Šialené praktiky na odhalenie čarodejníc

6 bizarných testov na čarodejníckych procesoch

1. Skúška plávania Počas šialenstva v honbe na čarodejnice, ktoré dominovalo Európe počas 16. a 17. storočia, bol jedným z najpopulárnejších testov na čarodejnice takzvaný test „plávania čarodejnice“. Ak bola osoba obvinená z čarodejníctva, bola odvedená k najbližšej vodnej ploche a vyzlečená do spodnej bielizne. Potom jej zviazali ruky a hodili ju do vody, aby… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 8. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Extra, História, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Prehľad najhorších trestov, Psychológia, Svet, Trest, Trest bičovaním, Trest smrti, Zaujímavosti

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

1. Skúška plávania

Počas šialenstva v honbe na čarodejnice, ktoré dominovalo Európe počas 16. a 17. storočia, bol jedným z najpopulárnejších testov na čarodejnice takzvaný test „plávania čarodejnice“.
Ak bola osoba obvinená z čarodejníctva, bola odvedená k najbližšej vodnej ploche a vyzlečená do spodnej bielizne. Potom jej zviazali ruky a hodili ju do vody, aby zistili, či bude plávať.

Keďže sa verilo, že čarodejnice zavrhli sviatosť krstu, mysleli si, že voda odvrhne ich telo a zabráni im ponoriť sa do vody. Podľa tejto logiky by sa nevinný človek potopil ako kameň, ale čarodejnica by sa jednoducho pohupovala na hladine.
Táto metóda však predstavovala zjavný problém: nevinné obete sa pravdepodobne utopili. Neadekvátnym riešením na to bolo uviazať lano okolo trupu obete, takže ak by sa potopila, čím by dokázala svoju nevinu, mohla byť zachránená. K náhodnému utopeniu však dochádzalo pravidelne.

2. Modlitebná skúška

V stredoveku prevládal názor, že čarodejnice neboli schopné nahlas hovoriť z Písma, a tak boli obvinené čarodejníce nútené recitovať výbery z Biblie – zvyčajne Otčenáš – bez toho, aby urobili chyby alebo niečo vynechali.

Aj keď to mohol byť len znak toho, že podozrivá čarodejnica bola negramotná alebo nervózna, akékoľvek chyby sa považovali za dôkaz, že rečník bol spriahnutý s diablom. Tento test schopnosti hovoriť na verejnosti sa bežne používal ako silný dôkaz v čarodejníckych procesoch.

V roku 1712 to bolo aplikované v prípade Jane Wenhamovej, obvinenej čarodejnice, ktorá sa počas výsluchu údajne snažila vysloviť slová „odpusť nám naše viny“ a „neuveď nás do pokušenia“. Napriek tomu, že sa jej to podarilo, ani úspešná modlitebná skúška nezaručila jej oslobodenie.

Počas Salemských čarodejníckych procesov obvinený čarodejník George Burroughs bezchybne predniesol modlitbu zo šibenice tesne pred svojou popravou. Správny prednes bol aj tak zamietnutý ako diabolský trik a obesenie prebehlo podľa plánu.

Ilustračná fotografia (inkvizičný proces), Zdroj: brazilian.report

3. Dotykový test

Dotykový test bol založený na myšlienke, že obete čarodejníctva budú mať špeciálnu reakciu na fyzický kontakt so svojím páchateľom. V prípadoch, keď posadnutá osoba upadla do „kúziel“ alebo záchvatov, bola podozrivá čarodejnica privedená do miestnosti a požiadaná, aby na ňu položila ruku. Nereagovanie signalizovalo nevinu, ale ak sa obeť prebrala zo svojho záchvatu, považovalo sa to za dôkaz, že podozrivý na ňu uvalil kúzlo.

Dotykové testy zohrali slávnu úlohu v procese z roku 1662 s Rose Cullenderovou a Amy Dennyovou, dvomi staršími Angličankami obvinenými z očarovania mladých dievčat. Deti trpeli záchvatmi, pri ktorých mali päste zaťaté tak pevne, že ani silný muž im nedokázal odtrhnúť prsty, no prvé testy ukázali, že sa ľahko otvorili, kedykoľvek sa ich dotkla Rose Cullenderová alebo Amy Dennyová.

Aby sa zaistilo, že reakcia bola skutočná, sudcovia dali deťom zaviazať oči a dotýkali sa aj ostatných členov súdu. Dievčatá aj tak otvorili päste, čo naznačovalo, že to predstierajú, ale ani to nestačilo na preukázanie neviny žien. Cullenderová a Dennyová boli neskôr obesené ako čarodejnice.

4. Diablovo znamenie

Lovci čarodejníc často nechávali svojich podozrivých verejne skúmať, či neobsahujú známky škvrny, ktorú vraj čarodejnice dostali, keď uzavreli zmluvu so Satanom.

Toto „diablovo znamenie“ údajne mohlo meniť tvar a farbu a verilo sa, že je znecitlivené a necitlivé na bolesť. Prokurátori tiež hľadali „cumlík čarodejnice“, čo je extra bradavka, ktorá sa údajne používala na cicanie pomocných zvierat čarodejnice. V oboch prípadoch bolo ľahké aj tie najmenšie fyzické nedokonalosti označiť za dielo samotného diabla. Jazvy, materské znamienka, vredy, nadpočetné bradavky a tetovania sa mohli kvalifikovať ako diablovo znamenie, takže tento test dopadol pre obvineného pozitívne len zriedka. Uprostred honov na čarodejnice si zúfalí dedinčania niekedy dokonca spálili alebo odrezali akékoľvek časti alebo stopy na svojich telách, ktoré by mohli predstsavovať riziko usvedčenia.

Ilustračná fotografia (proces dokazovania diablovho znamenia), Zdroj: lib.uchicago.edu

5. Testy pichnutia a škrabania

Keď sa lovci čarodejníc snažili nájsť dôkazy o „čarodejníckych znamienkach“ na tele podozrivého, často sa uchyľovali k príšernej praxi „pichania“. Knihy o hone na čarodejnice a inštruktážne brožúry uvádzali, že znamienka boli necitlivé na bolesť a nemohli krvácať, takže vyšetrovatelia používali špeciálne navrhnuté ihly na opakované bodanie a pichanie do mäsa obvinenej osoby, kým neobjavili miesto, ktoré prinieslo požadované výsledky. V Anglicku a Škótsku mučenie nakoniec vykonávali dobre platení profesionálni „pichači“, z ktorých mnohí boli v skutočnosti podvodníci, ktorí používali tupé ihly na identifikáciu falošných čarodejníckych znamienok.

Spolu s pichaním môže byť nešťastný podozrivý vystavený aj „poškriabaniu“ ich údajnými obeťami. Tento test bol založený na myšlienke, že posadnutí ľudia našli úľavu tým, že poškrabali zodpovednú osobu nechtami, až kým im nevytiekla krv. Ak sa ich symptómy zlepšili po drápaní pazúrov na koži obvineného, ​​považovalo sa to za čiastočný dôkaz viny.

6. Zaklínadlá

Tento test zahŕňal prinútenie obvinenej čarodejnice, aby verbálne prikázala diablovi, aby nechal posadnutú obeť dostať sa zo svojho záchvatu alebo tranzu. Iní ľudia tiež vyslovili tieto slová, aby pôsobili ako „kontrola“ a sudcovia by potom zhodnotili, či tieto vyhlásenia mali nejaký vplyv na stav obete.

Obvinenia boli použité aj v známom čarodejníckom procese v 16. storočí s Alice Samuelovou a jej manželom a dcérou, ktorí boli obvinení z očarovania piatich dievčat z bohatej rodiny Throckmortonovcov. Počas konania sudcovia prinútili Samuelovcov, aby požadovali, aby diabol oslobodil dievčatá z ich kúzla, vyhlásením: „Keďže som čarodejnica… tak prikazujem diablovi, aby v tejto chvíli nechal pani Throckmortonovú dostať sa zo svojej kondície. Keď sa posadnuté dievčatá okamžite zotavili, Samuelovci boli uznaní vinnými a obesili ich ako čarodejníkov.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 8. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Extra, História, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Prehľad najhorších trestov, Psychológia, Svet, Trest, Trest bičovaním, Trest smrti, Zaujímavosti

Pomôžte nám zdieľať tento obsah