Hypnagógia

Spánková technika, ktorá podnecuje kreativitu

Záhady hypnagógie Hypnagógia sa pôvodne nevyužívala ako spánková technika. V prvom rade ide o prechodný stav vedomia medzi bdelosťou a spánkom. Je to opak hypnopompie – stavu, ktorý nastáva predtým ako sa zobudíme. Počas hypnagógie je bežné vnímanie vymyslených zvukov alebo obrazcov. Neuróny v mozgu navzájom komunikujú prostredníctvom výbuchov elektrickej aktivity. Môžeme ju merať vo… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 17. decembra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: experiment, Hypnagógia, Mozog, Spánková technika, Spánok, Technologicke novinky, Veda, Veda a technika, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Záhady hypnagógie

Hypnagógia sa pôvodne nevyužívala ako spánková technika. V prvom rade ide o prechodný stav vedomia medzi bdelosťou a spánkom. Je to opak hypnopompie – stavu, ktorý nastáva predtým ako sa zobudíme. Počas hypnagógie je bežné vnímanie vymyslených zvukov alebo obrazcov.

Je toho ešte veľa, čo musíme zistiť o fungovaní nášho mozgu. zdroj: unsplash.com

Neuróny v mozgu navzájom komunikujú prostredníctvom výbuchov elektrickej aktivity. Môžeme ju merať vo vlnách pomocou prístroja, ktorý sa nazýva elektroencefalogram (EEG). Zariadenie rozpoznáva päť tipov mozgových vĺn, od najpomalších po najrýchlejšie: delta, théta, alfa, beta, gama vlny. Keď sa telo a myseľ ešte nechystajú spať, mozog produkuje merateľné alfa a beta vlny, pričom prevládajú druhé z nich. Akonáhle sa cítime ospalí, prevezmú vládu alfa vlny.

Prvá fáza zaspávania (známa aj ako N1) je najľahšou formou spánku a zvyčajne trvá od jednej do piatich minút. Počas tejto fázy klesnú alfa vlny na menej ako 50 percent z celkového počtu mozgových vĺn a vedci môžu pozorovať vlnenie pomalších vĺn théta. „Ľudia strávia asi 5 % nočného spánku v N1, ale ide o extrémne nedostatočne preštudovanú fázu,“ vysvetľuje Delphine Oudiette, výskumníčka spánku z Parížskeho mozgového inštitútu.

Spánková technika, ktorej sa nevieme ubrániť

Počiatočné zaspávanie oslabuje naše zmysly a vnímanie prítomnosti, postupne nás prenáša z reality do sveta snov. Počas tejto fázy sa môžeme dostať do rôznych stavov, jedným z nich sú hypnagogické halucinácie. Hovoríme o dejoch, ktoré sa zdajú skutočné aj keď nie sú. Môžu byť vizuálne, sluchové alebo hmatové. Najčastejšie sa vyskytujú u dospievajúcich a so zvyšujúcim sa vekom ubúdajú. Je ale pravdou, že ženy ich zažívajú častejšie než muži.

Zaujímavým prípadom je aj tetrisový efekt. Je to jav, pri ktorom našu myseľ zasahujú rušivé obrazy alebo myšlienky po vykonaní opakovanej činnosti. Predpokladá sa, že hry ako Tetris aktivujú vizuálno-motorické procesy v mozgu, ktoré majú na starosti koordináciu pohybu a vizuálneho vnímania. Aktivácia týchto procesov môže viesť k hypnagogickým halucináciám, počas ktorých zaspaním vidíme tvary z videohry. Efekt sa neobmedzuje len na herné efekty. Niektorí ľudia tvrdia, že majú hmatové hypnagogické halucinácie a po celom dni lezenia na skaly majú pocit akoby v rukách držali kamene.

Svalové kŕče sa nemusia objaviť iba pri nedostatočnom strečingu, ale vedia nás prekvapiť aj keď sa chystáme zaspať. zdroj: pexels.com

„Hypnagogické šklbnutia“ sú náhle svalové kontrakcie, ku ktorým dochádza, keď zaspávate. Kontrakcie svalov sú tak nečakané, že nás dokážu prebudiť. Zažije ich 60% až 70 percent ľudí, ktorí majú pocit, že padajú a chvíľu na to sa zo spánku strhnú. K prejavom hypnagógie patrí aj spánková paralýza. Nepríjemný pocit predstavuje stav, kedy je človek pri vedomí, ale nemôže hýbať svalmi. Často sa vyskytuje v sprievode s narkolepsiou. Hoci môže byť spánková paralýza desivá, príznaky zvyčajne ustúpia v priebehu niekoľkých minút bez akýchkoľvek zdravotných následkov.

Experiment priniesol výsledky

Niektorým z najvýznamnejších umelcov našej doby poslúžila fáza N1 ako účinná spánková technika. Navodiť si vyššiu mieru kreativity skúšal Franz Kafka alebo Edgar Allan Poe. Salvador Dalí a Thomas Edison zaspávali v sede a v ruke držali lyžicu alebo loptičku. Keď im svaly ochabli, predmet spadol a zobudil ich. Stav, do ktorého sa dostali  využili, keď boli späť pri vedomí.

Týmto využitím hypnagógie sa inšpirovali výskumníci z Parížskeho mozgového inštitútu. Chceli zistiť či je táto spánková metóda naozaj účinná na zvýšenie kreativity. Ľuďom, ktorí sa podujali na experiment predložili matematický problém. Poskytli im dve pravidlá, ktoré mohli krok za krokom aplikovať, aby príklad vyriešili. Zahrnuli aj „skryté pravidlo“, ktoré dokázalo skrátiť čas na vyriešenie zadaného príkladu.

Ak by každý používal túto spánkovú metódu, boli by sme produktívnejší? zdroj: unsplash.com

Účastníci dostali inštrukcie, aby sa uložili do pohodlnej polohy a pokúsili sa zaspať. Rovnako ako slávni umelci, aj oni v ruke držali predmet, ktorý by ich po spadnutí zobudil. Vedci vďaka EEG sledovali, kedy sa ich mozog dostáva do fázy N1 a N2. Skupina, ktorá ostala aspoň 15 sekúnd v prvej spánkovej fáze, mala 83 percentnú úspešnosť pri odhalení skrytého pravidla. Na porovnanie, len 30% ľudí odhalilo tajné pravidlo, ak si vôbec neoddýchlo.

Keď sa výskumná vzorka dostala do hlbšej fázy spánku, schopnosti na odhalenie ďalšieho pravidla neboli prítomné. V závere sa tím zhodol na tom, že hypnagógia skutočne zlepšuje kognitívne schopnosti človeka, pretože sa dotyčný nachádza v stave, kedy sa poznanie prehlbuje a akonáhle je pri vedomí, dokáže ešte zachytiť tvorivý podnet.

Zdroje: www.healthline.com, www.livescience.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 17. decembra 2021
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: experiment, Hypnagógia, Mozog, Spánková technika, Spánok, Technologicke novinky, Veda, Veda a technika, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah