Svetová populácia prekročila 8 miliárd ľudí. Ide o jeden z míľnikov v ľudskom rozvoji

Pred viac ako dvoma miliónmi rokov sa objavili prví ľudia v Afrike, informuje portál ScienceAlert. Od toho času sa svetová populácia čoraz viac rozrastá. Portál United Nations uvádza, že v strede novembra dosiahla 8 miliárd ľudí, pričom ide o jeden z míľnikov v ľudskom rozvoji. Kým jej vzrast na 8 miliárd trval 12 rokov, vzrast… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. novembra 2022
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: 8 miliárd, celosvetová populácia, História, Ľudia, nárast populácie, populácia, rast populácie, Súčasnosť, Svet, svetová populácia, vývoj ľudskej populácie, Zaujímavosti, Zem

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Pred viac ako dvoma miliónmi rokov sa objavili prví ľudia v Afrike, informuje portál ScienceAlert. Od toho času sa svetová populácia čoraz viac rozrastá.

Portál United Nations uvádza, že v strede novembra dosiahla 8 miliárd ľudí, pričom ide o jeden z míľnikov v ľudskom rozvoji. Kým jej vzrast na 8 miliárd trval 12 rokov, vzrast na 9 miliárd potrvá približne 15 rokov. Môže za to postupne predlžovanie dĺžky ľudského života, za ktorým stojí zlepšovanie verejného zdravia, výživy, osobnej hygieny a medicíny. To, ako prebieha jej vývoj v roku 2022, môžete sledovať na stránke Worldometer.

Vývoj ľudskej populácie

ScienceAlert uvádza, že najstaršie ľudské fosílie sa našli vo východnej Afrike a pochádzajú spred 2,8 milióna rokov. Avšak odhady týkajúce sa počtu ľudí, ktorí obývali Zem, zostali až do 19. storočia veľmi nespoľahlivé.

Vieme ale potvrdiť, že naši predkovia boli lovci a zberači. V porovnaní s budúcimi populáciami mali málo detí, z dôvodu udržania si nomádskeho životného štýlu.

Ďalšiu rolu v nízkej hustote obyvateľstva našej planéty zohrávalo aj to, že lovci a zberači potrebovali pre vhodné životné podmienky veľa pôdy. Výskumník z Francúzskeho inštitútu pre demografické štúdie Herve Le Brasa predpokladá, že išlo približne o 10 kilometrov štvorcových na osobu.

Veľký populačný skok

Zavedenie poľnohospodárstva v období neolitu sa považuje aj za prvý známy veľký populačný skok. Stojí za ním prudký nárast pôrodnosti, ktorý prišiel spolu so schopnosťou skladovať potraviny. Podľa odhadov svetová populácia v prvom storočí pred Kristom vyskočila na 250 miliónov.

Nárast populácie môžeme vnímať od 19. storočia. Zdroj: pexels.com

„Matky mohli kŕmiť dojčatá kašou, čo urýchlilo proces odstavenia a znížilo množstvo času medzi pôrodmi, čo znamená viac detí na jednu ženu,“ vysvetľuje Le Bras.

Avšak rozvoj trvalých sídel priniesol aj rôzne riziká. Jedným z príkladov bola domestikácia zvierat, v dôsledku ktorej sa ľudia nakazili novými smrteľnými chorobami.

Obzvlášť vysoká bola miera detskej úmrtnosti. Tretina detí zomrela ešte pred prvými narodeninami, ďalšia tretina pred dovŕšením dospelosti. Antropológ z University of Toulouse vo Francúzsku Eric Crubezy to popisuje ako obrovskú úmrtnosť s permanentným „baby boomom“.

Náhly pandemický zvrat

Pandémia moru, známa aj ako čierna smrť, náhle zastavila nárast obyvateľstva v stredoveku. Objavila sa na území dnešného Kirgizska, do Európy sa dostala v roku 1346 na lodiach, ktoré prepravovali tovar z Čierneho mora.

V priebehu ôsmich rokov vyhubila až 60 % populácie Európy, Blízkeho východu a severnej Afriky. V dôsledku toho sa celosvetová populácia zo 429 miliónov znížila na 374 miliónov.

Medzi ďalšie pandémie patrí napríklad Justiniánov mor. Jeho epicentrom bolo Stredozemné more a trval počas dvoch storočí. Za dočasný pokles populácie mohli aj vojny raného stredoveku v západnej Európe.

Dôležitosť vedy

Nárast populácie môžeme vnímať od 19. storočia. Môže za to najmä rozvoj modernej medicíny či industrializácia poľnohospodárstva, ktorá posilnila globálne zásoby potravín. Od roku 1800 vzrástla osemnásobne, podľa odhadov z 1 miliardy na 8 miliárd.

Kľúčový bol predovšetkým vývoj vakcín. Jednou z nich bola vakcína proti kiahňam, ktorá prispela k zbaveniu sa jedného z najväčších zabijakov na svete.

Medzi dôležité míľniky patria aj 70. a 80. roky 20. storočia v dôsledku liečby srdcových chorôb. Práve tento vývoj pomohol znížiť úmrtnosť ľudí nad 60 rokov.

Rast populácie v rozvojových krajinách

Portál National Library of Medicine uvádza, že kým v roku 1950 žilo na území Afriky približne 230 miliónov ľudí, v roku 2010 išlo o viac ako 1 miliardu. Podľa OSN bude daný kontinent naďalej rásť pozoruhodným tempom, pričom v roku 2050 by mal tvoriť až 24 % svetovej populácie.

Z daných čísel vyplýva, že počet obyvateľov v rozvojových krajinách rastie bezprecedentným tempom. V súčasnosti v nich žije viac ako 80 % obyvateľstva, avšak do roka 2050 by malo ísť až o 86 %.

Počet obyvateľov v rozvojových krajinách rastie bezprecedentným tempom. Zdroj: pexels.som

Medzi najmenej rozvinuté krajiny patrí napríklad Somálsko, Súdán, Libéria v Afrike, Afganistan, Bangladéš v Ázií či Haiti v Karibiku.

Vplyv na životné prostredie

Rast populácie vplýva aj na životné prostredie. Splnenie cieľov Parížskej dohody zahŕňajúce obmedzenie nárastu globálnej teploty závisí najmä od obmedzenia neudržateľných modelov výroby a spotreby.

V súčasnosti je menej ako 18 % svetovej populácie zodpovedných za viac ako 50 % globálnych emisií oxidu uhličitého. Práve jej pomalší rast v priebehu ďalších desaťročí by mohol mať pozitívny vplyv na zmiernenie environmentálnych škôd.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. novembra 2022
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: 8 miliárd, celosvetová populácia, História, Ľudia, nárast populácie, populácia, rast populácie, Súčasnosť, Svet, svetová populácia, vývoj ľudskej populácie, Zaujímavosti, Zem

Pomôžte nám zdieľať tento obsah