Pokračovanie: Pohrebné rituály z celého sveta

Dnes spolu odhalíme ďalšie neuveriteľné pohrebné rituály a posmrtné praktiky z celého sveta. Mnohé z nich pretrvali stáročia a sú bežné dodnes.   1. Uvoľnenie ducha V domorodých spoločnostiach Austrálie sa verí, že keď niekto zomrie, jeho duch sa vráti do zeme a potom sa znovu narodí. Aby sa duch vydal na cestu, v dome… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 30. marca 2023
Zverejnil emabrazdova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Kultúra, Oslava, pohreb, Pohrebné Rituály, Posmrtné Tradície, Posmrtný Život, tradície, Zosnulí

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Dnes spolu odhalíme ďalšie neuveriteľné pohrebné rituály a posmrtné praktiky z celého sveta. Mnohé z nich pretrvali stáročia a sú bežné dodnes.

1. Uvoľnenie ducha

V domorodých spoločnostiach Austrálie sa verí, že keď niekto zomrie, jeho duch sa vráti do zeme a potom sa znovu narodí. Aby sa duch vydal na cestu, v dome zosnulého sa koná obrad dymenia, ktorý má ducha vyhnať. Telo sa potom položí na vysokú plošinu pokrytú listami a nechá sa niekoľko mesiacov rozkladať.

2. Filipínske posmrtné tradície

Filipíny sú krajinou bohatou na rôzne rituály. Rozmanitosť filipínskych regiónov dala vzniknúť rozličným filipínskym pohrebným rituálom, ktoré nemajú konkurenciu. Napríklad Tinguovia obliekajú zosnulého do jeho najlepších šiat, posadia ho na stoličku, pričom mu často vložia do pier zapálenú cigaretu. Benguetčania svojim zosnulým pred uložením do kresiel pri vchode do domu zaviažu oči. Cebuánci obliekajú deti, ktoré sa zúčastňujú na pohrebe, do červenej farby, aby znížili pravdepodobnosť, že uvidia duchov. V regióne Sagada sa používajú rakvy zavesené na útesoch, ktoré duše mŕtvych približujú k nebu, zatiaľ čo ľudia v Cavite často pochovávajú zosnulých vertikálne do vydlabaného stromu, ktorý si človek vybral pred smrťou.

3. Lesklá pamiatka

Juhokórejčania popol zosnulého premieňajú na korálky. Koráliky sa trochu lesknú a môžu mať rôzne farby. Tieto posmrtné koráliky sú zväčša umiestnené v sklenených vázach v domácnosti.

4. Lode smrti

Mnohé kultúry, najmä tie severské, využívali vodu pri rituáloch, ktoré sa týkali mŕtvych. Či už kládli rakvy na vrcholky útesov smerom k vode až po skutočné využívanie vody ako pohrebiska. Niektorí nechali telá unášať na „lodiach smrti“, buď pozdĺž rieky, alebo ich poslali do oceánu, a vrátili ich tak bohom alebo miestam, ktoré si obyvatelia danej oblasti najviac vážili.

5. Pochod v melódii

New Orleans je mesto známe svojou hudbou, jedlom a kultúrou, preto nie je prekvapením, že domáci majú radi pohreby plné zábavy. Džezová kapela vedie odprevádzanie rakvy, za ktorou nasleduje rodina a priatelia na cintorín. Popritom hrá pochmúrne žalmy a hymny. Po pochovaní sa hudba stáva oveľa živšou a začína sa večierok na oslavu života zosnulého.

6. Raz za rok

Jedná sa azda o najznámejší pohrebný zvyk na svete. Dokonca sa vyskytol aj vo filme o Jamesovi Bondovi. Táto mexická tradícia siaha až do aztéckych čias. Kedy sa na oslavu mŕtvych, ktorý sa raz za rok vracajú naspäť, chystajú oslavy v domácnostiach alebo na cintoríne. Postavia sa veľké oltáre, ktoré sa obložia kvetmi, jedlom, nápojmi, fotografiami zosnulých a sviečkami.

7. Špeciálne miesto

Aj Švédsko má svoj vlastný súbor jedinečných pohrebných tradícií. Najpozoruhodnejšou je skutočnosť, že zosnulí sa pred pochovaním nechávajú 1 až 3 týždne na špeciálnom mieste. A hoci v iných kultúrach sa na pohrebe uprednostňuje väčší počet hostí, vo Švédsku ide o veľmi súkromné záležitosti, na ktorých sa zúčastňujú len najbližší členovia rodiny. Pri tejto udalosti sa na rakvu kladú miestne kvety, spievajú sa piesne a najbližší členovia rodiny si oblečú bielu kravatu.

8. Moderné múmie

V Egypte mumifikácia zanikla medzi štvrtým a siedmym storočím nášho letopočtu. No táto starodávna tradícia je živá na Papue-Novej Guinei. Aj keď v súčasnosti je mumifikácia menej rozšírená ako pred príchodom kresťanských misionárov v polovici 20. storočia, v odľahlej hornatej provincii Morobe sa stále vykonáva. Tento proces sa líši od staroegyptských techník. Spočíva v trojmesačnom údení sediacej mŕtvoly nad šľahajúcimi plameňmi, aby sa zabránilo jej rozkladu. Keď sa múmia nafúkne, do jej tela sa pichá paličkami, aby sa z neho vypustili tekutiny. Počas celého procesu sa žiadna časť tela, vrátane tekutín a vnútorných orgánov, nesmie dotknúť zeme. Po dokončení mumifikácie sa zosnulý pripúta na stoličku a prenesie sa na vyhliadku na vrchole útesu, kde sedí spolu so staršími a pozerá sa na dedinu.

9. Eko pohrebiská

Zo 48 000 ľudí, ktorí v Hongkongu ročne zomrú, je 90 % spopolnených. No v tak preplnenom meste sa aj na jednoduchý výklenok na uloženie urny čaká štyri roky a cena je závratne vysoká. Preto v roku 2005 hongkonská vláda začala podporovať „zelené pohreby“. Vláda vyzýva rodiny, aby popol zosnulých rozptýlili v jednej z 11 spomienkových záhrad alebo v mori. Na rozptyl ľudských pozostatkov boli určené tri morské oblasti, kde sa pozostatky hádžu cez palubu. Smútiacich prepravuje bezplatná trajektová služba, ktorá môže vziať až 300 ľudí.

Zdroje: Britannica, MatadorNetwork, LegaLandGeneral

Ilustračná foto: Nik Demidko, Unsplash

Informácie o tomto príspevku

Vydané 30. marca 2023
Zverejnil emabrazdova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Kultúra, Oslava, pohreb, Pohrebné Rituály, Posmrtné Tradície, Posmrtný Život, tradície, Zosnulí

Pomôžte nám zdieľať tento obsah