Jedlo ako umenie

Volám sa Khalil Chrif Tribak a som odborníkom na teppanyaki a sushi. Som človek, ktorého celoživotnou vášňou je umenie prípravy jedla. Narodil som sa v severnej časti Maroka, v malom rybárskom mestečku nazývanom Larache na pobreží Atlantického oceánu. Pochádzam z veľkej rodiny piatich bratov a jednej sestry. Vyrastal som v kultúre, ktorej kuchyňa ponúka širokú… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 2. novembra 2015
Zverejnil khalilchriftribak
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Jedlo, Khalil Chrif Tribak, Lifestyle, teppanyaki a sushi, United Life 06, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Volám sa Khalil Chrif Tribak a som odborníkom na teppanyaki a sushi. Som človek, ktorého celoživotnou vášňou je umenie prípravy jedla. Narodil som sa v severnej časti Maroka, v malom rybárskom mestečku nazývanom Larache na pobreží Atlantického oceánu. Pochádzam z veľkej rodiny piatich bratov a jednej sestry. Vyrastal som v kultúre, ktorej kuchyňa ponúka širokú škálu tradičných jedál. Kultúra našej kuchyne sa vyvíjala a bola ovplyvňovaná dlhými historickými vzťahmi susedných kuchýň a taktiež bola inšpirovaná cestovateľmi.

Autor: Khalil Chrif Tribak | (43) | šéfkuchár teppanyaki a sushi

V našej rodine bola ryba najbežnejšou surovinou na varenie, a to nielen vďaka výhodnej polohe môjho rodného mesta, ale i preto, lebo bola našou obľúbenou potravou. Keď som bol malým chlapcom, miloval som rybárčenie počas letných prázdnin. Po každom úspešnom úlovku ma mama učila, ako premeniť rybu na lahodný, delikátny pokrm. Bol som v tom čoraz zručnejší a vo veku 15 rokov som vedel pripraviť rybu na niekoľko spôsobov. Až do dnešného dňa je ryba mojou obľúbenou surovinou na tanieri. Aj keď som nikdy nesníval o tom, že by som sa stal šéfkuchárom, keď sa pozerám spätne ako som vyrastal, tak musím povedať, že moje detstvo mi dalo silnú a hlbokú lásku k jedlu, čo následne formovalo moje rozhodnutie stať sa šéfkuchárom.

Existuje príslovie, že láska ide cez žalúdok. Môžem potvrdiť, že je to absolútna pravda. Inštinktívne spájame pocit plného žalúdka s pocitom domova, bezpečia a lásky. Konzumácia jedla je potešením pre všetky zmysly. Oslovuje zrak, rovnako ako chuť, emócie aj myseľ. Všetky naše zmysly sú úzko prepojené.

Keď som mal 21, prišiel som do Londýna, kde som sa okamžite zamiloval do japonskej kuchyne. Po mojom prvom školení ako teppanyaki šéfkuchár som rýchlo pochopil, že táto profesia si vyžaduje omnoho viac ako byť len kuchárom. Štýl japonskej kuchyne, kde sa pokrm pripravuje priamo pred hosťami na horúcej panvici, si vyžaduje ovládať umenie danej kuchyne ako i umenie zabávať hostí. Pre mňa je to ako mať u seba doma partiu priateľov na večeru. Pokiaľ moji hostia len ticho sedia, niečo nie je v poriadku. Avšak pokiaľ sa zabávajú, smejú, tlieskajú a niekedy doslova vyskakujú zo stoličiek, viem, že robím svoju prácu dobre. Milujem varenie, a keď vidím hostí odchádzajúcich z reštaurácie šťastných, napĺňa ma to obrovským pocitom uspokojenia.

Ak sa chcete stať vašim vlastným umelcom v kuchyni, je potrebné pripravovať každý pokrm z kvalitných surovín. Musí to voňať, dobre vyzerať a dobre chutiť. Pokiaľ chcete pripraviť jedlo, na ktoré ľudia nezabudnú, musíte byť majstrom znalostí v precíznej kombinácii surovín. A tu to nekončí. Táto vášeň prináša neustále učenie sa a skúmanie, ktoré smerujú k pochopeniu tohto remesla a plného uspokojenia chutí. Vyzývam vás vyskúšať si to. Jedlo je vskutku fantastický spôsob, ako sa umelecky vyjadriť. Každý deň môžete začať odznova.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 2. novembra 2015
Zverejnil khalilchriftribak
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Jedlo, Khalil Chrif Tribak, Lifestyle, teppanyaki a sushi, United Life 06, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah