Spojenie technológie a histórie

Virtuálna realita zrekonštruovala luxusné sídlo v Pompejách

Mesto, ktoré zahalil popol Pompeje sú neslávne známe kvôli výbuchu sopky Vezuv v roku 79. Obyvatelia si svoje domy postavili na nebezpečnom mieste skrátka preto, lebo sa domnievali, že ide o obyčajný kopec. Intenzívny výbuch bol však až 500-krát silnejší než explózia atómových bômb v Hirošime a Nagasaki. Chrliaci dym a popol pochoval ľudí rýchlo a nečakane, priamo vo svojich obydliach…. Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. marca 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Archeológia, Kultúra, Luxusné sídla, Pompeje, Ruiny, starovek, Svet, Veda a technika, Virtuálna realita

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Mesto, ktoré zahalil popol

Pompeje sú neslávne známe kvôli výbuchu sopky Vezuv v roku 79. Obyvatelia si svoje domy postavili na nebezpečnom mieste skrátka preto, lebo sa domnievali, že ide o obyčajný kopec. Intenzívny výbuch bol však až 500-krát silnejší než explózia atómových bômb v Hirošime a Nagasaki. Chrliaci dym a popol pochoval ľudí rýchlo a nečakane, priamo vo svojich obydliach.

Pozostatky obyvateľov Pompejí sú smutným mementom prírodnej katastrofy. zdroj: unsplash.com

Známe sú preto telá obyvateľov obalené stvrdnutým popolom a zachované v rôznych polohách. Podarilo sa odhaliť aj množstvo príbytkov na rozlohe 150 akrov, čo robí z Pompejí najväčšie archeologické miesto na svete. Archeológovia však veria, že s objavmi nie sú zďaleka na konci.

Najnovšie výskumníci pomocou virtuálnej reality vrátili život jednému z okázalých sídiel. Cieľom bolo zistiť, prečo starovekí Rimania stavali domy podľa svojho spôsobu a či s ním boli spokojní.

Akú úlohu v projekte zohráva virtuálna realita?

Vedci z Lundskej univerzity vo Švédsku v spolupráci s projektom Pompeje vytvorili virtuálnu rekonštrukciu takzvaného Domu gréckych epigramov. Rozľahlá vila si vyslúžila svoje meno podľa jednej z jej mnohých farebných miestností s freskami. Steny zdobili texty gréckych básnikov a výjavy z antických mýtov. Virtuálna realita zobrazila digitálne sídlo vďaka poznatkom z jeho vykopávok siahajúcich ešte do 19. storočia. Takisto čerpali z doteraz získaných informácií o rímskej architektúre.

Výskumníci použili priestorovú analýzu a sledovanie očí, aby videli, čo ľudí zaujalo pri virtuálnom skúmaní domu. zdroj: unsplash.com

Model dvojposchodového domu vložili do herného zariadenia Unity, ktorý sa používal aj pri hre Pokémon Go. Na zistenie údajov sledovali oči účastníkov štúdie. Je to skutočne prelomový výskum, keďže ide o prvé využitie virtuálnej reality na takýto účel. „Eye tracker“ posudzuje pozornosť užívateľov pri pohybe v počítačovom priestore. Pre špecifický rozsah pozorovania zvolili dve odlišné obdobia – úsvit počas zimného slnovratu a poludnie letného slnovratu.

Virtuálna realita umožnila ľuďom prechádzať sa starovekým pompejským domom akoby ho čerstvo dostavali. Mohli dať obdivovať pestrofarebné fresky a starobylú architektúru. Softvér Cognitive3D sa zameral na zber troch typov údajov. Sledovala sa presná poloha hlavy, na čo sa oči fixujú bez toho, aby sa pohli a dôležitá bola aj dĺžka pohľadu, ktorý venovali predmetu ich záujmu.

Čím viac umenia, tým väčšia autorita

Podľa spoluautora projektu, Danila Marca Campanara, bolo v záujme výskumného tímu zistiť, čo najviac ľudí na vile zaujalo. „Dom mal cez dizajn vyjadrovať moc a postavenie jeho majiteľa,“ doplnil. Údaje tak poskytnú priestor na analyzovanie interakcie človeka s prostredím. Príkladom je práve použitie rôzneho osvetlenia a dopad, ktorý má na pozornosť človeka.

Trvalo 1500 rokov než ruiny odhalili svoje tajomstvá. Miesto sa podrobnejšie začalo skúmať až v 19. storočí. zdroj: unsplash.com

Skutočných uchovaných malieb je v Pompejách niekoľko. Graffiti používali obyvatelia nielen na okrasu, ale aj ako verejné oznámenia. Po preštudovaní kresieb sa zistilo, že na stenu zaznamenávali správy o voľbách alebo súkromné odkazy.

Prepracovaná architektúra Rimanov

Dom gréckych epigramov mal dvojaký účel. Široká verejnosť sa mohla pohybovať okolo vonkajšej časti domu, zatiaľ čo hostia a blízka rodina mala povolený vstup dovnútra. Exteriér pravdepodobne vykazoval rešpekt k rímskym tradíciám, ako sú Lararia obrazy či iné strážne božstvá. Lararia sú bohovia ochraňujúci domácnosť a v pompejských domoch sa nachádzali v rôznych tvaroch. Archeológovia objavili nástenné maľby, no aj veľké prepracované svätyne. Vnútro tohto honosného miesta však obsahovalo viac gréckych obrázkov, čo naznačovalo utajovaný obdiv rímskej rodiny voči gréckej kultúre.

Hoci štúdia Lundskej univerzity objasnila, ako ľudia vnímajú maľby v tejto vile, pre výskumníkov je stále záhadou. Základy domu vykopali v 70. rokoch 19. storočia a našli množstvo rímskych artefaktov, vrátane strieborných príborov, šperkov a hudobných nástrojov. Prieskumníci ale dodnes nevedia s istotou povedať, kto vilu vlastnil. Našli prsteň s pečaťou Luciusa Valeriusa Flaccusa – možno člena prominentnej patricijskej rodiny Valeria. Nie je však možné zistiť či Flaccusovi prsteň nespadol počas návštevy. V každom prípade sú vedci týmto projektom na začiatku spracúvania informácií o zámere rímskej architektúry.

Zdroje: www.allthatsinteresting.com, www.cambridge.org, www.dromedar.zoznam.sk

Zdroj titulnej fotografie: pexels.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. marca 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Archeológia, Kultúra, Luxusné sídla, Pompeje, Ruiny, starovek, Svet, Veda a technika, Virtuálna realita

Pomôžte nám zdieľať tento obsah