Atény trochu inak

Pohľad na Atény očami neturistu

Po pol roku života na indonézskom vidieku vnímam Európu úplne ináč – aj pozitívne aj negatívne. Kto už zažil Áziu, ten vie, ktoré sú tie negatíva.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 9. augusta 2020
Zverejnil radkamalincakova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Cestovanie, Grécko, Jedlo, Kultúra, Lifestyle, Radka Malinčáková, Svet, Životný štýl

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Život v Európe je iný – iný v porovnaní s Indonéziou. Po pol roku života na indonézskom vidieku vnímam Európu úplne ináč – aj pozitívne aj negatívne. Kto už zažil Áziu, ten vie, ktoré sú tie negatíva. Po návrate na Slovensko bolo isté iba to, že tam neostanem, ale nebolo isté, kde pôjdem. Našlo si ma Grécko – krajina, ktorá sa v čase, keď na nás zaútočila korona, stala celkom populárnou destináciou. Tí, ktorí nechcú cestovať autom do Chorvátska majú zvyčajne na výber Taliansko, Turecko, Španielsko či Grécko. Keďže Grécko spadá medzi tie bezpečnejšie krajiny, tak sa tu veľa Slovákov rozhodlo stráviť letnú dovolenku – či na ostrovoch alebo spoznávaním historických Atén.

Ako vyzerá korona situácia v Grécku?

Obdobie letných prázdnin je pre grécku ekonomiku veľmi dôležité, keďže turizmus je významnou súčasťou ich existencie, a preto dať stopku turistom by bolo ako keby si vykopať vlastný hrob. Turisti sa v lete zameriavajú najmä na ostrovy, ktoré sú podľa domácich dosť bezpečné.

Najviac prípadov je samozrejme v hlavnom meste a v jeho okolí. Keďže práve v Aténach žijem, tak viem opísať aktuálnu situáciu. Staré známe pravidlo, že opatrnosti nie je nikdy dosť, nemalo nikdy väčšiu váhu ako teraz. Treba si dávať pozor, treba dodržiavať bezpečnostné predpisy a hlavne treba byť opatrný, ale to asi vždy a všade bez ohľadu na krajinu a koronu.

Veľké žlté tabule sú v každej metro stanici a upozorňujú na masky, takisto sú aj priamo vo vlaku na sedačkách, kde si nemôžete sadnúť, kvôli dodržiavaniu bezpečnostnej vzdialenosti

Rúška sa tu nosili zhruba od konca mája už iba v MHD, no keďže koncom júla sa situácia stále nestabilizovala, tak vláda sa vrátila k starým opatreniam a rúška sa nosia opäť aj v supermarketoch, malých obchodoch a všade v interiéri.

Samozrejme, vždy sa nájde nejaký exot, ktorý to nedodržiava a práve vtedy mám možnosť spoznať skutočný temperament gréckych dôchodkýň v autobuse smerujúcom na pláž, kedy začnú dávať školy mladému chalanovi, ktorý ide proti prúdu a rúško v preplnenom autobuse nepoužíva. Aj keď sa to odohráva v gréckom hlavnom meste, na chvíľku ma to prenesie do mexickej telenovely z čias Esmeraldy.

Úprimne povedané rúško v takýchto horúčavách nie je prechádzka rúžovou záhradou, ale disciplína je disciplína.

A aké sú v skutočnosti Atény, keď nie ste turista?

Na začiatku to tu človek až tak nevníma, pretože byrokrati na gréckych úradoch sú hlavní nepriatelia a robia vám zo života peklo. Práve vtedy si uvedomím, že Slovensko je oproti tomuto také malé Nemecko, čo sa týchto veci týka – všetko fičí ako má na veľmi vysokej úrovni.

Mačky sú všade, na každom rohu alebo streche auta

Ľudia sú veľmi milí, rovnako ako všetci južania – Taliani, Španieli či Portugalci, no aj veľmi leniví. Ak nie ste turista a žijete v Aténách, tak jazyková bariéra je minimálna. Všetci vedia po anglicky – teda aspoň na tej základnej úrovni.

Ak patríte ku milovníkom kávy, tak o ňu máte postarané, pretože ak ju neviete nájsť, tak ona si vás nájde sama – je všade – malé útulné kaviarničky sú akoby neoddeliteľnou súčasťou Grécka, resp. minimálne Atén. Domáci hovoria, že ak idete na kávu s kamarátkou alebo opačným pohlavím, tak také tri hodinky si určite vyhraďte, pretože Gréci kávu nepijú len tak, ale chce to čas a milión klebiet.

