VEDA A TECHNIKA

Bude možné dať si vymazať zlé spomienky? Nový vedecký experiment nás posúva vpred v porozumení pamäte

Experiment výskumníkov z Cambridgskej univerzity objavil proteín, ktorý by sa mohol dať použiť na rozoznanie, či by sa emócie a spomienky mohli dať pozmeniť alebo dokonca aj vymazať. Proteín sa nachádza v mozgu myší a môže pôsobiť ako biomarker tvárnych spomienok. Inými slovami, vedci možno dokážu určiť, ktoré spomienky sme schopní vymazať, a s ktorými… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. októbra 2021
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: emočná trauma, experiment, Lifestyle, modifikácia spomienok, myši, obav, pokus, PTSD

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Experiment výskumníkov z Cambridgskej univerzity objavil proteín, ktorý by sa mohol dať použiť na rozoznanie, či by sa emócie a spomienky mohli dať pozmeniť alebo dokonca aj vymazať.

Proteín sa nachádza v mozgu myší a môže pôsobiť ako biomarker tvárnych spomienok. Inými slovami, vedci možno dokážu určiť, ktoré spomienky sme schopní vymazať, a s ktorými sme natrvalo uväznení.

Dlhodobé spomienky delíme na dve kategórie- spomienky založené na faktoch (napríklad mená, miesta a udalosti) a spomienky inštinktívne (emócie a schopnosti).

Vedci sa domnievajú, že inštinktívne spomienky môžeme zmeniť a tento výskum by mohol pomôcť ľuďom, ktorý trpia posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD).

Vedci z Cambridgskej univerzity zistili, že prítomnosť stopkového proteínu funguje ako podpora pre receptory, ktoré určujú aké silné spoje sú medzi rôznymi neurónmi. Na základe tohto zistenia môžu určiť, či je možné modifikovať spomienky pomocou beta-blokátora propranololu.

V prípade, že dôjde k znehodnoteniu proteínu, spomienky sa stanú modifikovateľnými. Vedcom však zatiaľ nie je jasné, či je to spôsobené priamo rozpadom spomienky alebo sa jedná o produkt hlbšej reakcie.

Vedcom v New Yorku sa ešte v roku 2004 podarilo liečiť zvieratá pomocou propranololu. Ten im pomohol zabudnúť na naučenú traumu. Výsledky sú však ťažko replikovateľné.

Ako experiment prebiehal?

Tento nový pokus sa vykonával na myšiach. Tie boli vycvičené tak, aby im tlačidlo vydávajúce cvakajúce zvuky pripomínalo mierny elektrický šok, ktorým na nich pôsobili počas cvakania. Tlačidlo si teda spájali so strachom. (Pamätáte si na pokus Ivana Pavlova pri skúmaní podmienených reflexov?) Tlačidlo myšiam pripomínalo spomienku, bezprostredne potom im bol podaný propranol.

U myší sa neobjavila amnézia, čo je kontrastom k predchádzajúcim experimentom. Vedci využili prítomnosť stopkového proteínu na to, aby určili, či sa myši stali nestabilnými- a nestali.

Čo si o experimente myslí vedúca výskumu?

Vedúca výskumu doktorka Amy Miltonová pripomína, že pokus bol uskutočnený na zvieratách „Sú to veľmi zložité mechanizmy, stále musíme mať na pamäti, že ide o pokus na zvieratách. Ľudský mozog je síce podobný, ale oveľa zložitejší“.

Miltonová však aj napriek tomu dúfa, že raz bude možné zistenia aplikovať aj na ľudských pacientov „Nemyslíme si, že toto zistenie by mohlo viesť k situácií, akú vidíme vo filmoch, napríklad vo večnom svite nepoškvrnenej mysle, kde si protagonisti môžu vybrať, ktoré spomienky chcú vymazať. Dúfame však, že časom budeme schopní určiť faktory, vďaka ktorým sú modifikovateľné spomienky zvierat a tieto zistenia preniesť na ľudských pacientov“.

Doktorka vypichla pozitívne javy, ktoré sa počas experimentu objavili „Počas experimentu sme nemali dočinenie s amnéziou, o ktorej sa po takomto zásahu píše v literatúre. Potom sme pomocou prítomnosti stopkového proteínu určili, či sa spomienky stali nestabilnými. Zistili sme, že nie.“

Vedúca výskumu doktorka Miltonová dúfa, že zistenia bude možné aplikovať aj na zložitejší mozog- ten ľudský, Zdroj: Pixabay/kkolosov

Aký prínos má výskum?

Doktorka Livia de Picker z Antverpskej univerzity síce nebola súčasťou tohto výskumu, ale vyjadrila sa takto:

„Je to veľmi zaujímavá práca. Ponoriť sa do toho, ako sa tvoria spomienky je extrémne náročné. Táto práca nám umožnila spraviť krok vpred k pochopeniu toho, ako sa spomienky uchovávajú a menia. V tomto procese je pred nami ešte stále dlhá cesta, ktorou si musíme prejsť. Samozrejme, prenesenie týchto poznatkov na ľudí bude taktiež náročné. Tieto zistenia nám však dali nejakú nádej, že nakoniec by sme mohli byť schopní pomôcť ľuďom, ktorí trpia spomienkami na traumatický stres.“

Tak ako pri všetkých skvelých výskumoch, aj tento zodpovedal nejaké otázky, avšak položil ich oveľa viac. Podstatným je, že s ďalším výskumom by tieto zistenia mohli mať obrovský dopad na ľudí.

Objav tohto biomarkera by mohol viesť k ďalším neuveriteľným zisteniam v liečení stavov ako napríklad PTSD alebo pomôcť ľuďom zabudnúť na podvedomú traumu. 

Zatiaľ nevieme ako funguje organická pamäť. Ochorenia ako napríklad Alzheimerova choroba alebo demencia zostávajú nevyliečiteľnými kvôli zložitosti ľudského mozgu a problémom, ktoré súvisia s interpretáciou jeho machinácií.

Objavom biomarkera, ktorý si môžeme spojiť s pamäťou, aj keď len v mozgu myši, sme spravili obrovský krok dopredu v našom porozumení najzákladnejším funkciám pamäte. To by mohlo viesť k chemickým liečbam na efektívne vyliečenie emočnej traumy.

Zdroje: Independent, The Newt Web, Eurek Alert, Nextech

Zdroj titulnej fotografie: Pixabay/TheDigitalArtist

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. októbra 2021
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: emočná trauma, experiment, Lifestyle, modifikácia spomienok, myši, obav, pokus, PTSD

Pomôžte nám zdieľať tento obsah