Enviro

Hovädzie a jeho vplyv na klímu: Prestaňte ho kupovať, pomôžete viac ako novým autom

Keď si nekúpite ten jeden hamburger, svet tým nespasíte. Keď sa ale hovädzie chová v obrovských množstvách, ovplyvňuje to klímu mimoriadnym spôsobom.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 3. júla 2020
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ekológia, enterická fermentácia, enviro, Extra, Globalizácia, Na zamyslenie, nl, Životné prostredie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Globalizácia je proces, ktorý prináša výhody i nevýhody. Jedným z negatívom zvyšovania príležitostí, životnej úrovne a dostupnosti produktov a služieb je vplyv výroby na životné prostredie. Je to prirodzené, pretože ak má uspokojiť viac ako iba lokálny dopyt, musí sa vyrábať vo veľkom a s tým prichádzajú aj vyššie nároky na priestor, zdroje, zvyšuje sa množstvo odpadu a tiež emisie, napríklad aj skleníkových plynov.

Magazín Vox vytvoril video, v ktorom porovnal emisie oxidu uhličitého vznikajúceho pri pestovaní, chove a výrobe jedného kilogramu rôznych druhov potravín. Zatiaľ čo také banány, orechy či koreňová zelenina majú veľmi pri pestovaní minimálny vplyv na klímu, taká káva či chov oviec nepomerne vyšší. Neúmerne viac produkcie CO2 však spôsobuje všetko, čo súvisí s chovom dobytka. Aby sme mali v obchodoch každý deň čerstvé hovädzie mäso, platíme neviditeľnú daň v podobe zvyšujúceho sa množstva oxidu uhličitého v atmosfére.

Graf od Voxu poukazuje na „emisný potenciál“ rôznych potravín – dramaticky ho vedie hovädzie mäso

Podstatnú časť z celkovej bilancie tvoria emisie CO2 vytvorené pri spracovaní, doprave, balení a predaji potravinového produktu, avšak rozdiel medzi rôznymi potravinami je viacmenej rovnaký. Významnejšiu časť pridávajú emisie vznikajúce pri pestovaní a chove, kde je evidentné, že živočíšne výrobky produkujú emisií výrazne viac ako rastlinné.

Najväčšie priespasti medzi nízkoemisnými a vysokoemisnými potravinami, ak ich tak môžeme nazvať, tvoria emisie spojené s poľnohospodárskym procesom a dopady zmeny na využívanie pôdy. Káva zanecháva tak veľkú stopu pre hnojivá, emitujú oxid dusný. Práve proces hospodárenia s pôdou môže za drastický nárast emisií skleníkových plynov pri ovciach a hovädzom dobytku, zatiaľ čo pri bravčovom nie.

Kravy a ovce musia tráviť potravu, ktorú by väčšina zvierat nezvládala požierať dlhodobo, ako sú tráva a tvrdý rastlinný materiál. Ich žalúdok obsahuje mikróby, ktoré pomáhajú tráviť potravu princípom črevného kvasenia (enterická fermentácia). Vedľajším produktom tohto prirodzeného procesu je metán, silný skleníkový plyn. Asi päť percent výjde z tráviaceho traktu prostredníctvom vetrov, ale až 95 percent orálne. Keď si niekedy myslíme, že kravy a ovce komicky bručia, v skutočnosti grgajú.

Skleníkové plyny vypúšťané do ovzdušia, či už priemyslom alebo prirodzene, prírodne, sú tvorené viacerými plynmi, ale prevažne z oxidu uhličitého, a to až zo 76 percent. Metán tvorí asi 16 percent objemu, lenže zachytáva viac tepla ako CO2. Vplyv metánu na globálne otepľovanie je v posledných sto rokoch až 21-krát vyšší ako vplyv oxidu uhličitého. Vyššie spomenutá enterická fermentácia vytvára až 28 percent všetkého metánu, ktorý sa vplyvom človeka vypúšťa do ovzdušia. Pri spaľovaní fosílnych palív vznikne asi 18 percent a z biomasy tri percentá.

Ľudstvom produkovaný metán: jednoznačne vedie enterická fermentácia u hovädzieho dobytka, až po nej nasleduje spaľovanie fosílnych palív.

Druhým dôvodom, pre ktorý je chov hovädzieho tak emisne náročný, je spomenutá zmena využitia pôdy. Asi od 18. storočia začali ľudia prudšie využívať pôdu na účely, ktoré potrebovali. Avšak je nesprávne domnievať sa, že sa jedná o mestá, tie tvoria v celkovej bilancii zmeny pôdy na iný účel fakticky nepodstatnú časť. Drvivú väčšinu tejto zmeny predstavujú potreby poľnohospodárov. V súčasnosti z uvedenej bilancie prevažnú časť tvorí pôda používaná na chov dobytka a pôda využívaná na pestovanie rastlinstva je na ústupe. Pri zabezpečovaní pôdy na nový účel dochádza k uvoľňovaniu uhlíka, ktorý bol predtým uložený v stromoch, rastlinách a v pôde.

Podľa Voxu až 80 percent vyrubovania lesov v Amazónii sa deje práve pre zväčšovanie priestoru pre chov zvierat.

Vox ďalej uvádza, že keby sme zo svojho jedálnička celkom vyradili vysoko emisné potraviny, naša osobná produkcia CO2 by klesla až o 28 percent. Vraj je to jedna z najväčších zmien, aké môžeme vo svojom živote spraviť v kontexte ochrany životného prostredia.

Vždy si nemôžeme vybrať, čo budeme jesť. Môžeme si však vybrať, čo jesť nebudeme, uvádza sa na koniec videa od Voxu, ktoré si s českými titulkami môžete pozrieť aj tu:

Informácie o tomto príspevku

Vydané 3. júla 2020
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ekológia, enterická fermentácia, enviro, Extra, Globalizácia, Na zamyslenie, nl, Životné prostredie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah