KALIGRAFIA II: Historické okienko krásneho písma

Aj písmo môže byť umením Prvý človek, ktorému vznikol v hlave nápad o písaní, pravdepodobne hneď premýšľal, ako túto novú zručnosť spríjemniť oku. Ľudia predsa milujú krásne, esteticky príjemné veci. Samozrejme, aj toto vtedy nové umenie pútajúce oko, by malo byť rovnako krásne, milé a čo najlákavejšie pre oči. Toto bol začiatok kaligrafie: umenia urobiť… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 8. mája 2022
Zverejnil natallyadams
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Lifestyle

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Aj písmo môže byť umením

Prvý človek, ktorému vznikol v hlave nápad o písaní, pravdepodobne hneď premýšľal, ako túto novú zručnosť spríjemniť oku. Ľudia predsa milujú krásne, esteticky príjemné veci. Samozrejme, aj toto vtedy nové umenie pútajúce oko, by malo byť rovnako krásne, milé a čo najlákavejšie pre oči. Toto bol začiatok kaligrafie: umenia urobiť svoj rukopis čo najestetickejší a najkrajší.

Všetko sa začalo v Číne…

Hovorí sa, že kaligrafia mohla vzniknúť v  Číne, v 3. storočí pred Kristom. Počas tejto éry dynastia Shang požiadala o vyrytie krásnych sloganov alebo úryvkov básní do zvieracích kostí a pancierov korytnačiek na dekoratívne účely. Dnes pre nás nepredstaviteľný jav, vtedy bežná praktika. Keďže plátno, ktoré sa malo použiť, bolo také malé, znaky museli byť napísané mierne šikmo. Inak by sa všetky nezmestili do takého úzkeho priestoru, čo mohlo byť pôvodom vzniku kurzívy.  Tá sa začala častejšie v mainstreamovejšom spôsobe používať v 7. storočí po Kristovi aj v Číne, kde budhistickí mnísi začali kopírovať rukopisy.

Rok 1738 – obľúbené boli nielen ozdoby písmen, ale celého aj voľného priestoru na papieru. Dokázali by ste dnes z takejto knihy čítať? Zdroj: pinterest.com

Čínu nasledovali Rimania

V tom istom čase sa však táto forma umenia už začala šíriť po celom svete: Zmocnili sa jej Rimania a začali písať nádherné písmo do mramorových dosiek –  či už v sochách, nápisoch alebo len pre tvorenie básní do dosiek z mramoru. Kaligrafia sa stala znakom vznešenosti. Jediní ľudia, ktorí mohli vlastniť knihy, boli králi a členovia kráľovskej rodiny. Tí nariadili mníchom, aby písali čoraz elegantnejším a komplikovanejším spôsobom, aby ukázali svoju silu a luxus.  Vysoko geometrické, rovné, formálne písmo, ktoré používali, je skutočne reprezentatívne pre staroveké umenie. Dnes ho ale často nevnímame ako dve samostatné umelecké formy: kaligrafiu v tomto prípade považujeme za súčasť sochy či mozaiky.

Leggenda di Natale. Zdroj: pinterest.com

A čo Európa?

Na Strednom východe a vo východnej Ázii je kaligrafia podľa dlhej a náročnej tradície považovaná za hlavné umenie, ktoré sa rovná sochárstvu alebo maľbe. V západnej kultúre zasa jednoduchšie grécke a latinské abecedy či šírenie gramotnosti malo tendenciu urobiť z rukopisu umenie, ktoré môže praktizovať každý. Po zavedení tlače v Európe v polovici 15. storočia však vznikol jasný rozdiel medzi rukopisom a prepracovanejšími formami písma.

Guttenberg vynašiel prvú tlačiareň s pohyblivými typmi písma a umožniť aj chudobnejšiemu ľudu čítať. Nepoužíval úplne jednoduché písmo, ale typ, ktorý sa približuje dnešnému pätkovému: s malými ozdobami v písmenách. Pre zlú čitateľnosť tohto typu písma pisári začali vymýšľať štýly písmen na rôzne účely: šetrenie peňazí, zlepšenie čitateľnosti alebo aby sa na stranu zmestilo viac slov. Kaligrafia sa teda naďalej vyvíjala do toho, čo poznáme dnes: stovky rôznych písiem, veľa rôznych typov písma, niečo s množstvom rôznych estetických prvkov, ktoré môžu vyhovovať každej vašej potrebe.

Piesne a sonety od Williama Shakespeara. Zdroj: Pinterest.com

Koniec rukopisu po zavedení kníhtlače?

Predpokladalo sa, že proces tlače ukončil tradíciu rukopisov. Pravdou je, že väčšina honosných zbožných rukopisov pochádza z obdobia po zavedení tlače. Okrem toho, určité typy publikácií, ako napríklad notové záznamy, vedecké notácie alebo diela pre malé publikum, boli aj naďalej písané ručne až do 19. storočia. Hoci ručné písané knihy nemohli vychádzať v takom náramnom množstve, zavedenie tlače prežili. Tlač a rukopis sa začali navzájom ovplyvňovať: napríklad moderná reklama naďalej zahŕňala kaligrafiu a mnohí kaligrafi v priebehu rokov navrhovali typy písma na tlač.

„Zrkadlo umenia písania“ od Jana van de Velde z roku 1605 nachádzajúce sa v knižniciach Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Foto: Kolumbijská univerzita, New York

Islamsky svet tiež objavuje čaro kaligrafie

V 7. storočí sa začala šíriť aj v islamskom svete. Ako iste vieme, Korán je veľmi prísny na umelecké zobrazenia. Krásu písmen preto začali miestni považovať za vysoko umeleckú formu. Dokonca až do takej miery, že ju vnímali ako najvyšší druh umenia. Korán pisári vytvárali čoraz prepracovanejšie a zdobenejšie. Úryvky z knihy s krásnou, prepracovanou kaligrafiou sa neskôr začali používať aj v iných umeleckých formách: na odevoch, papieri, dlaždiciach, kobercoch či šperkoch. Ich láska ku kaligrafii skončila vytvorením dvoch hlavných štýlov: Kufic – najstarší a najokázalejší štýl a Naskh – menší, ozdobnejší štýl. Islamská kaligrafia sa naďalej vyvíja a nestráca na popularite. Dnes je v  mnohých islamských krajinách vysoko uznávanou umeleckou formou „kaligraffiti“, čo je zmesou kaligrafie a graffiti.

Ručne písané rozprávky. Zdroj: pinterest.com

Zdroj: Britannica.com, tmcnet.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 8. mája 2022
Zverejnil natallyadams
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Lifestyle

Pomôžte nám zdieľať tento obsah