Čo to vlastne povedal?

Opäť sme svedkami základných zlyhaní medzi svetovými lídrami. Tí niekoľkí, ktorí sa naozaj sústreďujú na vodcovské aspekty líderskej pozície, sú výnimočnými pilermi svojej spoločnosti a vzorom pre svojich nasledovníkov. Nedávno som videl prezentáciu hlavy štátu pre ďalších svetových lídrov a chápem nízku dôveru v slová, ktoré odzneli. Nehovorím teraz o obsahu, ale o prednese a… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 4. júla 2018
Zverejnil tonyachmat
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Extra, Ľudia, Na zamyslenie, Tony Achmat, United Life 11

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Opäť sme svedkami základných zlyhaní medzi svetovými lídrami. Tí niekoľkí, ktorí sa naozaj sústreďujú na vodcovské aspekty líderskej pozície, sú výnimočnými pilermi svojej spoločnosti a vzorom pre svojich nasledovníkov.

Nedávno som videl prezentáciu hlavy štátu pre ďalších svetových lídrov a chápem nízku dôveru v slová, ktoré odzneli. Nehovorím teraz o obsahu, ale o prednese a vizuálnom dopade prezentácie. Lídri nevedia, že očný kontakt buduje dôveru v obecenstve? Nepočuli, že ukazovanie prstom je agresívne a že úplne bežná chyba, keď nevedia, o čom budú hovoriť, ukazuje nevedomosť? Ľudstvo počas evolúcie nadobudlo schopnosť hľadieť si do očí. Mám rád scénu z filmu Pán prsteňov, keď Will musí zdvihnúť zrak na úroveň druhého, aby sa mu mohol pozrieť do očí – veď toto všetci prežívame denne niekoľko ráz. Mnohí lídri sa väčšinou pozerajú do poznámok alebo mimo obecenstva – prečo?

Dôvodov môže byť veľa, ale obecenstvo si väčšinou bude myslieť, „hovorí nepravdy“. Ak vyhľadáte gesto ukazovania prstom, ako prvé sa dozviete, že súvisí s agresiou, a predsa lídri opakovane ukazujú do obecenstva, ktoré sa potom cíti previnilo a neschopne. Líder, ktorý pod hrozbou dôsledkov vyžaduje viac od svojich zamestnancov, vlastne hovorí: „Mám problémy.“ Pozrite sa bližšie na ukazovanie prstom – jeden prst ukazuje na obecenstvo, ale tri smerujú na hovoriaceho. Pri gestách s otvorenými dlaňami sa všetci cítime časťou celku, a predsa je veľa lídrov natoľko sústredených len na seba, že im na obecenstve nezáleží.

Pozeranie do poznámok alebo nedostatočný očný kontakt s publikom počas prezentácie sa nedá ospravedlniť tým, že „je tam veľa detailov, musím to čítať, aby publikum dostalo všetky fakty,“ alebo „rozmýšľam, čo poviem ďalej“ apod.

V skutočnosti ide o nedostatočný záujem o ľudí v obecenstve alebo nedostatočnú sebadôveru. Nedávno som mal tú časť počuť príhovor, ktorý patrí k najlepším, aké som za svojich sedem desaťročí počul. Mladá dáma sa ani raz nepozrela do poznámok, celý čas s nami udržovala kontakt a pri jej gestách s otvorenými dlaňami som cítil vrúcnosť a hrdosť, skrátka, bolo to fascinujúce. Tá žena má Downov syndróm a je príkladom hodným nasledovania pre mnohých lídrov.

Ako môžu chybujúci lídri získať rešpekt, o ktorý sa uchádzajú? Po prvé, nech sa posadia do publika pri vlastnej prezentácii. Áno. Navrhujem, aby sa na seba pozreli z našej perspektívy. Vždy sa lídrov pýtam, čo považujú za tri najlepšie aspekty svojej prezentácie, ak neberú do úvahy obsah. Mnohí majú problémy s odpoveďou na túto jednoduchú otázku. Prečo? Dôvodom je nedostatok záujmu o druhých a priveľa záumu o seba. Po druhé, všímajte si, ako komunikujú ľudia s poruchami sluchu a reči, a napokon, zvážte koučing na krátky čas, nájdite si kouča, ktorý sa nebojí dať úprimnú spätnú väzbu, ktorá povedie k zlepšeniu.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 4. júla 2018
Zverejnil tonyachmat
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Extra, Ľudia, Na zamyslenie, Tony Achmat, United Life 11

Pomôžte nám zdieľať tento obsah