Duševné zdravie detí

Nehovorte o svojej diéte pred deťmi, varujú odborníci

Žijeme v dobe diétnej kultúry, posadnutosti zdravou výživou a cvičením. Zároveň nás trápi nadváha, či obezita. Sedavé zamestnanie spôsobuje, že nemáme dostatok pohybu. Nestíhame variť, kupujeme jedlo z fast foodu, no zároveň túžime po štíhlej či vyšportovanej postave. A tak sa začíname obmedzovať. Vyraďujeme z jedálnička určité potraviny, skúšame diéty, začneme chodiť do posilňovne a naše… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. augusta 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Deti, Diétna kultúra, Duševné zdravie, Poruchy príjmu potravy, Psychické poruchy, Stravovanie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Žijeme v dobe diétnej kultúry, posadnutosti zdravou výživou a cvičením. Zároveň nás trápi nadváha, či obezita. Sedavé zamestnanie spôsobuje, že nemáme dostatok pohybu. Nestíhame variť, kupujeme jedlo z fast foodu, no zároveň túžime po štíhlej či vyšportovanej postave. A tak sa začíname obmedzovať. Vyraďujeme z jedálnička určité potraviny, skúšame diéty, začneme chodiť do posilňovne a naše úspechy či neúspechy vášnivo rozoberáme s priateľmi pri káve. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, aký vplyv majú tieto debaty na vývoj detí?

Počet malých detí, ktoré majú strach z jedenia narastá rovnako ako počet detí do 11 rokov, ktoré trpia poruchami príjmu potravy. „Už malé deti sa začínajú obmedzovať v jedení a držia diéty,“ pre ABC News uviedla Lyza Nortonová, detská dietologička

Vysvetľuje, ako dostávala telefonáty od učiteľov základných škôl, ktorí boli znepokojení detským správaním. Na školách sa deti rozprávali o „tučných“ a „chudých“ kluboch a už v extrémne nízkom veku riešia svoju váhu.

Detská postava je častokrát terčom šikany už na základných školách. Zdroj obrázka: pexels.com

Čiernobiele myslenie a nálepkovanie jedál

Nortonová síce uviedla, že za poruchy príjmu potravy rodičia nie sú zodpovední, ale obáva sa, že niektorí dospelí, ktorí chcú pre svoje deti len to najlepšie, až príliš často diskutujú o svojej diéte pred deťmi.

„Ako dietologička pracujúca s poruchami príjmu potravy som videla, že to skutočne ovplyvňuje deti. Deti vnímajú veci čiernobielo. Ak si dieťa myslí, že je nejaké jedlo zlé, začne sa mu vyhýbať. Častokrát dostane pochvalu, že bude zdravé. Je však naozaj zdravé vyhýbať sa veľkej skupine potravín?“ uvažuje.

Nálepkovanie potravín na dobré a zlé, predovšetkým pred deťmi, neodporúča ani odborníčka na výživu Tara Leong: „Ak začneme označovať potraviny čiernobielo, či už sú dobré alebo zlé, často sa môže stať, že deti sa tých zlých začnú obávať. Pritom je úplne v poriadku, aby dieťa zjedlo čokoládový koláč.“

Rodičom odporúča, aby sa vyhli kritizovaniu svojho tela. „Nedovoľte, aby vás deti počuli hovoriť „ach, dnes sa cítim taká tučná“ alebo „moje stehná vyzerajú v týchto šatoch hrozne,“ dodáva.

Napriek tomu, že diétne správanie rodičov môže ovplyvniť stravovacie návyky u detí, doktorka Hart zdôrazňuje, že rodičia nikdy nemôžu za poruchu príjmu potravy. „Môžete byť dokonalým rodičom a napriek tomu mať dieťa s poruchou príjmu potravy,“ podotýka.

Počas pandémie počet prípadov narastá

Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave v súvislosti s pandémiou eviduje nižší vek vzniku porúch príjmu potravy. Taktiež zaznamenal nárast samovražedných pokusov, aj depresívnych a úzkostných porúch. Pre TASR to uviedla Dana Kamenická, hovorkyňa NÚDCH.

„Už pred pandémiou sme zaznamenali zmenu spektra psychických porúch detí, ako bol nárast sebapoškodzujúceho správania, nárast zvýšeného konzumu sociálnych sietí, počítačových hier, internetu a s tým súvisiace zmeny správania, poruchy príjmu potravy,“ spresnila Kamenická.

Tento negatívny trend môžeme pozorovať aj v iných krajinách sveta. Austrálsky výskum ukázal, že globálna pandémia vážne zasiahla ľudí s poruchami príjmu potravy. Nadácia Butterfly Foundation uviedla, že počet hovorov hlavnej austrálskej linky pre duševné zdravie, sa v roku 2020 zvýšili o šesťdesiat percent. Alarmujúcu situáciu hlási aj Univerzitná nemocnica v Michigane v USA, kde sa hospitalizácia mladistvých s poruchami príjmu potravy oproti predchádzajúcim rokom zdvojnásobila.

Na Slovensku chýbajú odborníci, aj lôžka

Podľa portálu aktuality.sk detská psychiatria na Slovensku aktuálne bojuje najmä s nedostatkom pedopsychiatrov v ambulanciách, s nedostatkom akútnych a doliečovacích lôžok a chýba aj detský psychiatrický stacionár. Čakacie doby v psychiatrických ambulanciách  sa aktuálne pohybujú od jedného do troch mesiacov, pričom akútne prípady sa riešia okamžite.

Ročne absolvujú podľa hovorkyne špecializačnú skúšku, teda atestáciu v špecializačnom programe detská psychiatria, dvaja až šiesti lekári. Od roku 2012 úspešne atestovalo 23 lekárov. Z nich odišli traja do zahraničia.

„Po ukončení vysokoškolského štúdia 2. stupňa, teda po dosiahnutí vzdelania MUDr., sa lekár rozhodne, akú špecializáciu chce študovať. Špecializačné štúdium detská psychiatria trvá päť rokov, od 1. 2. 2020 sa skrátilo na štyri roky,“ povedala Kamenická. Nevyhnutnosťou štúdia je aj prax v zdravotníctvom zariadení, čo je jeden z dôvodov, prečo mladí o štúdium detskej psychiatrie nejavia veľký záujem.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. augusta 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Deti, Diétna kultúra, Duševné zdravie, Poruchy príjmu potravy, Psychické poruchy, Stravovanie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah