Dopad znečisteného ovzdušia na psychiku

Aktuálne: Špinavý vzduch neničí len pľúca, vplýva aj na duševné zdravie

Psychické poruchy a ochorenia trápia v súčasnej dobe čoraz viac ľudí. V roku 2017 trpel každý deviaty Slovák jednou alebo viacerými duševnými poruchami. Depresia, úzkosť a podráždenosť sa stávajú súčasťou života mnohých mladých ľudí, detí, dospelých aj seniorov. Čo je na vine? Dôvodov prečo duševné ochorenie vznikne je viacero. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb to môže… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 30. augusta 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Emisie, Inteligencia, Mentálne zdravie, Psychické poruchy, Veda a výskum, Zdravie, Znečistenie ovzdušia

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Psychické poruchy a ochorenia trápia v súčasnej dobe čoraz viac ľudí. V roku 2017 trpel každý deviaty Slovák jednou alebo viacerými duševnými poruchami. Depresia, úzkosť a podráždenosť sa stávajú súčasťou života mnohých mladých ľudí, detí, dospelých aj seniorov.

Čo je na vine?

Dôvodov prečo duševné ochorenie vznikne je viacero. Podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb to môže byť traumatická udalosť alebo chronické zdravotné problémy. Problémom môže byť aj chemická nerovnováha v mozgu, užívanie alkoholu a drog alebo pocit izolácie a osamelosti.  Avšak aj znečistený vzduch môže zvyšovať závažnosť psychických chorôb. Dokazuje to nová komplexná štúdia publikovaná v časopise The British Journal of Psychiatry.

To, že má špinavý znečistený vzduch devastačný účinok na ľudské pľúca, je známe už niekoľko rokov. Avšak účinky znečisteného ovzdušia na zdravie človek môžu byť podľa vedcov závažnejšie. Zaujímavé výsledky priniesol britský výskum, ktorého sa zúčastnilo viac než 13 000 obyvateľov Londýna. Tím vedcov sledoval pacientov od ich prvého kontaktu s ambulanciami psychiatrov a psychológov a porovnal ich s mierou znečistenia ovzdušia v ich bydlisku.

Globálna hrozba

Výskumníci zistili, že len relatívne malé zvýšenie oxidu dusičitého (15 µg/m) viedlo k navýšeniu rizika potreby komunitnej liečby o 32% a k osemnásť percentnému zvýšeniu rizika prijatia do nemocnice. Spojenie bolo najsilnejšie pre oxid dusičitý, ktorý do značnej miery produkujú vozidlá s naftovým motorom.

Súvislosť medzi znečistením ovzduším a zhoršeným psychickým stavom bola zrejmá aj po siedmich rokoch od prvého vyšetrenia, kedy boli údaje pacientov opätovne vyhodnotené. Štúdia dáva zmysel aj z biologického hľadiska, keďže o látkach znečisťujúcich ovzdušie je známe, že majú silné zápalové vlastnosti. Predpokladá sa, že práve zápal spôsobuje duševné a náladové poruchy.

Hoci na dokázanie príčinnej súvislosti medzi znečisteným ovzduším a závažnosťou psychických chorôb bude potrebné ešte dôkladnejšie experimentálne bádanie, výsledky štúdie sú vo viacerých smeroch prelomové. Znížením znečistenia ovzdušia by sa situácia mohla zlepšiť vo viacerých mestách rozvinutých krajín.

Nižšie emisie, nižšie náklady na zdravotnú starostlivosť?

Duševné poruchy vytvárajú len na Slovensku náklady vo výške viac než dve miliardy eur ročne a postihujú predovšetkým ľudí v produktívnom veku. Zdroj obrázka: pexels.com

Vedci odhadli, že zníženie vystavenia britského mestského obyvateľstva znečisteniu malými časticami len o niekoľko jednotiek na ročný limit Svetovej zdravotníckej organizácie by mohlo vylepšiť prognózy duševného zdravia a znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť. Svetová banka totiž odhaduje, že znečistenie ovzdušia stojí globálnu ekonomiku 5 miliárd dolárov ročne. Avšak toto číslo zahŕňa iba dobre známe poškodenia srdca a pľúc.

„Hodnotenia nákladov v súčasnosti berú do úvahy iba fyzické zdravie, ale vidíme viac štúdií, ktoré preukazujú súvislosti s duševným zdravím,“ pre The Guardian sa vyjadrila členka výskumného tímu Joanne Newbury z University of Bristol.

Joanne Newbury dodáva: „Myslíme si, že je dôležité zahrnúť tam aj tieto štúdie, pretože by to mohlo zavážiť a jasnejšie ukázať, že investície do znižovania znečistenia ovzdušia sú z hľadiska nákladov efektívne.“

Duševné poruchy vytvárajú len na Slovensku náklady vo výške až 2,1 mld. eur ročne. Tým výrazne predražujú zdravotný a sociálny systém a znižujú výkonnosť ekonomiky. Vyše polovica ľudí s poruchou je v produktívnom veku. Ľudia s duševnými poruchami vo výrazne vyššej miere trpia fyzickými ochoreniami, ktoré vedú k odvrátiteľným úmrtiam.

Špinavé ovzdušie môže znižovať inteligenciu

Smog v čínskom meste Shanghai obsahuje zdraviu škodlivé častice, ktoré sa prirodzene vo vzduchu nenachádzajú. Do vzduchu sa dostávajú z výfukov automobilov a z komínov priemyselných tovární. Mnohé mestá sa tento problém snažia riešiť práve redukciou automobilov v centrách metropol. Zdroj obrázka: unsplash. com

Hoci bol londýnsky výskum jeden z najkomplexnejších, nebol jediný, ktorý sa snažil nájsť súvislosti medzi duševným zdravým a znečisteným vzduchom. Aj ďalší britský výskum ukazuje, že malé zvýšenie znečistenia ovzdušia súvisí s výrazným nárastom depresie, úzkosti a zvýšeným počtom samovrážd. Zároveň naznačuje, že dospievanie v znečistenej oblasti zvyšuje riziko psychických ochorení.

Čínska štúdia publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences porovnala výsledky aritmetických a jazykových testov so záznamami o znečistení oxidom dusičitým a oxidom siričitým. Zistili, že čím dlhšie boli ľudia vystavení špinavému vzduchu, tým horšie výsledky dosiahli na inteligenčných testoch. Ukázalo sa, že miera znečistenia vzduchu mala väčší vplyv na jazykové schopnosti a takisto viac ovplyvnila mužov než ženy.

Hoci sa výskum uskutočnil v Číne, možno povedať, že toxický a znečistený vzduch ovplyvňuje myslenie a vnímanie ľudí po celom svete. Až 95% svetovej populácie totiž dýcha zdraviu škodlivý vzduch.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 30. augusta 2021
Zverejnil mariamihalikova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Emisie, Inteligencia, Mentálne zdravie, Psychické poruchy, Veda a výskum, Zdravie, Znečistenie ovzdušia

Pomôžte nám zdieľať tento obsah