Vodný drak

Axolotl: jedinečný živočích s regeneračnými schopnosťami

Mexické lesy ich nechránia ako kedysi Za pôvodom obojživelníka je potrebné ísť až do Mexika. Axolotl má domov v jazerách Xochimilco a Chalco. Sladká voda s teplotou 20 stupňov Celzia sa im postarala o ideálne podmienky na prežitie. Vo vodách si spoločne nažívajú so svojimi „príbuznými“, mlokmi. V ideálnych podmienkach a pri správnej starostlivosti sa dokážu dožiť aj 25 rokov…. Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 2. marca 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Axolotl, Medicína, Regenerácia, Veda, Veda a technika, Vodný drak

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Mexické lesy ich nechránia ako kedysi

Za pôvodom obojživelníka je potrebné ísť až do Mexika. Axolotl má domov v jazerách Xochimilco a Chalco. Sladká voda s teplotou 20 stupňov Celzia sa im postarala o ideálne podmienky na prežitie. Vo vodách si spoločne nažívajú so svojimi „príbuznými“, mlokmi. V ideálnych podmienkach a pri správnej starostlivosti sa dokážu dožiť aj 25 rokov.

Jazero Xochimilco je posledným pretrvávajúcim domovom axolotlov. zdroj: pixabay.com

V súčasnosti jazero Chalco v dôsledku ľudského zásahu neexistuje, dokonca bola ovplyvnená aj čistota jazera Xochimilco. To je momentálne iba sériou malých kanálov. Údaje z prieskumu z roku 1998 ukázali, že na jeden štvorcový kilometer pripadalo 6000 axolotlov. O 17 rokov neskôr to bolo 35 jedincov na km štvorcový. Predpovedalo sa, že axolotly do roku 2020 vyhynú, ale nejak sa im podarilo uniknúť pred ich osudom. Ich celkový počet nie je presne známy, no klesá.

Vzhľad, vývin a potrava

Dospelý axolotl (17-27 mesiacov) má zvyčajne dĺžku tela od 15 do 45 cm, no zriedkavé sú už 30 centimetrové jedince. Žiabre vychádzajúce z hlavy môžu pripomínať zahnuté pierka, preto niektorí obojživelníka nazývajú vodným drakom. Tri z nich sa využívajú na pohyb vo vode, štyri sa skrývajú za vonkajšími žiabrami, aby filtrovali mikróby.

Príbehy z aztéckej mytológie tvrdia, že axolotl dostal svoje meno podľa boha ohňa a bleskov, Xolotla. zdroj: pixabay.com

Kým mloky vonkajšie žiabre pri dospievaní strácajú, axolotlom kvôli neoténii nemiznú. Ide o stav živočícha, počas ktorého dosiahol pohlavnú dospelosť, no nezbavil sa adolescentných znakov. Počas rastu sa im však ústa ohýbajú do bezzubého úsmevu. Končatiny majú spojené membránami a na širokej hlave majú pár tmavých očí bez viečok. Najčastejšie sú sivo či hnedo zafarbené, pre chovateľov sú ale populárne skôr albíny. Dokážu sa pohybovať rýchlosťou 15 km/h, a to práve vďaka membránam na nohách. Samice sa od samcov odlíšia ľahko – majú širšie telo plné vajíčok.

Deň strávia prevažne zahrabané do bahna, aby sa vyhli predátorom. Ich nepriateľmi sú hlavne väčšie ryby, bociany a volavky. V noci tíšia hlad vdychovaním kostných červov, hmyzu či malých rýb. Žiabre im umožňujú dýchať vo vode, občas aj tak vyskakujú nad hladinu, aby nabrali do pľúc vzduch. Chovatelia odporúčajú kŕmiť ich drobnými kôrovcami hneď po vyliahnutí – rastú tak rýchlejšie.  

Ak prídu o končatinu, narastie im nová

Tieto výnimočné stavovce majú regeneráciu zameranú nielen na telesné orgány, ale aj neuróny. Ak teda len o vlások uniknú predátorovi, nič nie je stratené. Pri strate končatiny sa prostredníctvom krvnej zrazeniny zastaví krvácanie. To isté dokáže aj naše telo, ale axolotly pokračujú v uzdravovaní. Po niekoľkých dňoch sa pod epidermou bunky začnú deliť a vytvárať kužeľovú štruktúru nazývanú blastém.

Axolotly dokážu prežiť aj rôzne úrazy mozgu ak si vo vodách nedávali dostatočný pozor. Sú tak jediným štvornohým stavovcom, ktorý dokáže premeniť bežné bunky späť na kmeňové bunky. Počas života si vytvoria nové neuróny, miechu či rôzne časti mozgu.

Mohli by sa ľudia v budúcnosti uzdravovať ako axolotly?

Stále nie je známe akým mechanizmom mení axolotl svoje bunky. Niektoré hlavné zložky sa výskumy postupne odhaľujú zaujímavé podobnosti s ľudskými bunkami. Zistenie, ktoré molekuly a bunky sú dôležité pri regenerácii, poňali vedci z opačného konca. Začali hľadať molekulárne zmeny spôsobujúce stratu týchto schopností.

Tieto sladkovodné živočíchy majú tuhý korienok, mohli by ho raz zúžitkovať aj ľudia? zdroj: unsplash.com

Makrofág je bunkou imunitného systému a má svoj význam pri procesoch spojených s regeneráciou. Vedci pred uskutočnením amputácie axolotlom vstrekli liek, ktorý v tele eliminuje makrofágy. Prišli na to, že namiesto regenerácie sa na zranenom mieste vytvorilo zjazvené tkanivo. Dospeli k záveru, že makrofágy sú aj pri ľuďoch nevyhnutné na zvýšenie uzdravovacej schopnosti.

Iný experiment zase zaznamenal, že si ľudia aj myši dokážu obnoviť tkanivo na poškodených prstoch bez zostávajúcej jazvy. Podľa všetkého túto schopnosť s prebiehajúcim rastom strácame. Štúdium axolotlov teda môže v ľuďoch odomknúť skryté „superschopnosti“, otázkou ale ostáva či to dokážeme než úplne vyhynú.

Zdroje:  www.craffic.co.in, www.ireceptar.cz

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 2. marca 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Axolotl, Medicína, Regenerácia, Veda, Veda a technika, Vodný drak

Pomôžte nám zdieľať tento obsah