Zúrivé čarodejnícke procesy

Salemské čarodejnice – ako to bolo naozaj?

Neslávne známe Salemské čarodejnícke procesy sa začali na jar roku 1692 po tom, čo skupina mladých dievčat v Saleme v štáte Massachusetts tvrdila, že sú posadnuté diablom a obvinila niekoľko miestnych žien z čarodejníctva. Keď sa vlna hystérie rozšírila po celom koloniálnom Massachusetts, v Saleme sa zišiel špeciálny súd, aby vypočul prípady; prvá odsúdená čarodejnica,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 5. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Svet

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Neslávne známe Salemské čarodejnícke procesy sa začali na jar roku 1692 po tom, čo skupina mladých dievčat v Saleme v štáte Massachusetts tvrdila, že sú posadnuté diablom a obvinila niekoľko miestnych žien z čarodejníctva. Keď sa vlna hystérie rozšírila po celom koloniálnom Massachusetts, v Saleme sa zišiel špeciálny súd, aby vypočul prípady; prvá odsúdená čarodejnica, Bridget Bishop, bola v júni obesená. Osemnásť ďalších nasledovalo na Salem’s Gallows Hille, zatiaľ čo ďalších 150 mužov, žien a detí bolo obvinených v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov.

V septembri 1692 začala hystéria ustupovať a verejná mienka sa obrátila proti procesom. Hoci Všeobecný súd v Massachusetts neskôr zrušil rozsudky o vine obvinených čarodejníc a priznal odškodnenie ich rodinám, v komunite pretrvávala horkosť a bolestné dedičstvo procesov s čarodejnicami v Saleme pretrvalo stáročia.

Ilustračná fotografia (procesy s čarodejnicami), Zdroj: therichest.com

Kontext a pôvod čarodejníckych procesov v Saleme

Viera v nadprirodzeno – a konkrétne v diablovu prax, ktorá dáva určitým ľuďom (čarodejníkom) moc ubližovať iným výmenou za ich lojalitu – sa v Európe objavila už v 14. storočí a bola rozšírená v koloniálnom Novom Anglicku. Okrem toho krutá realita života vo vidieckej puritánskej komunite Salem Village (dnešný Danvers, Massachusetts) v tom čase zahŕňala následky britskej vojny s Francúzskom v amerických kolóniách v roku 1689, nedávnu epidémiu kiahní, obavy z útokov susedných indiánskych kmeňov a dlhotrvajúce súperenie s bohatšou komunitou Salem Town (dnešný Salem).

Uprostred tohto tlejúceho napätia boli procesy s čarodejnicami v Saleme podporované podozrením obyvateľov a odporom voči svojim susedom, ako aj ich strachom z cudzincov.

V januári 1692 začali 9-ročná Elizabeth (Betty) Parrisová a 11-ročná Abigail Williamsová (dcéra a neter Samuela Parrisa, ministra Salem Village) mať záchvaty, vrátane násilných skrútení a nekontrolovateľných výbuchov kriku. Po tom, čo miestny lekár William Griggs diagnostikoval očarenie, začali podobné príznaky vykazovať aj ďalšie mladé dievčatá v komunite, vrátane Ann Putnam Jr., Mercy Lewis, Elizabeth Hubbard, Mary Walcott a Mary Warren. Koncom februára boli vydané zatykače na karibskú otrokyňu Titubu spolu s ďalšími dvoma ženami – žobráčkou bez domova Sarah Good a chudobnou staršou Sarah Osbornovou – ktoré dievčatá obvinili, že ich očarili.

Salemské procesy s čarodejnicami: Hystéria sa šíri

Tri obvinené čarodejnice boli predvedené pred sudcov Jonathana Corwina a Johna Hathorna a vypočúvané, aj pritom, keď sa ich žalobkyne objavili v súdnej sieni vo veľkolepej ukážke kŕčov, skrútení, kriku a zvíjania sa. Hoci Good a Osborn ich vinu popreli, Tituba sa priznala. Pravdepodobne sa snažila zachrániť sa pred istým usvedčením tým, že vystupovala ako informátorka, a tvrdila, že po jej boku konajú ďalšie čarodejnice v službách diabla proti puritánom. Keď sa hystéria šírila komunitou a ďalej do zvyšku Massachusetts, bolo obvinených množstvo ďalších, vrátane Marthy Coreyovej a Rebeccy Nurseovej – obe považované za čestné členky cirkvi a komunity – a štvorročnej dcéry Sarah Goodovej.

Rovnako ako Tituba, niekoľko ďalších obvinených „čarodejníc“ sa priznalo a vymenovalo ďalších, a procesy čoskoro začali valcovať miestny justičný systém. V máji 1692 novovymenovaný guvernér Massachusetts, William Phips, nariadil zriadenie špeciálneho súdu Oyer (na vypočutie) a Terminera (na rozhodnutie) o čarodejníckych prípadoch pre okresy Suffolk, Essex a Middlesex.

Súd, ktorému predsedali sudcovia vrátane Hathorna, Samuela Sewalla a Williama Stoughtona, vyniesol svoje prvé odsúdenie proti Bridget Bishopovej 2. júna; bola obesená o osem dní neskôr na mieste, ktoré sa stalo známym ako Gallows Hill v Salem Town. V júli bolo obesených ďalších päť ľudí; päť v auguste a ďalších osem v septembri. Okrem toho sedem ďalších obvinených čarodejníc zomrelo vo väzení, zatiaľ čo starší Giles Corey (Marthin manžel) bol ukameňovaný potom čo odmietol podať žalobu.

Proces s čarodejnicami v Saleme. Martha Cory vo väzení za čarodejníctvo s prokurátormi.

Salemské čarodejnícke procesy: Záver a dedičstvo

Hoci uznávaný minister Cotton Mather varoval pred pochybnou hodnotou spektrálnych dôkazov (alebo svedectiev o snoch a víziách), jeho obavy zostali počas procesov s čarodejnicami v Saleme väčšinou bez povšimnutia. Prezident Harvard College (a Cottonov otec), sa neskôr pripojil k svojmu synovi a naliehal, že štandardy dôkazov pre čarodejníctvo musia byť rovnaké ako pre akýkoľvek iný zločin, pričom dospel k záveru, že „Je lepšie, ak desať podozrivých čarodejníc unikne, ako jeden nevinný bude odsúdený.“

Uprostred slabnúcej verejnej podpory pre procesy guvernér Phips v októbri rozpustil súd Oyer a Terminer a nariadil jeho nástupcovi, aby ignoroval spektrálne dôkazy. Súdne procesy pokračovali s klesajúcou intenzitou až do začiatku roku 1693 a do tohto mája Phips omilostil a prepustil všetkých väzňov obvinených z čarodejníctva.

V januári 1697 generálny súd v Massachusetts vyhlásil deň pôstu za tragédiu procesov s čarodejnicami v Saleme; súd neskôr považoval procesy za nezákonné a vedúci sudca Samuel Sewall sa verejne ospravedlnil za svoju úlohu v procese. Poškodenie komunity však pretrvávalo aj po tom, čo kolónia Massachusetts v roku 1711 schválila zákon, ktorý obnovil dobré meno odsúdených a poskytol finančnú náhradu ich dedičom.

Živé a bolestné dedičstvo procesov s čarodejnicami v Saleme pretrvalo až do 20. storočia, keď Arthur Miller zdramatizoval udalosti z roku 1692 vo svojej hre „The Crucible“ (1953) a použil ich ako alegóriu na antikomunistické „čarodejnícke poľovačky“ pod vedením senátora Josepha McCarthyho v 50. rokoch.

Čo bolo za tým?

V snahe vysvetliť vedeckými prostriedkami zvláštne utrpenie, ktorým si prechádzali tí „očarovaní“ obyvatelia Salemu v roku 1692, štúdia publikovaná v časopise Science v roku 1976 popísala miestnu hubu námeľ (nájdený v raži, pšenici a iných obilninách), ktorý podľa toxikológov môže spôsobiť príznaky, ako sú bludy, vracanie a svalové kŕče.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 5. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Svet

Pomôžte nám zdieľať tento obsah