Staroveké vynálezy, ktoré predbehli dobu. Myslíme rovnako ako naši predkovia?

Automatické dvere poznali už v antickom Grécku, početné da Vinciho vynálezy používame aj dnes. Naši predkovia niekedy mysleli dopredu a vznikli tak prístroje, ktoré vnímame skôr ako výdobytky modernej civilizácie. Citlivý na zemské otrasy Každým rokom je technológia odhaľovania zemetrasení oveľa pokročilejšia a zachraňuje životy. Ak ale hovoríme o šikovnom prístroji na predvídanie ničivej katastrofy, dostaneme sa až… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 4. júla 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Grécky oheň, Leonardo da Vinci, Objavy, Staroveké Grécko, Svet, Vynálezy

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Automatické dvere poznali už v antickom Grécku, početné da Vinciho vynálezy používame aj dnes. Naši predkovia niekedy mysleli dopredu a vznikli tak prístroje, ktoré vnímame skôr ako výdobytky modernej civilizácie.

Citlivý na zemské otrasy

Každým rokom je technológia odhaľovania zemetrasení oveľa pokročilejšia a zachraňuje životy. Ak ale hovoríme o šikovnom prístroji na predvídanie ničivej katastrofy, dostaneme sa až do starovekej Číny. Seizmoskop Houfeng Didong Yi bol prvým zaznamenaným zariadením na detekciu zemetrasenia.

Zariadenie nádoby obsahovalo osem rúrkových výstupkov v tvare dračích hláv na vonkajšej strane. Na dne sa nachádzal rovnaký počet žabích hláv. Každá z ropúch predstavovala odhadovaný smer seizmickej vlny.  Vedci sa domnievajú, že mechanizmus vo vnútri zariadenia bol typom kyvadlového systému. Keď došlo k zemetraseniu, pozorovateľ mohol povedať, z ktorého smeru vlna prišla. Ústa draka sa otvorili a pustili loptičku do tlamy ropuchy pod ním.

Ničivý a neuhasiteľný

Konštantinopol v siedmom storočí nášho letopočtu neúnavne obliehali arabské vojská. Kde zlyhávali vtedajšie zbrane, Byzantská ríša ochromila svojich nepriateľov takzvaným gréckym ohňom. Zmes sa nedala uhasiť vodou, práve naopak, posilňovala jej smrtiaci účinok. Útočná sila nikdy predtým nevidela niečo také silné a horiace lode Arabov klesli ku dnu ešte skôr, než dosiahli pevninu.

V dnešnej dobe možno nie je na škodu, že sa recept na grécky oheň nezachoval. zdroj: pexels.com

Gréci neskôr vyvinuli ďalšie spôsoby využitia starovekého vynálezu. Vytvorili všetko, od požiarnej hadice až po vystreľovacie granáty. Nepriatelia Grékov hľadali spôsoby na uhasenie „dračieho ohňa“, no neúspešne. Tajná receptúra bola prísne strážená, nájdené záznamy taktiež neobsahovali presné zloženie. Najbližšou súčasnou horľavinou s podobnými účinkami je bojová zápalná látka napalm.

Da Vinci myslel na všetko

Mnohé z nápadov Leonarda da Vinciho boli v čase jeho života výjavmi ako zo sci-fi filmu. Jeho vynálezy sa často inšpirovali prírodnými zákonmi, na čo nadväzuje aj jeden z da Vinciho výrokov:

„Ľudská vnímavosť nikdy nevymyslí krajší, jednoduchší alebo priamejší vynález ako príroda, pretože v jej vynálezoch nič nechýba a nič nie je bez účelu.“

Model obrneného vozidla v umelcovej mysli vznikol stovky rokov predtým, než sa v prvej svetovej vojne začali využívať tanky. Podľa jeho návrhu vyzeral vonkajší plášť ako pancier korytnačky a vozidlo po celom obvode zdobili delá pripravené na zneškodnenie nepriateľa.

da Vinciho nákres obrneného vozidla. zdroj: pinterest.com

V dizajne sú však určité nedostatky. Kolesá sú príliš tenké na to, aby uniesli ťažké vozidlo na mäkkom teréne. Leonardov model má na kolese kolíky na uľahčenie trenia, ale je nepravdepodobné, že by pomohli. Moderné tanky prekonali tento problém pridaním húsenicových pásov na začiatku 20. storočia.

Dvere s „magickým“ otváraním

Systém automatických dverí sa objavil v roku 1931 a patrí k jednému zo znakov „modernej“ doby. Svet však túto technológiu videl už v roku 1 nášho letopočtu. Ako to teda fungovalo?

Pokiaľ ste chceli otvoriť dvierka, musel sa najprv zapáliť oheň. Vytvorené teplo spôsobilo nahromadenie vzduchu v mosadzných nádobách. Táto nádoba potom čerpala vodu do zásobníkov a závažia otvárali dvere. Vynálezy tohto druhu však neboli v staroveku veľmi vyhľadávané. Trvalo hodiny, kým sa dvere otvorili a rozbehnutý proces sa ťažko zastavoval.

Na stope starovekému superpočítaču

Mechanizmus z Antikythéry pomenovali podľa miesta jeho objavenia. V roku 1901 našli potápači na malom ostrove ložisko potopených antických trosiek. Stroj bol neúplný a v zlom stave, no zdalo sa, že pozostával z asi 37 bronzových ozubených kolies uložených v drevenej krabici.

Kus zo zachovaného mechanizmu kedysi dokázal pomôcť pri počítaní vzorcov z Platónovej matematickej akadémie. udroj: pinterest.com

Zariadenie sa dostalo k odborníkom a tí potvrdili, že je staršie ako 2200 rokov. Minulý rok sa vedci pokúsili o jeho repliku. CT sken preukázal prepracovanosť prístroja, určeného na počítanie astronomických a matematických vzorcov. Nešlo teda o počítač, ako ho poznáme dnes. Napriek tomu v sebe vynález ukrýva genialitu ľudí, ktorí ho zostrojili.

Pokročilé nápady sa neviažu iba na súčasnosť

Radi uvažujeme o technologickej inovácii ako o postupnom procese. Nie je to však nevyhnutne tak. Archeologické vykopávky po celom svete odhaľujú, že raz za čas vyvinuli staroveké civilizácie vynálezy, ktoré predbehli svoju dobu o desaťročia, ak nie storočia. Niekedy sa ich výskumníci snažia napodobniť, no bez pôvodného návodu im musí zapracovať predstavivosť.

Zdroje: www.bigthink.com, www.interestingengineering.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 4. júla 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Grécky oheň, Leonardo da Vinci, Objavy, Staroveké Grécko, Svet, Vynálezy

Pomôžte nám zdieľať tento obsah