Výskum na Balkáne

EthnoHERBS: Záchrana ohrozených rastlín na Balkánskom polostrove

Aténski vedci skúmajú miestnu flóru Balkánsky polostrov sa rozprestiera na juhovýchodnom okraji európskeho kontinentu. Čo sa týka rastlinstva, ide o najbohatšiu oblasť v Európe s asi 6500 druhmi, z ktorých viac ako tretina (asi 2 600-2 700) je endemických a približne 400 sa považuje za lokálne špecifické. V srdci tohto regiónu leží Národná a Kapodistrianska… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 18. októbra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Balkánsky polostrov, EthnoHERBS, Flóra, Ohrozené druhy, Svet, Veda a technika, Veda a výskum, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Aténski vedci skúmajú miestnu flóru

Balkánsky polostrov sa rozprestiera na juhovýchodnom okraji európskeho kontinentu. Čo sa týka rastlinstva, ide o najbohatšiu oblasť v Európe s asi 6500 druhmi, z ktorých viac ako tretina (asi 2 600-2 700) je endemických a približne 400 sa považuje za lokálne špecifické.

V srdci tohto regiónu leží Národná a Kapodistrianska univerzita v Aténach, kde profesor Nektarios Aligiannis a jeho tím pracujú na zvrátení ťažkej situácie unikátnej flóry nachádzajúcej sa v horských oblastiach južnej Európy, najmä tej, ktorá sa po stáročia používa v tradičnej medicíne.

Výnimočná rastlina na ochranu zdravia

Jedným z najohrozenejších druhov rastlín je Sideritis scardica, takisto známy ako ranhoj horský. Rastlina sa vyskytuje v juhozápadnom Albánsku, Macedónsku, Bulharsku, Srbsku, Grécku a Turecku. Rastie vo voľnej prírode vo vysokých nadmorských výškach v horských oblastiach na suchých, kamenistých miestach, vápencoch a všeobecne na plytkej a erodovanej pôde. Bylina rastie cca 15-40 cm do výšky, vďaka miestu výskytu jej na prežitie stačí málo vody a zeminy.

Ohrozenie rastu tejto bylinky podmieňujú priame a nepriame účinky zmeny klímy. Rastúce teploty umožňujú stromom a kríkom smerovať k hornatému terénu, pričom preberajú prirodzené biotopy ranhoja. Neustále sa zvyšujúce obdobia sucha v horách na jar tiež brzdia kvitnutie byliny a tým aj jej reprodukčnú schopnosť.

Sideritis pochádza z gréckeho slova „sideros“, čo znamená železo. Rastlina bola takto údajne pomenovaná kvôli schopnosti hojenia rán spôsobených železnými zbraňami. zdroj: pinterest.com

Čaj z ranhoja má nie veľmi rozšírenú, zato dlhú históriu. Grécky filozof a otec modernej medicíny Hippokrates ospevoval takzvaný horský čaj najmä kvôli výhodám pre imunitný a dýchací systém. Takisto znižuje krvný tlak, pomáha pri uvoľňovaní od úzkosti, ako aj pri žalúdočných problémoch. Niektoré štúdie dokonca uvádzajú, že posilňuje libido, spevňuje kosti a dokáže byť prevenciou proti Alzheimerovej chorobe.  Gréci preto pijú horský čaj kvôli jeho prospešnosti pre zdravie a pre príjemnú chuť. Bylinný nápoj neobsahuje kofeín, je plný antioxidantov a pripravuje sa zo sušených kvetov, listov a stoniek rastliny.

Projekt EthnoHerbs

Profesor Aligiannis a jeho kolegovia spolupracujú na projekte EthnoHERBS, ktorý sa zameriava na zachovanie biodiverzity rastlín v horských ekosystémoch. Spája v sebe poznanie rastlín používaných na liečbu rán a podrobné štúdie chemickej aktivity. Výsledky sa použijú na rozvoj ekologického pestovania a ekologicky šetrných techník ťažby, podpory vývoja nových produktov a zabezpečenia zachovania tohto bohatého kultúrneho dedičstva.

Vedci systematicky skúmajú rastliny v tomto regióne a pomocou etno-botanických prieskumov ich spájajú s tradičnými znalosťami a zvykmi. Potom s pomocou špičkových technológií v chemickom priemysle hľadajú mieru terapeutického potenciálu rastlín. Vybrané rastliny sa v rámci zabezpečenia ochrany biodiverzity radia na zoznam ekologického pestovania.

Bylinné extrakty dokážu človeku priniesť úľavu nielen zvnútra, ale aj navonok. zdroj: pixabay.com

 „Všetky bylinné extrakty a zlúčeniny, ktoré oddeľujeme, budú podrobené sérii testov na ich biologickú aktivitu. Patria sem antioxidačné, protizápalové vlastnosti, ako aj prvky zabraňujúce starnutiu. Na zozname liečebných schopností je aj bielenie pokožky a hojenie rán,“ vyjadril sa profesor Aligiannis.

Výskumy na „zelenú“

Techniky na extrakciu rastlinných roztokov podliehajú prísnym reguláciám. Preto sa čoraz viac kladie dôraz na to, aby boli využívané ekologickejšie metódy. Mikrovlnná extrakcia poskytuje efektívnu distribúciu tepla a vyžaduje menej rozpúšťadla a času.  Takýto spôsob je šetrnejší nielen v prípade energie, ale aj čo sa týka prevádzkových nákladov. Ďalšou novou technológiou, ktorú tím EthnoHERBS využil, je extrakcia kvapalinou, ktorá pracuje pod neustálym tlakom, aby poskytla konzistentnú kvalitu a bylinné zloženie extraktu.

Európski vedci tiež zaraďujú technológie satelitov a veľkých dát na zníženie vysokého rizika vyhynutia rastlín.  „Vyvíjame model na predpovedanie rizika, kde a kedy druh vyhynie,“ povedal Spyros Theodoridis z Senckenbergského centra pre výskum biodiverzity a klímy v Nemecku.

Používanie satelitov na prieskum vývinu ekosystémov nie je novinkou. Viac o tejto téme sa dočítate v článku nižšie.

Satelit Landsat pomáha skúmať Zem už takmer polstoročie

Zdroje: www.ec.europa.eu, healthbenefitstimes.com, link.springer.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 18. októbra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Balkánsky polostrov, EthnoHERBS, Flóra, Ohrozené druhy, Svet, Veda a technika, Veda a výskum, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah