Lekárske úspechy

Mohla by xenotransplantácia zachraňovať ľudské životy?

Pokusy, ktoré viedli k súčasným analýzam Koncept medzidruhovej transplantácie je známy ako xenotransplantácia. Pod daným pojmom rozumieme proces odobratia orgánu z jedného organizmu do druhého. Hlavným rozdielom medzi ňou a bežnou transplantáciou je v tom, že sa transplantuje medzi odlišnými živočíšnymi druhmi. Môže to znieť ako koncept z budúcnosti, ale počiatky tohto nápadu siahajú do 17. storočia…. Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. októbra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Pokrok v medicíne, Svet, Veda a technika, Veda a výskum, Xenotransplantácia, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Pokusy, ktoré viedli k súčasným analýzam

Koncept medzidruhovej transplantácie je známy ako xenotransplantácia. Pod daným pojmom rozumieme proces odobratia orgánu z jedného organizmu do druhého. Hlavným rozdielom medzi ňou a bežnou transplantáciou je v tom, že sa transplantuje medzi odlišnými živočíšnymi druhmi.

Môže to znieť ako koncept z budúcnosti, ale počiatky tohto nápadu siahajú do 17. storočia. Francúzsky lekár Jean-Baptiste Denys v roku 1667 vykonal transfúziu jahňacej krvi do žíl mladého chlapca. Zázrakom mu krv pomohla, ale ďalší jeho pacienti nemali také šťastie.

Orgány živočíchov iného druhu sa pri takomto type operácie nazývajú xenoimplantáty. Prvá takáto transplantácia srdca u človeka bola vykonaná v roku 1964 pomocou srdca šimpanza. Thomas Starzl uskutočnil prvú transplantáciu pečene zo šimpanza na človeka v roku 1966. V 90. rokoch vykonal transplantáciu pečene z paviána na človeka. V oboch prípadoch bolo prežitie xenoimplantátov krátke v dôsledku odmietnutia štepu. Imunosupresívne lieky nestačili na zabránenie imunitnej odpovede proti xenoimplantátom.

Strach o zdravie a komfort zvierat

Transplantácia zvieracích orgánov do tela človeka vyvoláva rozruch nielen v medicínskej oblasti, ale aj na etickej pôde. Obavy vyvolávajú vírusy, ktoré nemusia byť ľahko rozpoznateľné prostredníctvom dnešných techník. Sporom by mohli byť aj ochorenia, ktoré by sa u človeka prejavili roky po ubehnutí transplantácie.

Rôzne choroby a úrazy dokáže napraviť jedine transplantácia. zdroj: pinterest.com

Vynárajú sa aj problémy týkajúce sa životných podmienok zvierat, ktoré sú prítomné najmä v uzavretom priestore. Ochrancovia práv zvierat taktiež nesúhlasia s využívaním a šľachtením zvierat, ktorých by sa xenotransplantácia týkala.

Dlhoročné výskumy by mohli pomôcť k vyriešeniu problému

Obavy môžu byť zmiernené, ak nazrieme na tento výskum z vedeckého hľadiska. Množstvo použiteľných darovaných orgánov za posledné polstoročie dostatočne nevzrástlo, zatiaľ čo potreba orgánov sa prudko zvýšila. Denne zomrie 10 až 22 ľudí, ktorí sú zapísaní v zozname čakateľov. Americké ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb eviduje približne 100 000 ľudí, ktorí potrebujú transplantovať obličku a 32 000 ľudí je zaradených do čakateľského zoznamu. Čísla však každým dňom rastú, a to nielen v USA, ale po celom svete. Kým sa pacient dostane na rad, roky bojuje s bolesťami a stresom, ktorý spôsobuje neistá budúcnosť.

Orgány ošípaných by po starostlivom výskume dokázali regulovať životne dôležité funkcie aj u človeka. zdroj: pexels.com

Roky výskumov docielili zistenie, že ošípané sú na xenotransplantáciu pravdepodobne vhodnejšie než akékoľvek iné zvieratá. Dôvodom sú ich veľké vrhy, krátke obdobia gravidity a orgány, ktoré sú podobné ľudským. Na popáleniny sa v súčasnosti používajú štepy z bravčovej kože alebo sa pri kardiovaskulárnych problémoch využívajú ich srdcové chlopne.

Čo sa týka xenotransplantácie, lekári a výskumníci sa museli popasovať ešte s jedným problémom. Prasacie bunky obsahujú enzým alfa-galaktozidázu, ktorý ľudské telo nedokáže spracovať. Biotechnologické spoločnosti preto začali investovať obrovské množstvo peňazí do genetického vývoja ošípaných, ktoré by sa rodili s absenciou tohto enzýmu. Rôzne testy dokázali, že obličky ošípaných v ľudskom tele správne vykonávajú svoju prácu – z krvi filtrujú odpad a produkujú moč.

Značí prelomová xenotransplantácia pokrok?

Prvá výskumná transplantácia geneticky upravenej prasacej obličky do ľudského tela bola nedávno uskutočnená v akademickom lekárskom centre NYU Langone Health. Po dvojhodinovej operácií bol darca (s mozgovou smrťou) so súhlasom rodiny udržiavaný na ventilátore, ktorý pumpoval do jeho tela kyslík. Lekári počas 54 hodín, študovali funkciu obličiek a sledovali či telo prejaví príznaky, ktoré by naznačovali, že orgán nebol telom prijatý. Doteraz neboli zistené žiadne známky odmietnutia. Tento experiment môže viesť aj k iným druhom transplantácie orgánov. Výsledky štúdie budú predložené na partnerské preskúmanie a následnú publikáciu.

Operácia bola financovaná z grantu (3,2 milióna dolárov) United Therapeutics, biotechnologickej spoločnosti so sídlom v Silver Spring, Maryland. zdroj: unsplash.com

Operáciu vykonával Dr. Robert Montgomery a v ďalšom vývoji výskumu vidí veľký potenciál. „Ak sa bude veda a experimentovanie naďalej pozitívne posúvať vpred, mohli by sme byť blízko xenotransplantácii obličiek do živého človeka. Budúcnosť tejto práce sa neobmedzuje len na obličky. Transplantácia sŕdc z geneticky upraveného prasaťa môže byť ďalším veľkým míľnikom.“ Taktiež dodal: „Toto je mimoriadny moment, ktorý by sa mal oslavovať – nie ako koniec cesty, ale začiatok. Je potrebné urobiť viac práce, aby sa xenotransplantácia stala každodennou realitou.“

Zdroje: www.craffic.co.in, www.news-medical.net

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. októbra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Pokrok v medicíne, Svet, Veda a technika, Veda a výskum, Xenotransplantácia, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah