálu sa nachádza práve v španielskom Almadéne. Ďalšie ložiská sú v oblastiach Peru (Huancavelica , Talianska (Iudrio) alebo Kalifornie.

Nerast cinabarit. zdroj: www.pinterest.com

Cinabarit vzniká zrážaním stúpajúcich horúcich vôd a pár, ktoré sa pohybujú cez rozbité horniny. Tvorí sa v hĺbkach, kde sú teploty nižšie ako 200 stupňov Celzia. Zvyčajne sa utvára v horninách obklopujúcich nedávnu sopečnú činnosť, ale môžeme ho nájsť aj v blízkosti horúcich prameňov.

Nerast sa používa najmenej 2000 rokov ako zložka liekov v čínskej a indickej ajurvédskej medicíne. Hoci môže mať určitý priaznivý vplyv na niektoré choroby, užívanie produktov, ktoré ho obsahujú, spôsobuje toxické poškodenie obličiek, mozgu, pečene, reprodukčného systému a iných orgánov.

Ortuť ako súčasť rituálov

Podľa doteraz zistených údajov začali ľudia s ťažbou cinabaritu v období neolitu, čiže približne pred 7000 rokmi. Najvyššie hladiny ortuti boli namerané v kostiach z doby 2900 až 2300 rokov pred Kristom, respektíve od neskorého neolitu do strednej doby medenej (čo bol prechod medzi neolitom a dobou bronzovou).

Toxický minerál, nazývaný aj rumelka vyniká svojou jasnočervenou farbou. V minulosti sa po rozdrvení na jemný prášok používal na výrobu pigmentov. Zdobili sa ním šperky alebo sa pridával do farieb, ktoré sa využívali na nástenné maľby alebo zdobenie sošiek. V hrobkách z tohto obdobia, ktoré sa našli v južnom Portugalsku a Andalúzii lemovali červené maľby celý priestor. Preto je možné, že v týchto priestoroch sa ľudia zdržiavali aj počas slávnostných obradov či rituálov. Nevedomky vdychovali ortuťové výpary a vedci sa dokonca domnievajú, že prášok z horniny konzumovali.

Kým WHO za normálnu hladinu ortuti považuje jednu až dve časti na milión (parts per million), kosti obsahovali až 400 ppm. To len potvrdzuje presvedčenie, že tom čase sa rumelka stala vysoko symbolickou, pravdepodobne posvätnou substanciou, „ktorá bola vyhľadávaná, obchodovaná a široko používaná v rôznych rituáloch a spoločenských praktikách,“ píšu autori v štúdii.

Zdroje: www.thebl.news, www.livescience.com, www.geology.com, www.betterhealth.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. novembra 2021
Zverejnil juliananemcikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ortuť, Pravek, Svet, Technologicke novinky, Veda a technika, Veda a výskum

Pomôžte nám zdieľať tento obsah