2.časť

6 najhľadanejších netvorov nacistického Nemecka

Franz Stangl   ČÍM SA „PRESLÁVIL“ Rakúšan Stangl, prezývaný „Biela smrť“ pre svoju tendenciu nosiť bielu uniformu a bič, pracoval na programe eutanázie Aktion T-4, v rámci ktorého nacisti zabíjali ľudí s mentálnym a telesným postihnutím. Neskôr slúžil ako veliteľ táborov smrti Sobibor a Treblinka v Nemcami okupovanom Poľsku. Predpokladá sa, že počas jeho pôsobenia… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 29. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: druhá svetová vojna, Extra, História, Ľudia, Na zamyslenie, nacisti, Nemecko, Osobnosti, SS, Svet, Vatikán, Vojna, Zaujímavosti, Zločin

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Franz Stangl. Zdroj: cs.wikipedia.org

Franz Stangl

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Rakúšan Stangl, prezývaný „Biela smrť“ pre svoju tendenciu nosiť bielu uniformu a bič, pracoval na programe eutanázie Aktion T-4, v rámci ktorého nacisti zabíjali ľudí s mentálnym a telesným postihnutím. Neskôr slúžil ako veliteľ táborov smrti Sobibor a Treblinka v Nemcami okupovanom Poľsku. Predpokladá sa, že počas jeho pôsobenia v Sobibore bolo zavraždených viac ako 100 000 Židov a neskôr sa presťahoval do Treblinky, kde bol priamo zodpovedný za druhý nacistický tábor, kde bolo zabitých 900 000 ľudí.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Po skončení vojny bol Stangl zajatý Američanmi, ale v roku 1947 ušiel z rakúskeho zajateckého tábora do Talianska. S pomocou rakúskeho biskupa Aloisa Hudala sympatizujúceho s nacistami odcestoval do Sýrie. V roku 1951 sa s celou rodinou presťahoval do Brazílie. Stangl tu pracoval na niekoľkých miestach, ale nakoniec získal dobre platenú prácu v továrni firmy Volkswagen v São Bernardo do Campo. Stále používal svoje pôvodné meno.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

Zatykač na Stangla bol vydaný v roku 1960 v Nemecku, a v Rakúsku až v roku 1961. Na jeho vypatrání a  dolapení sa podieľal známy lovec nacistov Simon Wiesenthal. Hoci Stangl stále žil pod svojím vlastným menom a nijako sa neskrýval, trvalo šesť rokov, než bol zaistený. Dňa 28. februára 1967 zatkla Stangla brazílska polícia. Nebolo pravidlom, aby juhoamerické krajiny vydávali utečencov, no na naliehanie úradov a amerického senátora Roberta Kennedyho vydali Brazílčania Stangla do Západného Nemecka na súd. Súd v Düsseldorfe uznal Stangla vinným zo spolupodielu na vražde najmenej 400 000 ľudí a 22. decembra 1970 ho odsúdil na doživotné väzenie.
Franz Stangl zomrel 28. júna 1971 vo väzení na srdcové zlyhanie.

Erich Priebke. Zdroj: aljazeera.com

Erich Priebke

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Člen SS a gestapa Priebke sa v roku 1944 zúčastnil masakru v Ardeatínskych jaskyniach v Ríme, pri ktorom nacisti zabili 335 ľudí v odvete za zabitie 33 nemeckých príslušníkov SS talianskymi partizánmi. Priebke priznal, že zabil dvoch Talianov, no tvrdil, že iba plnil rozkazy. Priebke tiež podpísal transport 2000 rímskych Židov do Osvienčimu a slúžil ako nacistický sprostredkovateľ s Vatikánom.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Priebke utiekol z britského zajateckého tábora na Silvestra v roku 1946 prestrihnutím ostnatého drôtu, zatiaľ čo jeho dozorcovia boli opití. Priebke s pomocou biskupa Aloisa Hudala v roku 1948 utiekol do Argentíny na sfalšovaný pas Červeného kríža. Usadil sa v horskom mestečku San Carlos de Bariloche v regióne Patagónia, kde pôsobil vo viedenskom lahôdkárstve a pracoval v nemeckej škole, a žil pod vlastným menom.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

V roku 1994 bola Priebkeho minulosť odhalená svetu po rozhovore so spravodajcom ABC Samom Donaldsonom. V dôsledku rozruchu po rozhovore bol Priebke vydaný do Talianska, kde bol odsúdený za vojnové zločiny na doživotné väzenie, ktoré si mal odpykať v domácom väzení. Priebke zomrel v roku 2013 vo veku 100 rokov. Jeho pohreb vyústil do stretu medzi fašistickými a antifašistickými demonštrantmi a pochovali ho na tajnom mieste po tom, čo ho Argentína odmietla pochovať na svojej pôde.

Gerhard Bohne (vpravo). Zdroj: de.wikipedia.org

Gerhard Bohne

ČÍM SA „PRESLÁVIL“

Právnik a dôstojník SS Bohne viedol pracovnú skupinu sanatórií a opatrovateľských domovov Tretej ríše a bol zodpovedný za administratívnu logistiku Hitlerovho programu eutanázie Aktion T-4. Bohne tvrdil, že je „zabijak milosrdenstva“, a v rámci Aktion T-4 vykonávali systémové vyhladzovanie s cieľom očistiť árijskú rasu a vyhnúť sa výdavkom štátu na ľudí s mentálnym a telesným postihnutím. Celkovo tento program zabil asi 200 000 Nemcov s nevyliečiteľnými chorobami, duševnými chorobami a inými handicapmi. Obete boli odvedené do plynových komôr v ústavoch a potom spopolnené. Program slúžil ako skúšobná prevádzka pre tábory masového vyhladzovania, ktoré neskôr prevádzkovali SS. Bohne bol vyhodený z nacistickej strany po tom, čo predložil správu obviňujúcu jeho agentúru z podvodu a korupcie.

JEHO CESTA DO JUŽNEJ AMERIKY

Bohne utiekol do Argentíny v roku 1949 prezlečený za „technika“ pre armádu, pod vedením tamojšieho prezidenta Juana Peróna. Neskôr priznal, že Perónovi pomocníci mu zabezpečili peniaze a doklady totožnosti.

AKO HO DOSTALI PRED SPRAVODLIVOSŤ

V 50. rokoch sa dobrovoľne vrátil do Nemecka a bol znovu prijatý na výkon advokátskej praxe. V roku 1959 ho zatkli, neskôr však ušiel a vrátil sa do Argentíny. V roku 1964 nemecká vláda požiadala o vydanie Bohna do Nemecka na súdny proces – bol obvinený zo zodpovednosti za smrť 200 000 osôb v Aktion T4. Jeho súdny proces nepokračoval, pretože nebol uznaný za spôsobilého na súdny proces.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 29. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: druhá svetová vojna, Extra, História, Ľudia, Na zamyslenie, nacisti, Nemecko, Osobnosti, SS, Svet, Vatikán, Vojna, Zaujímavosti, Zločin

Pomôžte nám zdieľať tento obsah