Počet obetí nenávistných trestných činov stúpa. Aký je motív páchateľov?

Počet obetí nenávistných trestných činov stúpa. Aký je motív páchateľov?

Najčastejšie sa stretávame s predsudkami voči určitej rase, pohlaviu, orientácii, náboženskému presvedčeniu, sociálnej triedy a podobne. Avšak medzi predsudkami a diskrimináciou je veľmi tenká hranica. V podstate hovoríme o nedostatočných znalostiach, ktoré sa opierajú o stereotypy.  Uvedieme veľmi odľahčený príklad: ak sa stretneme s malým dievčatkom, tak automaticky predpokladáme, že má rado princezné a ružovú farbu. Predsudky nás teda stavajú do pozície,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. marca 2022
Zverejnil laurakuricova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Lifestyle, nasilie, Nenávisť, rasizmus, trestný čin

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Najčastejšie sa stretávame s predsudkami voči určitej rase, pohlaviu, orientácii, náboženskému presvedčeniu, sociálnej triedy a podobne. Avšak medzi predsudkami a diskrimináciou je veľmi tenká hranica.

V podstate hovoríme o nedostatočných znalostiach, ktoré sa opierajú o stereotypy.  Uvedieme veľmi odľahčený príklad: ak sa stretneme s malým dievčatkom, tak automaticky predpokladáme, že má rado princezné a ružovú farbu. Predsudky nás teda stavajú do pozície, v ktorej vidíme ľudí a ich správanie úplne inak.

Rozdiel medzi predsudkom a diskrimináciou

Predsudok je určitý postoj, ktorý možno zmeniť. Väčšina sociológov definuje diskrimináciu ako konanie alebo sériu verbálnych a fyzických činov. Predsudky môžu viesť k diskriminácii. Človek však môže prechovávať predsudky aj bez známok diskriminácie, najmä vtedy ak si svoje predsudky uvedomuje a podniká kroky na ich odstránenie.

Diskriminácia je nespravodlivé zaobchádzanie s jednotlivcami na základe ich charakteristík (rasa, pohlavie, vek, sociálna orientácia). Pozor! Kategorizovanie prirodzene vychádza z ľudského mozgu, teda keď vidíme človeka automaticky mu priraďujeme vek, pohlavie, rasu. Je to preto, aby nám veci dávali väčší zmysel.

Trestný čin

Každoročne sa v Spojených štátoch stane až 250-tisíc ľudí obeťou trestných činov, ktoré sú motivované nenávisťou. Na Slovensku sa údaje pochopiteľne líšia. Podľa oficiálnej správy Ministerstva vnútra za rok 2021 trestný čin spáchalo viac ako osemnásťtisíc ľudí, z toho 63 malo rasový motív.

U nás je obeť trestného činu jasne definovaná: ,, fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená nemajetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody.“ Na druhej strane náš zákon nepočíta s možnou emocionálnou ujmou.

Prečo ľudia páchajú zločiny z nenávisti?

Napríklad, politické šikanovanie zo strany autorít, ktoré uznávame môže mať na nás vplyv. Teda takéto správanie môže viesť k znehodnocovaniu druhých ľudí, o ktorých vieme len veľmi málo informácií a máme pocit ohrozenia. Zvyčajne ide o strach zo straty istôt (práca, spôsob života), a to aj napriek tomu, že tieto obavy nie sú odrazy reality.

Diskriminácia je v našej spoločnosti neakceptovateľná. Za nenávistné prejavy (vyhrážanie sa) je trest odňatia slobody až na tri roky. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

Páchatelia nemusia byť vyslovene motivovaní nenávisťou,  namiesto toho môžu zažívať strach alebo hnev. V konečnom dôsledku ich tieto pocity môžu tak zužovať, že sa pretavia do agresie. Čo je ,samozrejme, neospravedlniteľné.

Poznáme dva druhy diskriminácia a to priamu a nepriamu. Priamu rasovú diskrimináciu vnímame napríklad vtedy, keď sme očividne znevýhodnení pre náš pôvod. Nepriama rasová diskriminácia je takpovediac nenápadná – ťažko rozpoznateľná. Táto situácia nastáva vtedy, keď s nami ľudia zaobchádzajú inak len pre farbu pleti.

Štát má povinnosť chrániť práva a dôstojnosť všetkých ľudí v spoločnosti. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA

McDevitt a Levin vo svojej štúdii identifikovali štyri primárne motivácie:

• Páchatelia vyhľadávajúci vzrušenie

Títo ľudia milujú vzrušenie a drámu. Často vidia problémy aj tam, kde nie sú. Chcú mať zámienku na to, aby vyvolali konflikt. Sú nadšení z toho, keď konfrontujú niekoho, kto sa nevie brániť. Veria, že spoločnosť nezaujímajú ich obete. Útočia náhodne.

• Defenzívni útočníci

Útočníci si myslia, že konajú v záujme vyššieho dobra. Obraňujú pre nich niečo dôležité – napríklad komunitu, prácu, náboženstvo alebo dokonca krajinu. Svoje kroky patrične plánujú a všetko ,,racionálne“ zdôvodňujú.

• Konanie z pomsty

Títo páchatelia sú motivovaní pomstou. Riadia sa skúsenosťou  z minulosti. Buď sa stali obeťou incidentu alebo boli svedkom. Takáto negatívna okolnosť v nich zbudila nenávisť a chuť pomstiť sa. Často konajú sami a zameriavajú sa na tých, ktorí sú nejakým spôsobom pridružení k pôvodným páchateľom.

• Misia

Táto motivácia má priamy súvis s nenávisťou. Páchatelia si doslova robia kariéru na nenávisti. Útoky majú detailne premyslené. Títo ľudia majú svoje špeciálne skupiny, v ktorých sa vzájomne podporujú. Ich cieľom je viesť vojnu proti ich nepriateľom. Ich zločiny často pripomínajú terorizmus

Hoci sa v našej krajine často nehovorí o rasizme, tak je tu prítomný. Z uvedených štyroch základných motívov diskriminácie by sme na Slovensku našli aspoň tri z nich. A to, že v oficiálnych štatistikách sa píše ,,len“ o 63 trestných činoch v súvislosti rasovou nenávisťou neznamená, že ich nie je ďaleko viac.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. marca 2022
Zverejnil laurakuricova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Lifestyle, nasilie, Nenávisť, rasizmus, trestný čin

Pomôžte nám zdieľať tento obsah