Táto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.
Slovensko
Slováci neboli na zemetrasenie pripravení. Viete, čo máte robiť v krízovej situácii?
Európske stredomorské seizmologické centrum potvrdilo, že zemetrasenie malo magnitúdu na úrovni 4.9 s epicentrom neďaleko Domaše. Je to prvýkrát za takmer osemdesiat rokov, čo sme zažili podobné „otrasy“ na našom území. Zemetrasenia nie sú ojedinelé Hoci na ne nie sme zvyknutí, zemetrasenia naozaj nie sú zriedkavým fenoménom. A už vôbec nie na Slovensku. Ústav vied o… Prečítať celé
Informácie o tomto príspevkuVydané 16. októbra 2023
Zverejnil laurakuricova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:
Obsahuje tieto témy: Lifestyle, moment magnitude, Slovensko, Zemetrasenie
Podporíte distribúciu tohto obsahu?
[Sassy_Social_Share]Európske stredomorské seizmologické centrum potvrdilo, že zemetrasenie malo magnitúdu na úrovni 4.9 s epicentrom neďaleko Domaše. Je to prvýkrát za takmer osemdesiat rokov, čo sme zažili podobné „otrasy“ na našom území.
Zemetrasenia nie sú ojedinelé
Hoci na ne nie sme zvyknutí, zemetrasenia naozaj nie sú zriedkavým fenoménom. A už vôbec nie na Slovensku. Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied uvádza, že oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou geograficky patrí medzi aktívne oblasti, kde dochádza k seizmickým javom.
Vo väčšine prípadov ide o vplyv uvoľnenia nahromadenej energie medzi horninovými blokmi. Aj keď v našej krajine nejde o pravidelný jav, tak každoročne odborníci zaznamenajú približne 70 až 80 zemetrasení. Treba ale podotknúť, že nemajú vysokú intenzitu a sú detegované len zariadeniami na monitorovanie seizmických aktivít. Ľudia tieto otrasy zeme nepociťujú.
V prípade Slovenska existujú dve konkrétne oblasti, ktoré sú výrazne aktívne pokiaľ ide o seizmické javy – Dobrá Voda v Malých Karpatoch a okolie Komárna. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA
Hodnoty magnitúdy zemetrasenia
Vedci priraďujú magnitúdu zemetraseniam na základe sily a trvania ich seizmických vĺn. Magnitúdou 3 až 4,9 označujeme zemetrasenia ako mierne alebo slabé, zatiaľ čo magnitúda 5 až 6,9 sa považuje za miernu až silnú. Zemetrasenia s magnitúdou 7 až 7,9 klasifikujeme ako závažné, a tie s hodnotou osem a viac označujeme ako ojedinelé.
Prakticky to znamená, že ak zemetrasenie dosiahne magnitúdu vyššiu ako päť, existuje riziko poškodenia budov, pričom hodnoty nad 7,0 spôsobia vážne škody. Zemetrasenie s magnitúdou menšou ako 2,5 by vás pravdepodobne ani len nezobudilo a väčšinou by ho zachytili len seizmografy.
Po zemetrasení vždy nasledujú otrasy. Nie sú také intenzívne, ale môžu trvať týždne a v niektorých prípadoch aj roky.
I keď sa v médiách a bežnej reči stále používa termín „Richterova stupnica“, vedci dnes preferujú presnejšiu fyzikálnu mieru na určenie veľkosti zemetrasenia, ktorá sa označuje ako „moment magnitude“ (veľkosť momentu).
Čo robiť počas zemetrasenia?
Počas zemetrasenia je dôležité zachovať pokoj a minimalizovať riziko zranení či straty životov. Správne reakcie závisia od konkrétnej situácie, v ktorej sa nachádzame. Inak budeme konať, ak sedíme doma na gauči a inak za volantom. To, ako zareagujeme je kľúčové, preto by sme mali byť vopred pripravení na rôzne scenáre a vedieť, čo robiť.
Buďte opatrní a pozorne sledujte svoje okolie, aby ste boli pripravení reagovať na situácie, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku zemetrasenia. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA
V aute:
Ak sa nachádzame vo vozidle, je nevyhnutné okamžite zastaviť na kraji cesty a zostať v ňom, až kým zemetrasenie neskončí. V tomto prípade nám auto poskytne adekvátnu ochranu pred nebezpečenstvom. Dôležité je mať na pamäti, že nezastavujeme pod mostom, v tesnej blízkosti budov alebo pod strmým svahom. Vhodnejšie je vyhľadať otvorené miesto, aby sme minimalizovali riziko zranenia.
V interiéri:
Nikdy nevychádzame na balkón. Nepokúšame sa opustiť budovu, pokiaľ to nie je absolútne nevyhnutné a situácia si to nežiada. Práve vonku hrozí väčšie riziko zranenia – padajúce predmety.
Sadneme si na zem, aby sme predišli pádu. Potom sa zakryjeme a v najideálnejšom scenári sa schováme pod pevný nábytok napríklad stôl. Kryjeme si hlavu a krk rukami. Ďalšou alternatívou sú pevné zárubne, postavíme sa medzi ne. Špeciálne sa vyhýbame oknám, zrkadlám, dverám a ťažkému nábytku, ktorý by sa mohol prevrátiť. Zemetrasenia zvyknú trvať len niekoľko sekúnd. Počkajte, kým úplne neustúpi.
V exteriéri:
Na voľnom priestranstve je mimoriadne dôležité držať sa ďaleko od elektrických vedení, stĺpov, stromov, mostov, budov, dopravných značiek a vozidiel.
Návrat do reality
Zemetrasenie môže dramaticky zmeniť našu realitu. ILUSTRAČNÁ FOTOGRAFIA
Po zemetrasení by sme mali skontrolovať, či v našom bytovom priestore neuniká plyn. Najmä vtedy, ak máme podozrenie, že prasklo potrubie alebo sa miestnosťou šíri zápach. Preto by sme nemali zapaľovať zápalky ani stláčať vypínače svetla, kým si nebudeme istí, že nedochádza k úniku plynu. Nedotýkajme sa spadnutých elektrických vedení ani akýchkoľvek predmetov, ktoré sú s nimi v kontakte.
Najčastejšie ľudia prichádzajú o život pri páde budovy, zosuve pôdy, požiaroch či záplavách. Okrem toho menšie otrasy, ktoré zvyčajne nasledujú po zemetrasení, môžu skomplikovať záchranné akcie a spôsobiť ďalšie úmrtia. Takýmto tragédiám však možno predchádzať plánovaním, vzdelávaním obyvateľstva a výstavbou budov, ktoré sa pod vplyvom zemetrasenia hojdajú.
Informácie o tomto príspevkuVydané 16. októbra 2023
Zverejnil laurakuricova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:
Obsahuje tieto témy: Lifestyle, moment magnitude, Slovensko, Zemetrasenie