Brazílsky dažďový prales

Vyše 40 rokov klimatických zmien výrazne ovplyvnilo Amazonský prales

Projekt, ktorý trvá desaťročia Vo švajčiarskom meste Ženeva sa v roku 1979 konala prvá Svetová klimatická konferencia. Prítomní vedci po jej skončení vydali vyhlásenie – vyzvali svetových lídrov, aby „predvídali a predchádzali potenciálnym zmenám klímy spôsobených človekom, ktoré by mohli byť nepriaznivé pre blaho ľudstva“. Odborníci však museli s dlhodobým výskumom začať čím skôr a  17…. Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 10. februára 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Amazonský prales, Brazília, Deforestácia, Globálne otepľovanie, Klimatická kríza, klimatický summit, Na zamyslenie, Startup, Startupy, Svet, Tropické vtáky

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Projekt, ktorý trvá desaťročia

Vo švajčiarskom meste Ženeva sa v roku 1979 konala prvá Svetová klimatická konferencia. Prítomní vedci po jej skončení vydali vyhlásenie – vyzvali svetových lídrov, aby „predvídali a predchádzali potenciálnym zmenám klímy spôsobených človekom, ktoré by mohli byť nepriaznivé pre blaho ľudstva“. Odborníci však museli s dlhodobým výskumom začať čím skôr a  17. októbra toho istého roku navštívili Amazonský prales. O šiestej hodine ráno rozvinuli súbor 16-ich ornitologických sietí za účelom študovania voľne žijúcich vtákov.

Počas nasledujúcich 40 rokov zhoršovanie klímy prešlo zo zdanlivo vzdialenej myšlienky na vážnu realitu. Vtáky sa často považujú za indikátory zmien, čiže naznačujú celkové zdravie ekosystému. Práve preto vedcov obzvlášť zaujíma ako reagujú na odchýlky v počasí. Vtáky odchytávali v neporušenej časti brazílskeho dažďového pralesa vzdialeného vyše 60 kilometrov od mesta Manaus.

Zmenšovanie amazonských vtákov

„Amazonský prales považujeme za symbol suchozemskej biodiverzity, tajomné miesto prekypujúce životom, nedotknuté ľuďmi, ďaleko od odlesňovania,“ hovorí Vitek Jirinec, ekológ na Louisianskej štátnej univerzite. Napriek tomu výsledky jeho bádania priniesli zistenia, že sa aj najchránenejšie miesta stali obeťami klimatických zmien. Štúdia, ktorú Jirinec spolu s kolegami zverejnili v roku 2020, zaznamenala zmeny vo vzhľade tunajších vtákov.

Mravčiarik červenohlavý sa nevyskytuje iba v Brazílii, ale aj v Kolumbii, Peru či Venezuele. zdroj: pinterest.com

Výskumníci zhromaždili doteraz najväčší súbor údajov o vtákoch žijúcich v Amazónii. Od roku 1979 do roku 2019 do sietí zachytávali 77 nemigrujúcich druhov. Za 40 rokov záznamov sa našlo 36 druhov, ktorým sa každých 10 rokov znižovala telesná hmotnosť o dve percentá. Všeobecne však všetky skupiny vykazovali určitý pokles priemernej telesnej hmotnosti, zatiaľ čo tretine narástli dlhšie krídla.

Je príčinou zmena klímy?

Celkovo sa priemerná teplota v pralese za uplynulé roky zvýšila, no zrážky klesli. V čase, keď bolo dominantné vlhké pásmo, teplota vzrástla o jeden stupeň Celzia a v období sucha o 1,65° Celzia. Zvýšili sa aj zrážky počas hlavnej sezóny (+13%), ale znížili sa o 15 percent v období sucha, čím sa celkovo vytvorilo teplejšie a suchšie podnebie.

Menej hmyzu, ktorý je pre vtákov potravou viedol k zníženiu hmotnosti. Na druhú stranu, čo vysvetľuje dlhšie krídla? Mechanizmy zodpovedné za zmenu môžu byť skôr zložité a genetické než dočasné. Aj keď sú vedci ešte v štádiu zisťovania, Jirinec poskytol zaujímavú teóriu. Predstavte si stíhačku, ktorá je ťažká a má krátke krídla. Musí ísť neuveriteľne rýchlo, aby sa udržala vo výške. Na porovnanie, vetroň je ľahký s dlhými krídlami, preto vzduchom lieta bez väčšej námahy.

Húštinárik amazonský rokmi stratil na hmotnosti a narástli mu krídla. zdroj: pinterest.com

Trend zmenšovania vtáčích tiel nie je úplne neočakávaný, spája sa s biologickým princípom známym ako Bergmannovo pravidlo. Podľa neho zvieratá z chladnejších a vyšších oblastí bývajú väčšie ako tie, ktoré obývajú teplejšie podnebie bližšie k rovníku. Tradičným vysvetlením je, že väčšie zvieratá majú v porovnaní s ich vnútorným objemom menšiu plochu povrchu vystavenú počasiu čo im uľahčuje zadržiavanie tepla. Naopak, menšie živočíchy strácajú teplo rýchlejšie, pretože majú väčší povrch a menší objem tela. Na základe tohto pravidla existuje medzi výskumníkmi určité očakávanie, podľa ktorého by otepľovanie zemegule  mohlo vyvolať globálne zmenšovanie zvierat.

Brazílsky prezident neuľahčuje celkovú situáciu

S brazílskym dažďovým pralesom to v súčasnosti nevyzerá ružovo. Satelitná štúdia zverejnená v apríli 2021 zistila, že za posledné desaťročie do atmosféry uvoľnil takmer o 20 % viac oxidu uhličitého než ho absorboval. Pravdepodobne je to dôsledok každoročného odlesňovania a požiarov, ktoré sa šíria čoraz rýchlejšie.

O koľko stromov ešte musí prales prísť, aby sa konečne začalo s jeho ochranou? zdroj: pexels.com

Mnohé z požiarov sú zámerne založené, aby vyčistili pôdu pre produkciu hovädzieho mäsa a sóje. Vláda brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara čelila kritike za nabádanie k ďalšiemu odlesňovaniu, ktoré sa vyšplhalo na 12-ročné maximum, pričom požiare dosiahli najvyššiu úroveň v júni od roku 2007. Niektoré európske štáty uviedli zablokovanie obchodnej dohody EÚ s Brazíliou a ďalšími krajinami, pokiaľ Bolsonaro nebude súhlasiť s tým, že ochráni Amazonský prales pred ďalšími požiarmi.

Zdroje: www.nationalgeographic.com, www.newscientist.com, www.smithsonianmag.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 10. februára 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Amazonský prales, Brazília, Deforestácia, Globálne otepľovanie, Klimatická kríza, klimatický summit, Na zamyslenie, Startup, Startupy, Svet, Tropické vtáky

Pomôžte nám zdieľať tento obsah