Dejiny ľudstva

Rok 536 bol zvolený za najhorší v histórií ľudstva, dnes už vieme prečo

Rozvoj spoločnosti dostal na 100 rokov stopku „Toto fakt nie je môj rok.“ Veta, ktorá počas pandémie medzi ľuďmi rezonuje čoraz častejšie. Rôzne štúdie spájajú covidové obmedzenia a našu psychickú (ne)pohodu, takže je zrejmé, že každý má toho vyše hlavy. Vráťme sa preto na chvíľu do minulosti, do roku, kedy si naši predkovia zrejme hovorili to… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 30. novembra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: História, Ľudia, Mor, Rok 536, Svet, Výbuch sopky

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Rozvoj spoločnosti dostal na 100 rokov stopku

„Toto fakt nie je môj rok.“ Veta, ktorá počas pandémie medzi ľuďmi rezonuje čoraz častejšie. Rôzne štúdie spájajú covidové obmedzenia a našu psychickú (ne)pohodu, takže je zrejmé, že každý má toho vyše hlavy. Vráťme sa preto na chvíľu do minulosti, do roku, kedy si naši predkovia zrejme hovorili to isté.

Nie je to koniec prvej polovice 14. storočia, keď mor vyhladil polovicu Európy. Dokonca ani epidémia španielskej chrípky (1918), ktorá zabila 50 až 100 miliónov ľudí, väčšinou mladistvých. Odborníci sa zhodujú v tom, že ide o rok 536. V Európe „Bol to začiatok jedného z najhorších období v ľudskej histórií, ak nie najhorší rok vôbec,“ hovorí Michael McCormick, historik a archeológ, ktorý predsedá Iniciatíve Harvardskej univerzity pre vedu o ľudskej minulosti.

Podrobné študovanie prírodných katastrof a úpadku ľudstva ponúka realistickejší pohľad na to, čo sa dialo po zániku jednej z najvyspelejších civilizácií – Rímskej ríše. Začiatok stredoveku znamenal krok späť oproti tomu, čo bolo za tisícročia dosiahnuté.

Námet na film o konci sveta

Všetko to začalo dňom, keď záhadná hmla zahalila Slnko, ktoré na 18 mesiacov neuvideli obyvatelia Európy, Blízkeho východu a časti Ázie. Teploty začali rapídne klesať najviac za posledných 2000 rokov. Priemerná teplota v lete dosiahla maximálne 1,5 až 2,5 stupňa. Čoskoro sa ukázali následky, neúrodná pôda znamenala nárast krajín, v ktorých vypukol hladomor. Komu sa podarilo prežiť počas tohto strašného obdobia, čakali ho ešte horšie udalosti. V roku 541 nášho letopočtu sa územím Stredozemného mora šíril bubonický mor (Justiniánov mor) a zabil približne 100 miliónov ľudí.

Viete si predstaviť, že by ste boli rok bez denného svetla? zdroj: pexels.com

Historické osobnosti zaznamenali atmosféru, ktorá rok 536 najviac vystihovala. Byzantský historik Procopius napísal, že Slnko vyzeralo, akoby bolo v neustálom zatmení, „bez jasu – ako mesiac počas celého roka.“ Rímsky politik Cassiodor zase spomenul, že náš zdroj svetla získal modrý odtieň, ročné obdobia zmizli a ľudia nemohli vidieť svoj tieň.

Ekologický chaos priniesol masívny ekonomický pokles, ktorý ho ochromil na nasledujúce storočie, až kým v roku 640 nebola objavená ťažba striebra. Po tomto objave sa spoločnosť postupne postavila na nohy a začala napredovať.

Čo bolo príčinou?

Michael McCormick však spolu so svojimi kolegami chceli prísť na spúšťač všetkých tragických udalostí. Tím analyzoval staroveké ľadové jadro vytiahnuté zo švajčiarskych Álp, ktoré obsahovalo neuveriteľné informácie staré 2000 rokov. Častice prachu, kovu a vzduchom prenášaných prvkov zamrznuté na rôznych úrovniach 72 metrov dlhého jadra naznačujú, ako sa zmenila atmosféra nad Európou za posledné dve tisícročia.

Pri pohľade na vzorky, ktoré označovali rok 536, tím identifikoval dva mikroskopické črepy vulkanického skla. Ich pôvod sa zhodoval so sopečnými horninami na Islande. Podľa vedcov tieto kúsky dokazujú rozsiahlu sopečnú erupciu, ktorá vychrlila do vzduchu nad severnou pologuľou obludný oblak popola. Prostredníctvom vetra sa mrak posúval smerom na juh a pohltil oblohu na viac ako rok.

Posun vpred

„Rok bez leta“ však nebol iba jednorazovým ničivým úkazom. V roku 1815 vybuchla sopka Tambora na ostrove Sumbawa (dnešná Indonézia) a spôsobila najsilnejšiu sopečnú erupciu v modernej histórií. Do atmosféry vychrlila tony oxidu siričitého, čo znamenalo, že priemerná teplota na svete klesla o jeden stupeň. Bezprostredne po výbuchu zahynulo približne 11 000 ľudí, zatiaľ čo ďalšie tisíce zomreli v nasledujúcich mesiacoch a rokoch v dôsledku trvalých následkov výbuchu.

Viac ako 200 rokov dozadu zapríčinila Tambora prírodnú katastrofu. zdroj: pinterest.com

Skúmanie ľadových častíc okrem hlavnej príčiny zamorenia vzduchu, prinieslo dôkazy o ďalších erupčných udalostiach, ktoré celú situáciu len posilnili. Výbuchy nastali v rokoch 540 a 547. Podľa vedcov kombinované znečistenie z tejto sopečnej trojitej pohromy spôsobilo viac než len blokovanie slnka a ochladzovanie Zeme – to mohlo Európu pripraviť na obdobie smrti a úpadku, ktoré trvalo 100 rokov.

Keďže sme stále na vrchu potravinového reťazca, aj táto strašná doba musela raz pominúť.  Výskum ďalej ukázal, že v roku 640 vzorky z alpského ľadového jadra vykazovali známky nového druhu znečistenia ovzdušia. Keď sa začalo ťažiť a spracúvať striebro, do vzduchu sa uvoľňovalo olovo. Nie príliš dobrý vplyv na prírodu však pomohol oživiť ekonomiku. Tá napredovala ako parný stroj, ktorý sa stal symbolom priemyselnej revolúcie. Napriek tomu, že prírodné katastrofy a ochorenia nám strpčujú život aj dnes, v génoch máme zapísanú vytrvalosť.

Zdroje: www.history.co.uk, www.livescience.com, www.science.org

Informácie o tomto príspevku

Vydané 30. novembra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: História, Ľudia, Mor, Rok 536, Svet, Výbuch sopky

Pomôžte nám zdieľať tento obsah