Katastrofu jazera Nyos prežili iba štyria ľudia. Dnes je lokalita atrakciou na vlastnú zodpovednosť

Zdá sa, že sopky predstavujú hrozbu pre ľudí dlho po tom, čo sa ich erupcie zapísali do histórie. K tým nezvyčajným, no rovnako ničivým patrí kráter, ktorý dnes zalieva jazero Nyos. Neviditeľná hrozba Navonok sa jazero Nyos ničím nelíši od iných prírodných krás. Odrážajúca sa modrá obloha, pokojná hladina obklopená bohatou vegetáciou. Pokojne by sa… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. augusta 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Afrika, Erupcia, Geológia, jazero Nyos, Kamerun, Svet, Výbuch sopky

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Zdá sa, že sopky predstavujú hrozbu pre ľudí dlho po tom, čo sa ich erupcie zapísali do histórie. K tým nezvyčajným, no rovnako ničivým patrí kráter, ktorý dnes zalieva jazero Nyos.

Neviditeľná hrozba

Navonok sa jazero Nyos ničím nelíši od iných prírodných krás. Odrážajúca sa modrá obloha, pokojná hladina obklopená bohatou vegetáciou. Pokojne by sa mohlo ocitnúť na nejakej kamerunskej pohľadnici. Kedysi sa na rovnakom mieste týčila sopka, vplyvom ktorej si jazero vyslúžilo neslávnu povesť.

V podvečer 21. augusta 1986 rozrušilo miestnych farmárov dunenie. Čo v tom čase nemohli vidieť, bola obrovská masa oxidu uhličitého vznášajúca sa vo výške 100 metrov nad jazerom. Toxický mrak sa pohyboval smerom k údoliu a obyvateľom okolitých osád. Odrazu mal každý nádych pre dedinčanov a ich dobytok fatálny dopad. Všetko naokolo sa ponorilo do desivého ticha.

Mrak oxidu uhličitého prišiel bez varovania. zdroj: pinterest.com

Počet živých tvorov v blízkosti jazera Nyos sa v priebehu 36 hodín zmenil na nulu. Väčšina otráveného vzduchu pominula, avšak následky boli katastrofálne. Z bezvedomia sa neprebudilo 1746 ľudí a 3500 hospodárskych zvierat. Pre predstavu o objeme uvoľneného plynu, toxický mrak dosiahol vzdialenosť takmer 20 kilometrov od miesta, kde sa začal zhmotňovať. Ponurú atmosféru dokresľoval aj nový vzhľad jazera – tyrkysový odtieň vystriedala farba hrdze.

Aj vyhasnutá sopka dokáže napáchať škodu

Príčina katastrofy bola nejaký čas nejasná. Okrem počtu mŕtvych nič nenaznačovalo prítomnosť ničivej sily. Budovy stáli na svojom mieste, polia sa zelenali, slnečné lúče zalievali priľahlé kopce. Padali domnienky o záhadnej epidémii, ktorá nechala nažive len niekoľko ľudí s prirodzenou imunitou. Výskumníkom však netrvalo dlho kým našli skutočného páchateľa – oxid uhličitý.

Vysoká miera oxidu uhličitého sfarbila vodu dočervena. zdroj: pinterest.com

Kľúčom k pochopeniu výbuchu jazera Nyos je pochopiť rozpúšťanie oxidu uhličitého. Rozpustnosť plynu vo vode sa môže zvýšiť zvýšením tlaku alebo znížením teploty. Kráterové jazero spĺňa oba predpoklady. Dno siaha do hĺbky 200 metrov a rozprestiera na dĺžke dvoch futbalových ihrísk. Tlak je v takýchto podmienkach 20-krát väčší ako na povrchu. Keďže voda dokáže zadržať liter oxidu uhličitého na liter kvapaliny pri atmosférickom tlaku, na dne Nyosu sa do jedného litra vody zmestí neuveriteľných 20 litrov oxidu uhličitého. Ak prirátame fakt, že do takej hĺbky nepreniká prakticky žiadne svetlo, pravdepodobne sa v ňom rozpúšťa ešte viac oxidu uhličitého.

Proces rozpúšťania oxidu uhličitého v hlbokej studenej vode môže prebiehať stovky rokov. Do vonkajšieho ovzdušia dokáže prejsť vplyvom zosuvov pôdy alebo podmorskej erupcie. Napriek tomu vedci nedokázali určiť presný spúšťač katastrofy. Jej priebeh však jasne naznačuje, že dedinčania a zver prišli o život kvôli limnickej erupcii.

O koľkých časovaných bombách ešte nevieme?

Vzhľadom na skutočnosť, že tieto úmrtia neboli spôsobené ničím iným ako neviditeľným plynom, bol počet obetí ohromujúci. V meste Nyos prežili iba štyria ľudia, ktorých zdesenie muselo byť neopísateľné. Život im pravdepodobne zachránilo nepredvídateľné prúdenia vetra alebo minimálna ventilácia v príbytkoch.

Kivu je obľúbenou turistickou destináciu, no zároveň veľkou hrozbou pre človeka. zdroj: pinterest.com

Kráterový pôvod jazera nie je v Kamerune vzácnosťou. K limnickej erupcii došlo takisto v roku 1984 pri jazere Monoun, kde zahynulo 37 ľudí. Dnes geológom vytvára vrásky na čele jazero Kivu, ktoré leží na hraniciach s Konžskou demokratickou republikou a Rwandou. Tisíce rokov sopečnej činnosti spôsobilo, že sa v hlbinách Kivu rozpustil metán a oxid uhličitý. Kvôli jeho veľkosti a vysokej hustote obyvateľstva pozdĺž brehov jazera by podobný výbuch znamenal jednu z najväčších prírodných katastrof v histórii ľudstva.

Neustály výskum a prevencia pred katastrofou

Hrozivé scenáre vedci zmierňujú rôznymi riešeniami. Po výbuchu sa zišiel tím geológov, aby sa zhodli na čo najbezpečnejšom spôsobe ochrany jazera aj obyvateľov. Okamžite sa vylúčilo zbombardovanie jazera, ktoré by mohlo zapríčiniť obrovskú záplavu.

V súčasnosti sa najviac osvedčilo riadené odplyňovanie. Po sérii testov a meraní sa jazero Nyos aj Monoun stabilizovali vďaka podvodnému potrubiu. Inštalované rúrky odčerpávajú toxickú vodu z dna jazera na povrch, čím umožňujú únik oxidu uhličitého v bezpečných množstvách. Za posledné roky sa hladina nebezpečia znížila a obyvateľov v okolí jazera pribúda.

Výskumníci vedia, že stále nemajú vyhraté. Erupcia jazera Nyos však výrazne pomohla k zvýšenému záujmu o prírodné nebezpečenstvá číhajúce pod hladinou jazier, ktoré na prvý pohľad vyzerajú neškodne.

Zdroje: www.atlasobscura.com, www.howstuffworks.com

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. augusta 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Afrika, Erupcia, Geológia, jazero Nyos, Kamerun, Svet, Výbuch sopky

Pomôžte nám zdieľať tento obsah