Posvätné postavenie mačiek

Mačky v starovekom Egypte – spoločníci alebo bohovia ?

Mačky domestikovali pred 10-12 tisíc rokmi Mačky sú súčasťou ľudských životov už tisíce rokov, dá sa dokonca povedať, že mali nezastupiteľnú úlohu v mnohých kultúrach. Aj keď vždy záhadnej mačke nie všetky civilizácie dokázali porozumieť, svoju hodnotu si obhájila. Vo všeobecnosti sa prvá domestikácia mačiek (cca pred 4000 rokmi) pripisuje Egyptu. Nie je to však… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 12. decembra 2021
Zverejnil juliananemcikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Egypt, História, Kultúra, Mačky, Staroveký Egypt, Svet, Zaujímavosti

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Mačky domestikovali pred 10-12 tisíc rokmi

Mačky sú súčasťou ľudských životov už tisíce rokov, dá sa dokonca povedať, že mali nezastupiteľnú úlohu v mnohých kultúrach. Aj keď vždy záhadnej mačke nie všetky civilizácie dokázali porozumieť, svoju hodnotu si obhájila.

Vo všeobecnosti sa prvá domestikácia mačiek (cca pred 4000 rokmi) pripisuje Egyptu. Nie je to však celkom tak, pretože ich história v roli ľudských spoločníkov siaha oveľa ďalej. Dnes je známe, že divé mačky žili medzi obyvateľmi Mezopotámie pred viac ako 100-tisíc rokmi. Domestikované pritom boli pred 10-12 tisíc rokmi p. n. l. – približne v rovnakom čase ako psy, ovce a kozy. Archeologické vykopávky z posledných desiatich rokov priniesli dôkazy, že „blízkovýchodná“ mačka divá je najbližším príbuzným súčasnej mačky domácej.

Prvá poľnohospodárska revolúcia zmenila lovcov a zberačov na farmárov, ktorí opustili svoj nomádsky spôsob života. A práve farmári na Blízkom východe boli s najväčšou pravdepodobnosťou prvými ľuďmi, ktorým sa podarilo úspešne skrotiť divé mačky. Následne o niekoľko tisíc rokov neskôr sa pozdĺž námorných obchodných ciest rozšírili do starovekého Egypta.

Dnes žijú mačky na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy. Vedci sa domnievajú, že ich výskyt na farmách mal svoje opodstatnenie. Živili sa totiž hlavne myšami, ktoré sa chceli dostať do skladu s obilím – takto sa podľa nich začal dlhý a vzájomne prospešný vzťah ľudí s mačkami. Mačky kedysi neboli iba lenivé zvieratá povaľujúce sa na príhodných miestach. Strávili tisíce rokov ako lapači potkanov na lodiach a farmách, kým sa úplne udomácnili.

„Povedal by som, že mačky si vybrali ľudskú spoločnosť, ale šlo o komenzálny  (spolu žijúci) vzťah – bolo to výhodné pre obe strany,“ vysvetlil Dr Geigl z Institut Jacques Monod v Paríži.

Za zabitie mačky hrozil trest smrti

Špecifická láska starých Egypťanov k mačkám je viac ako známa. Toto elegantné stvorenie obdivované pre svoje lovecké schopnosti dosiahlo božský status a stalo sa pevnou súčasťou staroegyptskej spoločnosti. Množstvo honosných malieb na hroboch, vznešené sochy či prepracované šperky sú dôkazom egyptskej náklonnosti k nim. V krajine faraónov sa mačky rozmaznávali, rešpektovali a chránili. Rituálne zabíjanie mačiek sa nezakazovalo, ak ju však niekto zabil svojvoľne čakal ho tvrdý trest – častokrát aj trest smrti (tento zákon pretrval v Egypte až do roku 450 p. n. l.) Vývoz mačiek zo starovekého Egypta bol tak prísne zakázaný, že sa vytvorila pobočka vlády výlučne na riešenie tohto problému. Vysielali tak svojich vládnych agentov, aby našli a vrátili mačky, ktoré sa ľuďom podarilo prepašovať.

Mačky sa stali božským symbolom Egypta. Zdroj:sk.pinterest.com

Bohyňa s mačacou hlavou

Mačacia bohyňa či bohyňa Bastet (zobrazovaná ako mačka alebo žena s mačacou hlavou) patrila medzi najobľúbenejšie božstvá egyptského panteónu. Považovala sa za strážkyňu krbu a domova, ochrankyňu ženských tajomstiev, chránila pred zlými duchmi, chorobami a v neposlednom rade kraľovala mačkám. Za rituálne mesto tejto bohyne sa označovalo Bubastis („Dom Bastet“), v ktorom podľa Herodota (484 – 425 p. n. l.) na jej počesť vybudovali obrovský chrámový komplex. Podľa neho sa taktiež Egypťania starali o svoje mačky až do tej miery, že ich bezpečnosť kládli nad ľudský život a majetok. Keď napríklad ich domy pohltili plamene, záchranou mačiek sa zaoberali viac než čímkoľvek iným.

Hérodotos ďalej píše: „Keď zomrie mačka, všetci obyvatelia domu si oholia obočie (na znak hlbokého smútku).“

Mŕtve mačky prevážali do Bubastis, kde ich balzamovali a pochovali v posvätných nádobách. Obdobie smútku sa skončilo, keď ľuďom znova narástlo obočie. Mumifikované mačky sa našli najmä v Bubastis, ale aj na iných miestach v Egypte – pochované s majiteľmi alebo aspoň v ich blízkosti. Svedčili o tom pečate, ktoré sa našli na múmiách.

Replika sochy Bastet – mačacej bohyne. Zdroj:sk.pinterest.com

Vznešené postavenie sa im podarilo udržať

Mačky si v Egypte po stáročia udržiavali svoje vznešené postavenie, ktoré staroveké zdroje dokumentovali do najmenších detailov. Ani zmeny „režimu“ ich piedestál neohrozili a stali sa neoddeliteľnou súčasťou ľudských dejín. Uctievali ich aj ľudia v ptolemaiovskom a rímskom Egypte (Aegyptus), a to počas ďalších mnohých rokov.

Svoje postavenie stratili až s príchodom kresťanstva. V dnešnej modernej dobe sociálnych sietí a vysokorýchlostnej komunikácie sa im však opäť podarilo preniknúť do ľudských domácností.

Podľa Herodota v domoch, v ktorých mačka zomrela prirodzenou smrťou si všetci členovia domácnosti oholili obočie. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: www.bbc.com, www.worldhistory.org, www.thecollector.com

Zdroj titulnej fotografie: thecollector.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 12. decembra 2021
Zverejnil juliananemcikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Egypt, História, Kultúra, Mačky, Staroveký Egypt, Svet, Zaujímavosti

Pomôžte nám zdieľať tento obsah