Slovanské bohyne, ktoré by ste mali poznať

Keď si spomeniete na starovekých bohov a bohyne, zvyčajne sa vám vybavia mená gréckych, rímskych či egyptských božstiev. No aj Slovanský svet, ktorý existoval medzi vplyvmi mnohých civilizácií, si vytvoril vlastný, jedinečný panteón. Podľa historikov slovanské náboženstvo alebo slovanské pohanstvo opisuje mýty, rituály a náboženské predstavy, ktoré Slovania mali a praktizovali pred rozšírením christianizácie v… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 1. decembra 2022
Zverejnil emabrazdova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bohyne, História, Kultúra, Mytológia, Pohanstvo, slovania, Slovanské Bohyne, Slovensko

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Keď si spomeniete na starovekých bohov a bohyne, zvyčajne sa vám vybavia mená gréckych, rímskych či egyptských božstiev. No aj Slovanský svet, ktorý existoval medzi vplyvmi mnohých civilizácií, si vytvoril vlastný, jedinečný panteón. Podľa historikov slovanské náboženstvo alebo slovanské pohanstvo opisuje mýty, rituály a náboženské predstavy, ktoré Slovania mali a praktizovali pred rozšírením christianizácie v 8. až 13. storočí.

A ženské postavy mali v Slovanskom svete dôležité postavenie. Preto by sme vám tie najznámejšie z nich radi pripomenuli.

Slovanský Panteón

Na rozdiel od veľkých náboženstiev, ako sú islam, kresťanstvo a hinduizmus, slovanskí bohovia nemajú žiadne písomné záznamy o testamentoch, modlitbách alebo najvyššom orgáne bohov či bohýň. Väčšina poznatkov o staroslovanskom náboženstve pochádza z diel napísaných rôznymi kronikármi.

Jedným z takýchto textov je Prvotná kronika, v ktorej sa s témou slovanskej mytológie popasoval kronikár Nestor počas vlády Vladimíra Veľkého, keď zakázal uctievanie slovanských bohov. Ďalšou je Chronica Slavorum, ktorú napísal Helmold z Basau. A jedna z prvých zmienok o slovanských božstvách a ich náprotivkoch sa nachádza v rámci Novgorodskej prvej kroniky.

Najznámejšie slovanské bohyne

Vesna

V staroslovanskej mytológii bola Vesna bohyňou jari a plodnosti. Pod jej ochranu spadala jar, ráno a zrod všetkého živého. Je známa pod mnohými menami, Živa, Diva a medzi Poliakmi aj ako Devana.

Zobrazovaná bola ako usmievavá, krásna, nahá a bosá dievčina. Vlasy má dlhé, takmer po kolená a vo vlasoch má ako ozdobu rôzne kvety. Niekedy má v pravej ruke jablko a v ľavej hrozno, inokedy má na pravom ukazováku lastovičku, symbol jari, a v ľavej ruke kyticu kvetov, ktorá symbolizuje manželstvo.

Vesna bola mladá a krásna. Jej stromom bola breza, ktorá na jar rozkvitá ako prvá, z vtákov sa k nej viaže kukučka.(Ilustračná foto: HitWave, Pexels)

Moréna

Sláva tejto bohyne pochádza z pobaltskej oblasti, ale jej kult existoval aj v južných slovanských krajinách. Moréna bola bohyňou spojenou s prírodnými sezónnymi obradmi, kolobehom života: narodením, smrťou a znovuzrodením. Rozhodnutie o konci zimného času ležalo v jej rukách. Niekedy sa tiež opisuje ako bohyňa čarodejníctva a mágie.

Morena alebo Kyselica (Morana, Muriena, Smrť, Hejhana, Kyseľ, Baba, Šmertka, Smrtka, Kaniža, Marmuriena, Barboriena) bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti. (Ilustračná foto: Елена Кузичкина, Pexels)

Perperuna

Perperuna bola bohyňou dažďa a manželkou Perúna, ktorý bol najvyšším bohom panteónu a bohom hromu na oblohe. Prinášal dážď a blesky, ale aj zákon, poriadok a plodnosť.

Perperuna bola známa aj pod menom Dodola, čo je variácia jej mena stotožňovaná s bohom vzduchu Dodolom.Verí sa tiež, že Perperuna počas jari lieta nad lesmi a lúkami a prináša sviežosť flóre a kvety stromom.

Obradný rituál spevu a tanca vykonávali mladí chlapci a dievčatá v čase sucha, aby privolali na pomoc Perperunu, slovanskú bohyňu dažďa a manželku najvyššieho božstva Perúna. (Ilustračná foto: Josh Gordon, Unsplash)

Mokoš

Mokoš je bohyňa, ktorá chráni úrodnú zem a ručné práce, ako je tkanie a zber úrody. Nazýva sa aj Matkou obilia.

S príchodom kresťanstva do slovanských krajín v 11. storočí n. l. bola Mokoš premenovaná na  svätú Paraskevu Pyanitsa. Svätá Paraskeva Pyanitsa je opisovaná ako vysoká a štíhla žena s rozpustenými vlasmi. Je patrónkou kupcov a obchodníkov a manželstva.

Mokoš, bola dcérou bohyne Lady a ženou Velesa. Je patrónkou ženskosti, plodnosti, manželstva, zrodenia a domova.  V Poľsku existujú Mokszany, v Nemecku lužické Mokočice, v Rusku Mokoševo a v Čechách Mokošín. (Ilustračná foto: Victoria Akvarel, Pexels)

Lada

Lada, bohyňa lásky, stojí v slovanskom folklóre ako významné božstvo. V slovanskej mytológii je Lada obdobou škandinávskej bohyne Freyje a gréckej Afrodity. Jej uctievanie sa údajne prenieslo na pannu Máriu po tom, ako Kyjevská Rus konvertovala na kresťanstvo. Bola znázorňovaná ako zmyselná žena v rozkvete života, plnoštíhla, zrelá ako symbol materstva.

Ľúbiaca a nežná matka. Na získanie stálej starostlivosti a pozornosti zo strany Lady-Matky, jej každý pár mladomanželov prinášal ako dar pestrofarebné voňavé kvety, med a rôzne lesné plody. Mladí snúbenci tiež pre ňu piekli koláčiky s jahodovou plnkou a medové palacinky.(Ilustračná foto: Leslie Jones, Unsplash)

Karna

Karna bola bohyňou reprezentujúcou smútok, slzy a pohreby.  Zosobňuje prelievanie sĺz počas smutných chvíľ, najmä keď sa končí život. Verilo sa, že bohyňa smútku navštevuje pohreby, a preto sa na jej počesť vykonávali rôzne rituály a obrady počas posledných rozlúčok.

Karna je v slovanskej mytológii bohyňou smútku. Je dcérou Černoboga a Moreny. (Ilustračná foto: Ksenia Chernaya, Pexels)

Chislobog

Chislobog bola bohyňou času a počítania. Táto bohyňa sa spája aj s lunárnym mesiacom a vplyvmi mesiaca. V mytológii sa Chislobog predstavuje ako mladé dievča s polmesiacom na čele.

Chislobog údajne riadila čas. (Ilustračná foto: Renata Kelly, Pexels)

Zdroje: Slavorum, MeetTheSlavs, ThoughtCo, Slovanská Kultúra

Titulná fotografia: Masha Raymers, Pexels

Informácie o tomto príspevku

Vydané 1. decembra 2022
Zverejnil emabrazdova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bohyne, História, Kultúra, Mytológia, Pohanstvo, slovania, Slovanské Bohyne, Slovensko

Pomôžte nám zdieľať tento obsah