V súčasnosti je veľmi populárna coffee to go, čo ale nie je vôbec ekologické riešenie. Slamky a plastové poháre sú všade. Najpopulárnejšia je ľadová káva, t.j. fredo capuccino či espresso.

Presne téma ekológie je to, čo sa Grécku ako keby vyhýbalo – teda aspoň tak to na človeka pôsobí. Zo Slovenska som mala pocit, že práve v tomto veľmi zaostávame, pretože z mojich minulých skúsenosti zo života v Španielsku som sa naučila všetko dokonale separovať a na Slovensku to nefungovalo až tak, akoby si človek prial. Tu to nefunguje vôbec, čo je veľká škoda.

Studenou sprchou bol aj odpad v Aténach. Nikto to tu nerieši a je všade – samozrejme okrem historického centra, pretože to je udržiavane kvôli turistom. Samozrejme, táto situácia nie je všade v Aténach rovnaká, ale záleží od mestskej štvrti, ktorých tu je neúrekom.

Prekvapením bola aj politická aktivita občanov, ktorí si len tak vyšli do ulíc historického centra a začali protestovať. Protesty tu nie sú ničím výnimočné a častokrát sú kvôli ním zatvorené aj niektoré metro stanice. V praxi to znamená, že ak meškáte do práce kvôli protestu, tak to vaši nadriadení pochopia, lebo je to normálna vec.

Protestujúci prechádzali okolo metro stanice Panepistimio, kde sa nachádza aj Aténska Univerzita

Najviac ma na poslednom proteste zarazilo to, že väčšina zúčastnených boli mladí ľudia zastupujúci komunistické záujmy a taktiež anarchisti.

Počas jednej prechádzky malými uličkami človek narazí na čokoľvek

Ďalšou zaujímavosťou je, že Atény majú iba dve metro linky a to červenú a modrú, aj keď väčšina si myslí, že sú to tri – zelená linka je vlak, ktorý je pre obyvateľov veľmi dôležitý, pretože spája centrum mesta s Pireusom – vstupná brána na pevninu pre všetkých, ktorí prichádzajú z ostrovov. Tam sa totiž nachádza hlavný prístav.

Pireus domáci nepovažujú za Atény, ale za ďalšie mesto, čo v skutočnosti aj je. Ide o veľmi pokojný polostrovček, kde sa dá stráviť príjemná prechádzka nočným prístavom, ochutnávka morských jedál alebo len taký relax. Ak by ste tu hľadali katalógové pláže, tak šanca, že ich tu nájdete by bola nulová.

Ak začnete konverzáciu na tému pláže s domácimi, tak sa zbytočne nenamáhajte a dajte im za pravdu. Pre nás Slovákov je každá pláž dobrá, pretože naše more je iba Domaša či Liptovská Mara. Pre Aténčanov sú mestské pláže priveľmi zlé, a preto keď sa ich spýtate, ktorá pláž a Aténach je dobrá, tak sa iba pozrú, nadvihnú obočie, mávnu rukou a potom sa zmôžu na odpoveď, že ak chcete dobrú pláž, tak musíte na ostrov. Samozrejme, platí tu pravidlo sto ľudí, sto chutí.

Pláž v Pireuse nie je síce najideálnejšia s jemným pieskom, ale ako osvieženie v horúcich dňoch určite slúži

Na záver nesmie chýbať téma jedla, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou kultúry a poskytuje pohľad na danú krajinu. Veď ako lepšie sa dá spoznať Grécko, ak nie cez povestné souvlaki v malej taverne, kde vyhráva grécka hudba.

Souvlaki je tradičné jedlo, ktoré vidíte takmer všade na ulici. Ja by som to prirovnala skôr k fastfoodu typu kebab, čo odporúčam nerobiť v blízkosti Grékov, pretože podľa nich to tak vôbec nie je. Kebab zaváňa Tureckom, čo je pre Grékov neprípustné, aby boli porovnávaní s Tureckom.

Najlepšie je nájsť malé nenápadné námestie ďaleko od turistických predražených reštaurácii a zašiť sa v taverne s domácimi

Placka plnená kuracím alebo iným mäsom s nejakou omáčkou, zeleninou a hranolkami. Ak nie ste milovníkom placiek, tak je možné si objednať tanierovú verziu. Ide o delikátnu pochúťku, avšak neodporúčam jedávať to každý deň, pretože výsledok bude neželaný.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 9. augusta 2020
Zverejnil radkamalincakova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Cestovanie, Grécko, Jedlo, Kultúra, Lifestyle, Radka Malinčáková, Svet, Životný štýl

Pomôžte nám zdieľať tento obsah