Zdravie, Tipy a triky

Mierny stres zažívame denne: Ako však spoznať, že hraničí s naším zdravím?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno stres definovať, ako stav úzkosti alebo psychického napätia spôsobeného ťažkou situáciou. Stres je prirodzená ľudská reakcia, ktorá nás podnecuje riešiť výzvy a hrozby v našich životoch. Každý do určitej miery prežíva stres. Spôsob, akým reagujeme na stres, však výrazne ovplyvňuje našu celkovú pohodu. Ovplyvňuje to našu myseľ aj telo Stres… Prečítať celé

Čím dlhšie stres trvá, tým horšie je to pre vašu myseľ aj telo.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 20. januára 2024
Zverejnil andreaj
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Akútny stres, Chronický stres

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie možno stres definovať, ako stav úzkosti alebo psychického napätia spôsobeného ťažkou situáciou.

Stres je prirodzená ľudská reakcia, ktorá nás podnecuje riešiť výzvy a hrozby v našich životoch.

Každý do určitej miery prežíva stres. Spôsob, akým reagujeme na stres, však výrazne ovplyvňuje našu celkovú pohodu.

Ovplyvňuje to našu myseľ aj telo

Stres môže byť krátky, situačný a môže byť pozitívnou silou motivujúcou výkon, ale ak ho prežívate dlhší čas, môže sa stať chronickým, ktorý negatívne ovplyvňuje zdravie a pohodu.

Pociťovať mierny stres je dobré a môže nám pomôcť vykonávať každodenné činnosti.

Príliš veľa stresu môže spôsobiť fyzické a duševné problémy.

Naučiť sa, ako sa vyrovnať so stresom, nám môže pomôcť cítiť sa menej preťažení a podporiť našu duševnú a fyzickú pohodu.

Keď sme v strese, môže byť pre nás ťažké sústrediť sa. Tiež môžeme pozorovať bolesti hlavy alebo iné bolesti tela, žalúdočnú nevoľnosť alebo problémy so spánkom.

Krátkodobý stres

Dokonca aj krátkodobý, menší stres môže mať na nás vplyv.

Napríklad pred prezentáciou v škole alebo v práci vás môže rozbolieť žalúdok.

Závažnejší, akútny stres, ktorý môže byť spôsobený napríklad hádkou, je však nebezpečnejší.

Opakovaný akútny stres môže tiež prispieť k zápalu v obehovom systéme, najmä v koronárnych artériách. Toto je jedna cesta, o ktorej sa predpokladá, že spája stres so srdcovým infarktom.

Zdá sa tiež, že to, ako človek reaguje na stres, môže ovplyvniť hladinu cholesterolu, píše Americká psychologická asociácia.

Chronický stres

Keď stres začne zasahovať do vašej schopnosti žiť normálny život na dlhšiu dobu, stáva sa ešte nebezpečnejším.

Čím dlhšie stres trvá, tým horšie je to pre vašu myseľ aj telo.

Môžete sa napríklad cítiť unavení, neschopní sa sústrediť alebo ste podráždení bez dôvodu.

Môžeme zistiť, že strácame chuť do jedla alebo jeme viac ako zvyčajne.

Chronický stres môže zhoršiť už existujúce zdravotné problémy a môže zvýšiť naše užívanie alkoholu, tabaku a iných látok.

Dlhodobá aktivácia systému stresovej reakcie a nadmerné vystavovanie sa kortizolu a iným stresovým hormónom, ktoré s tým súvisia, môže narušiť takmer všetky procesy vášho tela.

To vás môže vystaviť zvýšenému riziku rôznych fyzických a duševných zdravotných problémov, vrátane úzkosti, depresie, tráviacich problémov bolesti hlavy, svalového napätia a bolesti.

Ale tiež závažnejších srdcových chorôb, srdcového infarktu, vysokého krvného tlaku, mŕtvice, problémov so spánkom či priberania na váhe.

