Vianočné zvyky a tradície

Zemiakový šalát, kapor a kapustnica. Kde sa vzali tradičné slovenské vianočné jedlá? A sú naozaj naše?

Vianoce mali pre našich predkov význam nielen duchovný, ale aj magický. Boli spojením ľudového náboženstva, viery v povery a kresťanského náboženstva. Patričnú pozornosť venovali príprave štedrej večere, výberu jedál, ktoré symbolizovali hojnosť v rodine a hospodárstve. Dôležitý bol počet pokrmov, ale aj ich poradie. Z cirkevného hľadiska bol Štedrý deň posledným pôstnym dňom, aj preto najmä rímskokatolíci pripravovali ryby a nie… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. decembra 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Edit, kapor, Kapustnica, Kračun, Lifestyle, Slovenské Vianoce, štedrá večera, štedrák, Vianoce, vianočné zvyky, Zvyky a tradície

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Vianoce mali pre našich predkov význam nielen duchovný, ale aj magický. Boli spojením ľudového náboženstva, viery v povery a kresťanského náboženstva. Patričnú pozornosť venovali príprave štedrej večere, výberu jedál, ktoré symbolizovali hojnosť v rodine a hospodárstve. Dôležitý bol počet pokrmov, ale aj ich poradie. Z cirkevného hľadiska bol Štedrý deň posledným pôstnym dňom, aj preto najmä rímskokatolíci pripravovali ryby a nie mäso.

Kapusta, huby, strukoviny

Etnologička Katarína Nádaská pre magazín Forbes vysvetľuje, že aj dnes, rovnako ako v minulosti, sa v mnohých domácnostiach večera začína modlitbou, slávnostným prípitkom a oblátkami s medom a cesnakom. „Drvivá väčšina rodín túto skladbu dodržiava,“ dopĺňa. Práve vianočné oblátky sa do ľudového prostredia dostali prostredníctvom cirkvi.

Ďalej nasledovala polievka, ktorá patrila k najtradičnejším slovenským štedrovečerným jedlám. Najčastejšie ju naši predkovia pripravovali z kyslej kapusty, hrachu alebo fazule. V niektorých domácnostiach varili polievku zo sušených húb alebo ovocia, poprípade kyslú obilninovú polievku. Napríklad na Záhorí je aj v súčasnosti obľúbená hríbová alebo strukovinová polievka.

Jedli sa nielen ryby, ale i bobrie chvosty

Zatiaľ čo evanjelici mohli už počas štedrej večere konzumovať mäso a mäsité pokrmy, rímskokatolíci sa celý deň postili. Keďže typickým pôstnym jedlom sú ryby, táto tradícia sa rýchlo rozšírila po celom území. Najskôr sa jedli varené alebo nakladané kyslé ryby.

Až v druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom. Tradícia zemiakového šalátu teda nie je veľmi stará a siaha do 30. rokov 20. storočia, kedy sa v tlači objavujú prvé recepty.

Tradičného vysmážaného kapra v posledných rokoch zo štedrovečerného stola vytláčajú iné ryby. Zdroj ilustračného obrázka: pexels.com

Aj v súčasnosti mnohé rodiny konzumujú rybu, hoci konkurenciou vyprážaného kapra je losos na masle alebo zubáč. Nádaská dodáva, že v minulosti ľudia jedli nielen ryby, ale všetky vodné živočíchy, napríklad bobry či bobrie chvosty.

Pirohy a koláče

Ani sladké nesmelo chýbať na tradičnom štedrovečernom stole.  V niektorých kútoch Slovenska sa robili rezance s makom, inde plnené varené pirohy známe ako opekance. Naši predkovia ich pripravovali z upečených šúľkov cesta, ktoré nalámali alebo nakrájali na menšie kúsky, zaliali teplým mliekom alebo cukrovou vodou, posypali makom alebo poliali medom.

Tradičné pirohy alebo rezance sa v niektorých regiónoch pripravujú dodnes. „Na štedrovečernom stole i dnes nájdeme múčne jedlá, zemiakové pirohy, na východnom Slovensku takzvané tatarčane pirohy, čiže urobené z pohánky, šúľance a tak ďalej,“ dodáva etnologička.

Na štedrovečernom stole nesmeli chýbať múčne jedlá. Zdroj ilustračného obrázka: pexels,com

Gazdiné pripravovali aj koláče rôznych tvarov. Koláčmi hostili koledníkov, rodinu, pastierov, služobníctvo, dokonca sa ušlo aj dobytku. K najtypickejším vianočným koláčom patril štedrák, zvyčajne z tvarohu, orechov, lekváru a maku a kračun.

Kračun sa tradične piekol na východe Slovenska. Cesto gazdiné zarábali z múky a pramenistej vody. V strede pečiva urobili jamku, do ktorej nakvapkali med. Do cesta zvykli pridávať rôzne prísady. Väčšinou to boli zrná obilnín, strukovín, ľanové a konopné semená, ktoré mali rodine zabezpečiť aj v nasledujúcom roku dobrú úrodu.

Podľa tradičných predstáv, magickú silu pečiva znásobovali i ďalšie plodiny primiešané do cesta. Napríklad cesnak a petržlenová vňať boli symbolom zdravia a ochrany pred zlými silami, červené šípky symbolom čerstvosti. Do cesta sa pridávali aj posvätené bylinky, oblátky a svätená voda. Ľudia v minulosti verili, že práve prítomnosť Kračuna na vianočnom stole zabezpečí rodine v nasledujúcom roku každodenný chlieb.

Viera v magické účinky jedál

Hoci boli naši predkovia predovšetkým rímskokatolíckeho vyznania, viacerým jedlám i rituálom pripisovali magické účinky. Doteraz sa v mnohých slovenských domácnostiach ešte stále rozkrajuje jablko. Naši predkovia totiž podľa jadrovníka veštili. Pokiaľ mal tvar hviezdy, čakal ich hojný rok a zdravie. Ak po prekrojení mali jadierka tvar kríža, neveštilo to nič dobré.

Kedysi sa do kútov izby hádzali vlašské orechy, ktoré predstavujú blahobyt.  Magické účinky sa nepripisovali iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa zvyčajne zo siedmich alebo deviatich chodov. Niekde bolo dokonca zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla.

Zvyšky alebo omrvinky štedrovečerných jedál boli považované za posvätné. Po večeri sa dávali hospodárskym zvieratám. Niekde sa nosili na povalu domu, či nechávali na stole pre duše zomrelých predkov, alebo sa odložili a v prípade potreby používali ako liečebný magický prostriedok.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. decembra 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Edit, kapor, Kapustnica, Kračun, Lifestyle, Slovenské Vianoce, štedrá večera, štedrák, Vianoce, vianočné zvyky, Zvyky a tradície

Pomôžte nám zdieľať tento obsah