Chronický stres môže tiež spôsobiť ochorenie, či už v dôsledku zmien vo vašom tele, alebo prejedania sa, fajčenia a iných zlých návykov, ktoré ľudia používajú na zvládanie stresu.

Pracovná záťaž – vysoké nároky s malou voľnosťou pri rozhodovaní – je spojená napríklad so zvýšeným rizikom koronárnych ochorení.

Iné formy chronického stresu, ako je depresia a nízka úroveň sociálnej podpory, sa tiež podieľajú na zvýšenom kardiovaskulárnom riziku.

Stresové situácie môžu tiež spôsobiť alebo zhoršiť stavy duševného zdravia, najčastejšie úzkosť a depresiu, ktoré si vyžadujú prístup k zdravotnej starostlivosti.

Americká psychologická asociácia tiež píše, že keď trpíme duševným zdravotným stavom, môže to byť preto, že naše príznaky stresu sa stali trvalými a začali ovplyvňovať naše každodenné fungovanie vrátane práce alebo školy.

Príznaky stresu

Príznaky stresu môžu ovplyvniť vaše telo, vaše myšlienky a pocity a vaše správanie.

Poznanie bežných symptómov stresu vám môže pomôcť zvládnuť ich.

Na vašom tele:

Bolesť hlavy, svalové napätie alebo bolesť, bolesť na hrudníku, únava, žalúdočná nevoľnosť, problémy so spánkom, náchylnosť na choroby kvôli oslabenej imunite

Na vašej nálade:

Úzkosť, nepokoj, nedostatok motivácie, problémy s pamäťou, pocit preťaženia, hnev

Na vašom správaní:

Prejedanie alebo nedostatočné jedenie, výbuchy hnevu, požívanie drog alebo alkoholu, užívanie tabaku, vyhýbanie sa priateľom a pobyt doma, smútok alebo depresia

Ako zvládnuť stres?

Ak máte príznaky stresu, podniknutie krokov na jeho zvládnutie môže mať veľa zdravotných výhod.

Pozrite si veľa možných tipov na zvládanie stresu.

Portál mayoclinic.org uvádza napríklad tieto:

• Doprajte si pravidelnú fyzickú aktivitu počas väčšiny dní v týždni.
• Cvičte relaxačné techniky. Vyskúšajte hlboké dýchanie, meditáciu, jogu, tai chi alebo masáž.
• Zachovajte si zmysel pre humor.
• Trávte čas s rodinou a priateľmi.
• Vyhraďte si čas na koníčky. Prečítajte si knihu, počúvajte hudbu alebo choďte na prechádzku. Naplánujte si čas pre svoje vášne.
• Doprajte si dostatok spánku.
• Jedzte zdravú, vyváženú stravu.
• Držte sa ďalej od fajčenia a alkoholu a používania nelegálnych látok.
• Snažte sa nájsť aktívne spôsoby, ako zvládať stres. Nečinné spôsoby zvládania stresu, ktoré vás nedostanú do pohybu, sa môžu zdať relaxačné. Ale môžu spôsobiť, že váš stres sa časom zvýši. Príkladom je sledovanie televízie, chodenie na internet alebo hranie videohier.

Kedy požiadať o pomoc

Ak si nie ste istí, či je príčinou stres, alebo ak ste podnikli kroky na kontrolu stresu, ale stále máte príznaky, navštívte svojho lekára.

Môžete tiež popremýšľať o návšteve psychológa alebo terapeuta, ktorý vám môže pomôcť nájsť zdroje vášho stresu a naučiť sa nové nástroje na zvládanie.

Ak máte bolesť na hrudníku, dýchavičnosť či bolesti čeľuste, chrbta alebo závrate, môžu to byť varovné príznaky srdcového infarktu a nie symptómy stresu. 

Nikdy nepodceňujte stres a váš psychický stav. Vždy je možnosť prevencie a riešenia problémov. 

Informácie o tomto príspevku

Vydané 20. januára 2024
Zverejnil andreaj
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Akútny stres, Chronický stres

Pomôžte nám zdieľať tento obsah